Aby úloha mohla viesť k tvorivosti, je potrebné (podľa Zelinu):
a) vnášať do učenia prekvapivosť – prezentovať úkazy, ktoré nie sú v súlade s očakávaním;
b) vyvolávať pochybnosti, nechať robiť odhady, používať intuíciu;
c) vytvárať kognitívnu neistotu – problém, ktorý môže mať viac riešení, divergentné úlohy;
d) zadávať náročné, na prvý pohľad takmer nezvládnuteľné úlohy, individualizovať úlohy;
e) nastolovať rozporné tvrdenia;
f) dramatizovať

Pre tvorivú prácu a činnosť je v triede nevyhnutná tvorivá atmosféra. Charakteristika tvorivej atmosféry:
- otvorenosť, emočná blízkosť, zaujať za vec;
- oceňovanie tvorivého myslenia;
- podpora samostatnosti žiakov;
- spolupráca;
- schopnosť odovzdávať zodpovednosť a schopnosť prijímať zodpovednosť.

Metódy rozvíjania tvorivosti nemožno zvládnuť len učením. Tvorivosť sa nedá schematizovať. O niektorých princípoch písal Kováč (1989). V rámci tvorivosti možno rozlíšiť dva typy myslenia. Konvergentné, ktorého výsledkom je jedno správne riešenie danej úlohy a na druhej strane myslenie divergentné vedúce k viacerým alternatívnym riešeniam. V podmienkach našich škôl zatiaľ, žiaľ, prevláda konvergentné myslenie. Tvorivé úlohy zatiaľ tvoria asi 3% zo všetkých školských úloh. Príčinou sú stereotypy vo vyučovaní, ako aj okolnosť, že tvorivé úlohy sa ťažšie tvoria aj hodnotia. Je nepopierateľná dôležitosť konvergentného myslenia, ale treba si uvedomiť, že každý z nás je “vybavený” aj divergentným myslením. Jeho potláčanie a nahrádzanie konvergenciou vedie k potláčaniu prvkov tvorivosti vo výchovno-vzdelávacom procese. Prvým z princípov rozvíjania tvorivosti je premena konvergentných úloh na úlohy divergentné. Dôležitou podmienkou riešenia divergentných úloh je poznanie svojich zverencov, aby úlohy neboli príliš náročné. Popri tom je nevyhnutné, aby sa tvorby zúčastnili všetky deti, nielen “lídri” triedy. V rámci skúmania kreativity nastúpili do popredia tri základné faktory vyplývajúce z divergencie. Keďže riešení by malo byť viacero, platí čím viac, tým lepšie. Tu hovoríme o tzv. fluencii, čiže množstve nápadov a riešení. Nápady by mali byť čo najrozmanitejšie (najrôznorodejšie), tento faktor je tzv. flexibilita.