Školské detstvo

Všeobecná charakteristika
Obdobie školského detstva zahrňuje časový úsek od 6. až 7. do 10. až 11. roku života dieťaťa. Začína vstupom do školy a končí začiatkom puberty. Výskumy ukazujú, že pre vstup dieťaťa do školy je najvhodnejší vek šesť a pol roku. Vstupom do školy sa zásadne mení celkový spôsob života dieťaťa. Hrová činnosť ustupuje do pozadia, hlavnou činnosťou sa stáva učenie. Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školy. V tomto štádiu postupne nastávajú zmeny v osobnosti, obzvlášť v rozvoji poznávacích procesov, rozvoji citov a vôle. Taktiež sa rozvíja myslenie, najmä pojmové myslenie. Žiak je ešte nesamostatný, submisívny a ovplivnitelný. Významné zmeny nastávajú aj socializácii žiaka, v rozvoji jeho sociálnych citov a vzťahu k okolitému prostrediu. Veľký význam má správny vzor. Učiteľ je nová autorita, preto predovšetkým na ňom spočíva zodpovednosť, aby usmernil zložité a protichodné chovanie žiakov. Osobnosť žiaka je tesne spätá s jeho školskou úspešnosťou. Žiak je v tomto období zameraný na okolitý svet, málo sa zaoberá sám sebou, je nekritický voči sebe, v jednaní je nerozvážny a jedná impulzívne. Dieťa na začiatku školskej dochádzky
Problémy adaptácie na školské podmienky
Vstup do školy je významný medzník v živote dieťaťa. Začiatok školskej dochádzky býva ukazovateľom toho, ako je dieťa pripravené na školu a či je pre vstup do školy zrelé. Učiteľ sa stal autoritou, ktorá stanovuje a vysvetľuje dieťaťu jeho novú životnú funkciu, povinnosti a práva. Reakcie detí na školu sú rôzne. Množstvo povinností, požiadaviek a nárokov na začiatku školskej dochádzky dočasne vykoľají v rôznej miere mnoho prváčikov. Do školy však prichádzajú deti s rôznymi defektmi. Najčastejšie sú to deti s mentálnou retardáciou, výraznou telesnou slabosťou, alebo postihnuté rôznymi chorobami, ktoré dieťaťu bráni v normálnom vývoji. Najviac problémových detí pochádza z rozvrátených rodín.

V mimoriadne ťažkých a bezperspektívnych prípadoch sa dieťa od povinnej školskej dochádzky oslobodzuje.
Kritéria školskej zrelosti
Pri vstupe do školy sa od dieťaťa očakáva, že pri pedagogicko-psychologickom vyšetrení splní tieto predpoklady:
obstojne nakreslí ľudskú postavu (postava musí mať hlavu, trup a končatiny);
obstojne obkreslí podľa predlohy rôzne útvary (štvorec, kruh, srdce atď.);
uspokojivo obkreslí rôzne znaky podľa predlohy (body na hracích kockách, štvorlístok atď.);
ukáže schopnosť sústrediť sa pri zjednodušenej ukážke Bourdonovho testu pozornosti;
ukáže orientačné a rozlišovacie schopnosti:
n orientácia v sociálnom prostredí (pozná svoje meno, adresu, vek);
n orientácia v prírode (pozná niektoré zvieratá);
n orientácia v priestore;
n orientácia v čase;
n orientácia v prvej desiatke čísel (vie, koľko prstov má na ruke);
rozlíši a pomenuje základné farby;
ukáže reprodukčnú schopnosť (zopakuje vetu, čísla);
ukáže primerané rečové predpoklady a výslovnosť.

Celkovo môžeme hovoriť o štyroch stránkach školskej zrelosti:
· telesná stránka;
· intelektuálna stránka;
· sociálna a morálna stránka;
· úroveň pracovnej motivácie.

Medzi deťmi sú veľmi dôležité rozdiely v pohlaví. Dievčatá celkove dozrievajú pre školu skôr, v súvislosti s tým sa škole ľahšie prispôsobujú. V prvých ročníkoch zvyčajne vyučuje učiteľka; ak má dieťa dobrý vzťah k matke, prenáša sa tento vzťah i na učiteľku. U chlapcov k identifikácia s učiteľkou nenastáva.
Úloha učiteľa
Pri adaptácii dieťaťa na školské podmienky hrá mimoriadnu úlohu učiteľ. Pôsobenie učiteľa môže na jednej strane zaručovať úspešnosť a efektívnosť procesu adaptácie dieťaťa, ale na druhej strane môže učiteľ demotivovať pozitívny vzťah dieťaťa ku škole. Učiteľ musí počítať so skutočnosťou, že medzi deťmi sú veľké individuálne rozdiely v povahových rysoch, v stupni doposiaľ osvojených vedomostí, v tempu a kvalite schopnosti učiť sa, v rozumových schopnostiach atď. Pri organizovaní vyučovacieho procesu sa tieto skutočnosti majú odraziť v individuálnom, diferencovanom prístupe ku každému žiakovi. Hodnotenie žiaka prevažne zlými známkami nemá zmysel a má na žiaka jednoznačne negatívne účinky. Známkovanie učiteľa má teda priami vplyv na vytváranie vlastného sebahodmotenia žiaka a jeho oceňovanie spolužiakmi a rodičmi. Telesný a pohybový vývoj
Rast a vývoj organizmu
Pri vstupe do školy býva už dokončená prvá tvarová premena postavy. Rast tela je i po vstupu do školy ešte zrýchlený, spomaľuje sa až okolo ôsmeho roku; chlapci rastú rýchlejšie, u dievčat je spomalenie zreteľnejšie. Výraznejšie sú badateľné znaky pohlavnej diferenciácie, a to obzvlášť ku koncu tohto obdobia. Kvantitatívne hodnoty narastajú u dievčat rýchlejšie, ktoré po ôsmom roku výrazne predstihujú chlapcov; súvisí to s rýchlejším pohlavným dozrievaním dievčat. Zo znakov týkajúcich sa telesných dĺžok, značne narastá dĺžka paží v 7., 9. a 11. roku, dĺžka nôh v 7., 8., a 10. roku a dĺžka trupu v 7. až 11. roku. V hmotnosti a výške chlapci od narodenia predbiehajú dievčatá, ale už v desiatom roku dievčatá predstihnú chlapcov. So spomalením rastu a so zvyšovaním hmotnosti okolo ôsmeho roku sa zvyšuje odolnosť organizmu voči vonkajším nepriaznivým vplyvom. Kostra dieťaťa sa v tomto veku odlišuje od kostry dospelého človeka. Kostra dieťaťa však rýchlo rastie a osifikuje. Chrbtica je ešte veľmi pružná, jej väzivo a svalstvo je nedostatočne vyvinuté. Z toho dôvodu sa môže chrbtica veľmi ľahko skriviť. V tomto veku je slabo vyvinuté aj svalstvo. Srdce je pomerne väčšie než u dospelého a jeho otvory sú širšie. Dýchací aparát má niektoré zvláštnosti. Prierez hrudným košom je okrúhly, a nie oválny ako u dospelého jedinca.

Stavba hrudného koša je nevýhodná pre hlboké dýchanie. Sliznica dýchacích ciest je veľmi jemná, chúlostivá a bohatá na krvné vlásočnice.
Rozvoj motorických schopností
Mladší žiak postupne lepšie ovláda svoju motoriku, ktorá je kvantitatívne na ďaleko vyššej úrovni ako motorika predškolského dieťaťa. Všeobecne sa vyznačuje pohybovou vitalitou a pohyblivosťou. Pribúda snaha po rýchlosti, presnosti, obratnosti a sile, učiteľom sa často nedarí naučiť žiaka na hodine kľudne sedieť. Telesná výchova je výborným doplnkom a protiváhou práce. Cvičenie má blahodárny vplyv nielen na prácu svalov, ale aj na prácu mozgu. Telesná výchova tak umožňuje veľmi intenzívny odpočinok mozgu.
Životospráva mladšieho žiaka
Zdravý vývoj žiaka súvisí s jeho životosprávou. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa musí privykať na pravidelný denný režim v škole i doma.
Spánok. Šesť až sedem ročné dieťa má spať v noci asi 9-10 hodín a cez deň 2,5 hodiny; osem až desať ročné dieťa má spať v noci 9-10 hodín a cez deň 2 hodiny. Dieťa od desať do dvanásť rokov má spať v noci 10 hodín. Rovnako ako dĺžka spánku je dôležitá aj jeho hĺbka. Najhlbší spánok býva pol až tri hodiny po zaspaní.
V životospráve dieťaťa je dôležitá správna výživa. Je nutné dbať, aby dieťa dostávalo všetky dôležité látky v potrebnom množstve a aby jeho strava bola pestrá a hodnotná, pretože ovplyvňuje nielen telesný, ale aj duševný stav dieťaťa.
Deti sa pomerne rýchlo unavia a preto potrebujú odpočinok. Odpočinok je nutný po každej duševnej práci. Aj poobede je nutné zabezpečiť deťom odpočinok. Okrem toho by mali byť deti denne aspoň dve hodiny na čerstvom vzduchu.
Zvláštnosti činnosti žiaka
Rozvoj učebnej činnosti
Hlavným druhom činnosti dieťaťa po vstupe do školy je učenie spočívajúce v získavaní vedomostí, schopností, zručnosti a návykov potrebných v príprava na ďalší život. V počiatočnej fáze zaujíma žiaka v prvom rade proces učenia samo o sebe : ten zakrýva i vlastný cieľ - získavanie vedomostí. Správna organizácia učebnej činnosti žiaka vyžaduje rešpektovanie niektorých obecných zákonitostí. V prvom rade je treba z psychologického hľadiska uvedomiť, že učebná činnosť je procesom dvojstranným, ktorého sa zúčastňuje ako učiteľ, tak žiak. Úspešnosť učenia je podmieňovaná aktivitou obidvoch. Učiteľ riadi učebný proces, motivuje ho a prispôsobuje možnostiam žiaka. Žiak má tento proces vnímať aktívne a tvorivo zapojovať do neho svoje myslenie. Ďalej je treba mať na pamäti, že učenie je nielen procesom dvojstanným, ale tiež záležitosť kolektívu triedy.

Preto je do učebnej činnosti zapojená celá trieda, žiaci navzájom spolupracujú, vzniká medzi nimi pocit spolupatričnosti a súťaživosti vyplývajúce z riešenia učebných situácií. Dôležitou súčasťou učebnej činnosti je kontrola, ktorá zaisťuje jej kvalitu. Kontrola je úzko spätá s učebnou činnosťou tým, že prirodzene vyúsťuje do hodnotenia. Charakter hodnotenia značne ovplyvňuje kvalitu ďalšej učebnej činnosti žiaka, musí motivovať ďalšie výkony a nie tlmiť aktivitu žiaka. Teda záverom zhrňujem: štruktúra učebnej činnosti obsahuje tieto komponenty: 1.učebné situácie alebo učebné úlohy, 2. učebné úkony , 3. kontrolu a 4. hodnotenie. V priebehu školského veku sa učebná činnosť žiaka určitým spôsobom vyvíja a je spätá so všetkými psychickými zmenami v oblasti poznávacích procesov i pri formovaní rôznych vlastností žiakovej osobnosti. V samotnom učení vidí žiak najsamprv zaujímavú a prospešnú činnosť, neskôr je zaujatý metódami učebnej práce a nakoniec javí záujem o vnútorný obsah osvojovania si vedomostí a schopností. Ďalšie druhy činností
Vedľa učebných činností žiaka sa v škole realizujú aj ďalšie druhy a formy činností. Vedľa dominujúcej učebnej činnosti sa stále rozvíja a realizuje hrová činnosť, spojená so zdokonaľovaním rôznych pohybových činností žiaka. Hrová činnosť má výraznú úlohu tiež pri rozvíjaní psychických procesov, hlavne vnímania, pozornosti, fantázie , myslenia a radu ďalších vlastností osobnosti, predovšetkým v oblasti sociálnej a mravnej. Hry a ich realizácia sú veľmi úzko späté so záujmovými činnosťami žiakov.
Rozvoj poznávacích procesov
Zážitky, vnemy, pozornosť
Aktivita pri vyučovacom procese žiakov umožňuje rozlišovať na vnímaných predmetoch rozmanité vlastnosti, zdokonaľovať počiny a vnemy, ktoré nikdy nie sú púhymi kópiami vonkajšieho sveta, ale odrazom v mozgu, dozrievajúcom pod vplyvom predchádzajúcich skúseností. Bez predchádzajúcej činnosti by nebolo možné vnímať čas a priestor a registrovať rozdiely v kvantite a kvalite podnetov. Schopnosť veľmi silných alebo veľmi slabých počinov je u mladšieho žiaka podobná ako u dospelého človeka, ale schopnosť rozlišovať rôzne podobné podnety (napr. výšku tónu, jemné odtiene farieb a pod.) sa ešte ďalej vyvíjajú. Žiaci nerozlišujú presne rozdiely v hmotnosti ,dĺžke, rýchlosti pohybu a pod. Zložitejšia diferenciácia pri vnímaní priestoru a času sa vytvára v celom období mladšieho školského veku a zvlášť sa zdokonaľuje v nasledujúcom období. Vplyvom zadávaných školských úloh prestáva byť vnímanie žiakov náhodné a mení sa na organizovaný, riadený proces. Koncom mladšie školského veku žiak už sám vníma určitý predmet alebo jav z viacerých hľadísk.

Pozornosť sa vyvíja jednak čo do intenzity, jednak čo do šírky a vytrvalosti. Spočiatku prevládajú u žiaka procesy vzruchu nad procesmi útlmu. Výchova pozornosti je veľmi dôležitá. Niekedy je pozornosť dieťaťa zdanlivo nedostatočná: na vyučovaní nedávajú pozor, ale mimoškolskej činnosti sa venujú až veľmi dlho. Pri výchove pozornosti vychádzame zo záujmov žiaka. Sústavné vyučovanie a organizácia školskej práce postupne rozvíjajú zámernú pozornosť.
Predstavy, pamäť, fantázia
Predstavy žiaka sú svojim charakterom veľmi názorné, podobajú sa vnemom a sú silne citovo zafarbené. Najjasnejšie predstavy má o takých veciach, s ktorými prichádza do styku. Skreslené alebo úplne nejasné predstavy má o veciach, s ktorými sa ešte nikdy nestretlo. V niektorých oblastiach sú predstavy také silné, že sa vyrovnajú vnemom. Nazývajú sa eidetické predstavy alebo obrazy. Skúsenosti ukazujú, že mnoho žiakov si pokazí prospech, akonáhle sa od nich požaduje viacej abstrakcie a rozumových schopností.
Pamäť žiaka sa mení z viac-menej nezámernej na zámernú. Pozorujeme zväčšovanie rozsahu kvality pamäti i rýchlosti zapamätávania. Rast a sila pamäti závisí od intenzity a šírke záujmov. Pamäť žiaka sa cvičí a vyvíja osvojovaním si poznatkov. Najdôležitejšou podmienkou je, aby žiaci učivo logicky pochopili, nadviazali na predchádzajúce učivo a uviedli ho s ním do logického vzťahu.
Rozvoj fantázie úzko súvisí s rozvojom tvorivosti. Po vstupe do školy sa fantázia vyvíja dosť rýchlo, vyznačuje sa veľkou živosťou. Fantáziu je treba usmerňovať, aby žiaka nevzďaľovala od reality. Dobre rozvinutá fantázia sa pri vstupe do školy nemá potlačovať, ale špecificky usmerňovať. Potreba pochopiť látku súvisí okrem iného aj s činnosťou reproduktívnej fantázie. Tvorivá fantázia u žiakov niekedy hraničí až s umeleckými výtvormi. Ku koncu školského detstva je vhodné dávať deťom čítať primeranú sci-fi literatúru, ktorá usmerní vývoj ich fantázie.
Myslenie a reč
Vplyvom sústavného učenia sa začína myslenie dieťaťa rozvíjať obzvlášť po stránke kvantitatívnej. Deti si postupne osvojujú vedomosti a obohacujú sa pojmami. Rozvíjajú sa nové myšlienkové pochody, objavuje sa dokonalejší spôsob úvah a dôkazov, vzniká nové chápanie javov. Myslenie prestáva byť závislé na fantázii, je stále menej závislý na konkrétnosti a názornosti. Pojmi, ktoré si žiak osvojí, sa dajú zdokonaľovať otázkami. Pojmi môžeme spresňovať i tak, že ich vedieme k tomu, aby pri riešení úloh uvažovali nahlas.
Spolu s vývojom myslenia robí veľké pokroky aj vývoj reči.

Reč je nevyhnutnou podmienkou pre vývoj abstraktného myslenia a pre zdokonaľovanie pojmov. Obzvlášť je treba zdôrazniť význam zvládnutia písomnej formy vyjadrovania. Veľmi rôzne sú údaje o množstve slov, ktoré dieťa na jednotlivých stupňoch vývoja ovláda. Pre jednotlivé ročníky boli zistené tieto hodnoty:
Ročník Základné slová Odvodeniny Celkom
I. 16 900 7 100 24 000
II. 22 000 12 000 34 000
III. 26 000 18 000 44 000
IV. 26 200 18 000 45 000
VI. 31 500 18 000 49 500
VIII. 36 000 20 000 56 000
X. 40 200 27 300 67 500

Vývoj a rozvoj osobnosti žiaka
Základné otázky formovania osobnosti žiaka
Učebná a pracovná činnosť a súčasne postupujúca socializácia žiaka vytvárajú podmienky pre formovanie jeho osobnosti. Intenzívny rozvoj poznávacích schopností, diferenciácia a rozvoj citov, osvojovanie si morálnych noriem a pravidiel chovania a upevňovanie vôľových vlastností sa odrážajú v žiakovej osobnosti. Prehlbujú a diferencujú sa aj niektoré potreby a záujmy, ktoré vedú žiaka k poznávaniu, sebauplatneniu a združovaniu; začínajú sa tiež zvnútorňovať motívy jeho chovania. Pomaly sa stráca nekritičnosť a naivita. Žiak sa z vlastnej vôle snaží dodržovať určité zásady a pravidla. Postupne sa rozvíja vôľová stránka osobnosti. Obohatenie citov o nové mravné a sociálne city, ako i o city intelektuálne a estetické sa prejaví celkom zreteľne v celej jeho psychickej štruktúre.
Rozvoj citov
City žiaka postupne strácajú afektívny charakter, diferencujú sa a dostávajú sa pod vedomú kontrolu. Typickými prejavmi citov sú strach, hnev a žiarlivosť. Afektívne reakcie žiaka pri hneve sa taktiež zmierňujú a prebiehajú v menej otvorených a nepriamych formách. Hnevom reaguje na prezývky, posmešné poznámky, urážky, surové zaobchádzanie a telesné tresty. City žiarlivosti vznikajú ako v škole, tak i v rodine. Žiarlivosť sa navonok prejavuje nevšímavosťou žiarliaceho alebo uštipačnými poznámkami. I keď rozvoj citov pokročil, ani zďaleka nemôžeme hovoriť o ich stabilite. V chovaní sa postupne začínajú uplatňovať city etické, intelektuálne, estetické atď. Život v kolektíve podmieňuje vznik kolektívnych citov. City žiaka sa navonok prejavujú v reči, mimike, gestách, plači alebo smiechu. Dôležité je u žiaka pestovať snahu tlmiť negatívne citové reakcie a povzbudzovať vývoj kladných citov.
Rozvoj vôľových vlastností
Vôľa žiaka sa rozvíja v procese činnosti. Typické je, že prváčik berie nové povinnosti veľmi vážne. Je treba vytvárať žiakom také situácie a podmienky, ktoré ich nútia vydržať v začatej činnosti až do konca.

Vôľa sa vytvára jedine v boji s prekážkami a pri ich prekonávaní, preto nieje treba chrániť dieťa pred rôznymi ťažkosťami, ak má predpoklady na ich prekonanie. Aby sa žiak naučil zdolávať prekážky, je treba viesť ho tak, aby si vytyčoval len také ciele, na ktoré má predpoklady na ich dosiahnutie. Keď sú ciel príliš vysoké, žiak sa ich vzdá a tým sa mu značne podlamuje sebadôvera. Je nutné dbať na to, aby náročnosť požiadaviek, ktoré učitelia a rodičia na dieťa kladú, bola primeraná.
Individuálne a typové zvláštnosti žiaka
Aj u žiakov sa stretávame s dvoma druhmi zvláštností, vekovými a individuálnymi. Vekové zvláštnosti súvisia s vývojovými zmenami v jednotlivých vývojových štádiách psychickej ontogenézy a týkajú sa všetkých detí. Ani žiaci rovnakého veku nereagujú na rovnaké podnety rovnako, preto je nutný individuálny prístup vo výchove. Individuálne zvláštnosti žiakov sú podmienené vrodenými anatomicko-fyziologickými rozdielmi a príslušnosti k určitému typu nervovej sústavy. Individuálne zvláštnosti existujú v poznávacích procesoch, psychických stavoch a vlastnostiach. Jedna z typológií, ktorá skúma vzájomný vzťah medzi mozgovou kôrou a nižšími oddielmi mozgu, určuje štyri základné typy:
sangvinik;
flegmatik;
cholerik;
melancholik.
Iná typológia skúma zapojenie mozgovej kôry pri rôznych činnostiach a určuje tieto štyri typy nervových sústav:
labilný;
inertný;
vzrušivý;
útlmový.
Neurotické prejavy žiaka
U detí školského veku sa občas stretávame s tzv. detskými neurózami. Sú to funkčné poruchy vyššej nervovej činnosti. Medzi príznaky neuróz v tomto veku patrí:
nadmerná duševná a telesná unaviteľnosť;
bolesti hlavy;
poruchy spánku;
psychomotorická instabilita;
rečové neurózy – koktavosť a breptavosť;
neurotické poruchy pri zažívaní;
nočné pomočovanie (neuresis nocturna);
neurotické symptómy v oblasti chovania a postojov.
Základné formy neuróz:
neurasténia;
hystéria;
psychastenia.
Neuróza býva vyvolaná kombináciou somatických a psychických príčin. Somatické príčiny: vyčerpanie po chorobe a úraze, telesné vady, typologické faktory atď. Psychické príčiny: príliš silné podnety, trvalé napätie, predimenzovanie útlmu atď. Príčinou detských neuróz sa nikdy nesmie stať učiteľ.
Morálny rozvoj žiaka
Morálne cítenie, presvedčenie, uvedomenie a chovanie má svoju genézu. Dieťa sa nenarodí s hotovými mravnými vlastnosťami, ale musí si ich postupne osvojovať. Príťažlivé vzory „etalony“ zo skutočného života i stvárnené v umeleckých dielach, pomáhajú žiakovi poznávať seba samého, hodnotiť svoje mravné správanie a podnecuje ho k žiaducemu správaniu.

Čiastočne vzniká kritickosť, ktorá je dobrým podkladom pre vytváranie mravných a charakterových vlastností. Veľmi častým prejavom detskej morálky sú detské klamstvá a krádeže. Najbežnejším klamstvom je klamstvo zo strachu. Objavuje sa vtedy, keď sa žiak dostane do nepríjemnej situácie, nesplní si svoju povinnosť, nedodrží zákazy alebo sa chce vyhnúť nepríjemnému trestu za neposlušnosť. Známe je aj klamstvo z kamarádstva. Klame sa preto, aby sa kamarát vyhol zodpovednosti za priestupky, aby ho nestihol trest. Často neklame jednotlivec, ale celé skupiny detí. Zvláštnym druhom klamstva je lož majúca korene vo fantázii. To pramení z veľmi živej predstavivosti a fantázia, obzvlášť pri eidetických predstavách. Medzi mravné priestupky mladších žiakov patria taktiež detské krádeže, ktorú často podmiňuje impulzívnosť. Nieje však rozumné ich za to trestať, skôr je im treba vysvetliť neprípustnosť, nevhodnosť a škodlivosť takéhoto jednania. Ešte je treba spomenúť ďalšie negatívne stránky morálky a správania, ako je detská hrubosť, vulgárne reči, chuligánstvo a neúcta k starším. Dôležitou podmienkou pre pozitívny rozvoj žiaka je osobný príklad dospelých, súlad medzi ich slovami a skutkami. Dieťa nezískava morálne kvality prázdnymi kázňami, ale naberá ich postupne v každodennom živote. Záujmová činnosť
Záujmy žiakov veľmi tesne súvisia s ich potrebami a pri vývoji zohrávajú dôležitú úlohu emócie. Najtypickejšími záujmami sú záujmy hrové a športové. Záujem o techniku vzniká spontánne, zvlášť u chlapcov. Hry žiakov majú súťaživý charakter. Deti sa pri každej hre snažia, aby vynikli všade, kde je to možné. Chcú ukázať originálnosť svojich nápadov, svoju odvahu, vytrvalosť a šikovnosť. Preto sú hry potrebné pre zdravý telesný i duševný rast a je treba im vyhradiť čas v dennom režime. Už v školskom veku sa zo záujmových činností môžu vytvárať predpoklady pre určité povolania.
Sociálno-psychologická charakteristika žiaka
Môžeme konštatovať, že v nižších ročníkoch sociálne vzťahy detí vznikajú na základe spoločných vonkajších životných podmienok a často krátkodobých záujmov. Vo vytváraní sociálneho cítenia a jednania sú pozorovateľné určité rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Spoločné hry chlapcov a dievčat, ktoré boli predtým samozrejmé, začínajú ustupovať do pozadia, začína združovanie podľa pohlavia. Celkove sa zdá, že v tomto veku stoja obe pohlavia proti sebe najviac. Je samozrejmé, že jednotlivé zásady morálneho kodexu sa konkretizuje vo výchovnej práci a sú prispôsobované vekovému stupňu a chápavosti dieťaťa.