Pozornosť sa vyvíja jednak čo do intenzity, jednak čo do šírky a vytrvalosti. Spočiatku prevládajú u žiaka procesy vzruchu nad procesmi útlmu. Výchova pozornosti je veľmi dôležitá. Niekedy je pozornosť dieťaťa zdanlivo nedostatočná: na vyučovaní nedávajú pozor, ale mimoškolskej činnosti sa venujú až veľmi dlho. Pri výchove pozornosti vychádzame zo záujmov žiaka. Sústavné vyučovanie a organizácia školskej práce postupne rozvíjajú zámernú pozornosť.
Predstavy, pamäť, fantázia
Predstavy žiaka sú svojim charakterom veľmi názorné, podobajú sa vnemom a sú silne citovo zafarbené. Najjasnejšie predstavy má o takých veciach, s ktorými prichádza do styku. Skreslené alebo úplne nejasné predstavy má o veciach, s ktorými sa ešte nikdy nestretlo. V niektorých oblastiach sú predstavy také silné, že sa vyrovnajú vnemom. Nazývajú sa eidetické predstavy alebo obrazy. Skúsenosti ukazujú, že mnoho žiakov si pokazí prospech, akonáhle sa od nich požaduje viacej abstrakcie a rozumových schopností.
Pamäť žiaka sa mení z viac-menej nezámernej na zámernú. Pozorujeme zväčšovanie rozsahu kvality pamäti i rýchlosti zapamätávania. Rast a sila pamäti závisí od intenzity a šírke záujmov. Pamäť žiaka sa cvičí a vyvíja osvojovaním si poznatkov. Najdôležitejšou podmienkou je, aby žiaci učivo logicky pochopili, nadviazali na predchádzajúce učivo a uviedli ho s ním do logického vzťahu.
Rozvoj fantázie úzko súvisí s rozvojom tvorivosti. Po vstupe do školy sa fantázia vyvíja dosť rýchlo, vyznačuje sa veľkou živosťou. Fantáziu je treba usmerňovať, aby žiaka nevzďaľovala od reality. Dobre rozvinutá fantázia sa pri vstupe do školy nemá potlačovať, ale špecificky usmerňovať. Potreba pochopiť látku súvisí okrem iného aj s činnosťou reproduktívnej fantázie. Tvorivá fantázia u žiakov niekedy hraničí až s umeleckými výtvormi. Ku koncu školského detstva je vhodné dávať deťom čítať primeranú sci-fi literatúru, ktorá usmerní vývoj ich fantázie.
Myslenie a reč
Vplyvom sústavného učenia sa začína myslenie dieťaťa rozvíjať obzvlášť po stránke kvantitatívnej. Deti si postupne osvojujú vedomosti a obohacujú sa pojmami. Rozvíjajú sa nové myšlienkové pochody, objavuje sa dokonalejší spôsob úvah a dôkazov, vzniká nové chápanie javov. Myslenie prestáva byť závislé na fantázii, je stále menej závislý na konkrétnosti a názornosti. Pojmi, ktoré si žiak osvojí, sa dajú zdokonaľovať otázkami. Pojmi môžeme spresňovať i tak, že ich vedieme k tomu, aby pri riešení úloh uvažovali nahlas.
Spolu s vývojom myslenia robí veľké pokroky aj vývoj reči.