Preto je do učebnej činnosti zapojená celá trieda, žiaci navzájom spolupracujú, vzniká medzi nimi pocit spolupatričnosti a súťaživosti vyplývajúce z riešenia učebných situácií. Dôležitou súčasťou učebnej činnosti je kontrola, ktorá zaisťuje jej kvalitu. Kontrola je úzko spätá s učebnou činnosťou tým, že prirodzene vyúsťuje do hodnotenia. Charakter hodnotenia značne ovplyvňuje kvalitu ďalšej učebnej činnosti žiaka, musí motivovať ďalšie výkony a nie tlmiť aktivitu žiaka. Teda záverom zhrňujem: štruktúra učebnej činnosti obsahuje tieto komponenty: 1.učebné situácie alebo učebné úlohy, 2. učebné úkony , 3. kontrolu a 4. hodnotenie. V priebehu školského veku sa učebná činnosť žiaka určitým spôsobom vyvíja a je spätá so všetkými psychickými zmenami v oblasti poznávacích procesov i pri formovaní rôznych vlastností žiakovej osobnosti. V samotnom učení vidí žiak najsamprv zaujímavú a prospešnú činnosť, neskôr je zaujatý metódami učebnej práce a nakoniec javí záujem o vnútorný obsah osvojovania si vedomostí a schopností. Ďalšie druhy činností
Vedľa učebných činností žiaka sa v škole realizujú aj ďalšie druhy a formy činností. Vedľa dominujúcej učebnej činnosti sa stále rozvíja a realizuje hrová činnosť, spojená so zdokonaľovaním rôznych pohybových činností žiaka. Hrová činnosť má výraznú úlohu tiež pri rozvíjaní psychických procesov, hlavne vnímania, pozornosti, fantázie , myslenia a radu ďalších vlastností osobnosti, predovšetkým v oblasti sociálnej a mravnej. Hry a ich realizácia sú veľmi úzko späté so záujmovými činnosťami žiakov.
Rozvoj poznávacích procesov
Zážitky, vnemy, pozornosť
Aktivita pri vyučovacom procese žiakov umožňuje rozlišovať na vnímaných predmetoch rozmanité vlastnosti, zdokonaľovať počiny a vnemy, ktoré nikdy nie sú púhymi kópiami vonkajšieho sveta, ale odrazom v mozgu, dozrievajúcom pod vplyvom predchádzajúcich skúseností. Bez predchádzajúcej činnosti by nebolo možné vnímať čas a priestor a registrovať rozdiely v kvantite a kvalite podnetov. Schopnosť veľmi silných alebo veľmi slabých počinov je u mladšieho žiaka podobná ako u dospelého človeka, ale schopnosť rozlišovať rôzne podobné podnety (napr. výšku tónu, jemné odtiene farieb a pod.) sa ešte ďalej vyvíjajú. Žiaci nerozlišujú presne rozdiely v hmotnosti ,dĺžke, rýchlosti pohybu a pod. Zložitejšia diferenciácia pri vnímaní priestoru a času sa vytvára v celom období mladšieho školského veku a zvlášť sa zdokonaľuje v nasledujúcom období. Vplyvom zadávaných školských úloh prestáva byť vnímanie žiakov náhodné a mení sa na organizovaný, riadený proces. Koncom mladšie školského veku žiak už sám vníma určitý predmet alebo jav z viacerých hľadísk.