Komunikácia medzi ľuďmi je zložitý proces. Mocný a krehký súčasne, najmä ak sú partneri v zlom citovam rozpoložení. Veľmi často v nej dochádza ku skresleniam a omylom, ba je to dokonca nevyhnutné. Naša myseľ rada uzatvára úsudky rýchlo a tiež funguje za pomoci návykov – ak niečo bolo nejako v minulosti, usudzuje, že je to to isté i dnes, hoci je to často o inom, len je tu nejaká podobnosť.

1. ČO JE HNEV
Hnev sa prejavuje rôznou intenzitou, od mierneho až po extrémny. Je v ňom obsiahnutá široká škála duševných pocitov nevôle, zlosti alebo podráždenia, až po prudkú a neovládateľnú zúrivosť, nenávisť a roztrpčenie.David R. Mace definuje hnev ako pocit opozície proti osobe alebo veci, ktorý je sprevádzaný túžbou eliminovať príčinu.Hnev je základný obranný mechanizmus, ktorý chráni „ja“ alebo osobnosť. Keď je naše „ja“ napadnuté, poplachový systém v organizme aktivuje agresivitu, základnú zložku pudu sebazáchovy a vyvoláva reakciu na hrozbu. Väčšina pohnútok nášho hnevu vzniká vlastne z egoistických dôvodov, napríklad, keď nemôžeme robiť veci tak, ako by sme chceli, alebo keď sa márne snažíme získať čosi, o čom sme presvedčení, že nám patrí

Treba však pripomenúť, že počas vývoja človeka zohrávala agresia svoju kladnú úlohu: je nám daná od prírody, aby sme dokázali odstrániť zo svojej cesty nepríjemné prekážky. Len ten, kto dokázal v správnom čase vybuchnúť a presadiť sa, mal šancu prežiť.Aj Sigmund Freud, otec psychoanalýzy, študoval popri sexualite predovšetkým agresiu svojich pacientov. I posledných 20 rokov sa špecialisti na emócie zaoberajú vo väčšej miere pozorovaním ľudí, v ktorých to vrie. Merajú im zmeny na koži, hladinu hormónov a prúdenia v mozgu, vytvárajú na základe týchto výsledkov štatistiky ľudského citového života, pracujú na stratégiách, ktoré by nám mali pomôcť naše nie vždy najjemnejšie prejavy citov ovládnuť. Pretože sa zistilo, že na rozdiel od minulosti, keď naši predkovia ešte lovili mamutov a žili v jaskyniach, vo svete plnom jemných technológií, zákonov, strategických kariérnych postupov a presných pravidiel nám hnev neprospieva: dnes nám hormonálne zmeny pri vzrušení z hnevu zvyšujú hladinu tukov a cukrov v krvi, poškodzujú srdce a cievy a zvyšujú riziko infarktu alebo porážky.

1.1 Hnev v citových vzťahoch Mace tvrdí, že hnev nie je primárny, ale sekundárny pocit. Agresivita je reakciou na niečo, čo chápeme ako osobný útok. Ale skrýva sa za tým aj niečo viac. Povedzme, že niekto čosi vyčíta svojmu partnerovi. Vo všeobecnosti platí, že následný hnev je frustrácia, vzniknutá z nezpokojnosti s nejakou oblasťou manželstva. Začiatok prebieha slušne, lebo aj podráždenie je len mierne. Ale ak partner prosbu ignoruje, ten, ktorý sa cíti byť poškodený, si to veľmi prevdepodobne vysvetlí ako provokáciu alebo ako odmitnutie. Ten, komu sú výčitky určené, vidí situáciu úplne odlišne. Žiadosť svojho partnera môže považovať za nerozumnú, nelogickú či nevhodnú. No i tak sa aktivizuje jeho pocit nebezpečenstva, ktorý môže vyústiť až do strachu alebo úzkosti. Ak je pocit strachu a obáv silnejší ako pocit frustrácie, obviňovaný partner sa môže chrániť tak, že stíchne. No ak prevládne pocit frustrácie, cítiac sa poškodený a ukrivdený, prevdepodobne vyrazí do protiútoku, a tým zasa zintenzívni pocit frustrácie u partnera, ktorý a výčitkami začal ako prvý. A on pritom možno tiež pociťuje obavy z toho, kam až ich hádka môže viesť. Z toho vyplýva, že hnev je vyvolávaný viac inými pocitmi ako skutočným a konkrétnym podnetom z ich vzájomného vzťahu. Frustrácia, strach alebo obavy sú prahmi každého hnevu.

2. VZNIK KONFLIKTU
Veľmi často sa stáva, že partneri nevidia svoje chyby. Neuvedomujú si vlastné nedostatky. Ani to, že sú sami sme príčinou konfliktov. Napríklad, partnerovi sa zdá istý problém úplne jednoduchý a riešenie jasné. Druhý partner môže vidieť tento problém celkom inak. Potom sú sklamaný a hnevajú sa. Niekedy si povedia také veci, aké ani nechcú. Potom sa na ne ťažko zabúda. Konflikty a nedorozumenia, týkajúce sa bežných vecí, možu byť známkou zdravého vzťahu. Ak sa príliš starajú jeden do druhého, ak sa starajú, čo si iný ľudia myslia a čo robia, dostanú do konfliktov. Ak majú odvahu vysloviť vlastný názor alebo predstavu alebo sa chcú niekomu zdôveriť so svojimi snami a plánmi, riskujú, že sa nájde niekto, kto s nimi nebude súhlasiť. Ľudia im ponúknu vlastné názory a plány, o ktorých si myslia, že sú lepšie. v takom prípade sa treba hádkam a nedorozumeniam vyhnúť. Hoci konflikty nikto nemá rád, môžu byť znakom toho, že človek má o niekoho záujem, a že aj o neho sa zaujímajú ostatní. Veľa ľudí má strach z konflikotov. Niektorí z nás to riešia skrývaním sa, alebo vlastný názor či myšlienku radšej nepovedia. Tak je to nebezpečnejšie! Môžu sa totiž ocitnúť v úplnej samote. Chcú sa konfliktom vyhnúť, aby sa nimi nemuseli zaoberať. To však nie je možné, pretože z času na čas sa v každom vzťahu vyskytne konflikt. Nie je možné vyhnúť sa hnevu, pretože hnev je normálnou súčasťou emocionálneho života každého človeka. To znamená, že hnev ako taký nie je zlý, ale to ako svoj hnev"vyjadríte" a ako bežné hádky a spory riešite.

2.1 Ako úspešne zvládnuť konflikt Partneri urobia čokoľvek preto, aby každý spor vyhrali a vyšli ako víťazi z každej hádky. Často priam túžia zraniť tých, ktorí ich zranili prví. Sú schopní opustiť tých, ktorí sú na nás závislí. Sú schopní ľudí ponížiť a pokoriť. V hneve sú schopní slovami veľmi ublížiť. To sú všetko zlé spôsoby. Potrebujú vnútornú premenu, pretože ani ich najlepšie úmysli nevedú k trvalej premene. Záleží aj na jednom človeku! Je možné, že keď zmenia vlastný prístup ku konfliktom, zmenia aj prístup každého člena. Ak jeden človek urobí zmenu, druhí reaguje na túto zmenu vlastnou premenou. Praktické rady ako vybudovať dobré vzťahy medzi ľuďmi. Vylúčiť akékoľvek fyzické, slovné alebo citové násilie! Ovládať si ruky a jazyk. Vyhýbať sa fyzickému násiliu, sarkazmu, ponižovaniu či urážkam. Nebáť sa hovoriť o svojich problémoch! Problémy sami od seba neodídu a vy budete z toho len sklamaní a rozladení. Nepokúšať sa iných ľudí zastrašiť. Nevyhrážať sa a nerobiť unáhlené rozhodnutia. Nehroziť odchodom ak nie je po vašom. Vystrašený partner nerozmýšľa vždy triezvo, a preto nebude môcť problém čo najlepšie vyriešiť. Nevracať sa k minulosti. Zabudnúť na to, čo bolo. Rozprávať sa o tom, čo je teraz, o súčasných problémoch. Ak sa vyskytnú problémy, ktoré sa týkajú minulosti, poznamenať si ich na papier a rozobrať ich inokedy. Hovoriť slovníkom "ja sa cítim" a nie "ty si vinný".

Ak hovoríte "ty si urobil" ľudia to chápu ako obviňovanie a chcú sa brániť. Ak chcete hovoriť o problémoch, hovorte "ja" používajte slová "ja s myslím", "cítim sa", "chcel by som vidieť takú zmenu". Dajte aj druhým ľuďom šancu vyjadriť svoj názor a neprerušujte ich! Počúvajte, naozaj ich počúvajte! Chvíľu ticha si vyčlente na to, aby ste mohli porozmýšľať o tom, čo hovoril ten druhý. Vypočujte si všetko až do konca, čo chce ten druhý povedať. Nechajte ho nech skončí vetu či myšlienku aj v prípade, že sním nesúhlasite alebo ste si istý, že sa mýli. Ak ho prerušíte, iba ho väčšmi nahneváte. Vyhnite sa falošným ťahom! Ľudia používajú falošné ťahy, keď chcú vyhrať za každú cenu, aj proti pravde.Vyhýbajte sa zovšeobecneniam a nepoužívajte slová ako "nikdy","vždy","každý". Neospravedlňovať sa, ak to tak nemyslíte.Hoci každá rodina používa vlastný spôsob, ktorým udržuje domácnosť bez rušivých prejavov, sociológovia identifikovali päť základných spôsobov riešenia sporov.

SÚŤAŽIVÝ
Základným cieľom súťaživého partnera je vyhrať boj bez ohľadu na cenu víťazstva. Každý konflikt považuje za vojnu. Zreteľne dáva najavo starosť o seba samého, len okrajovo sa však zaujíma o súpera.
VYHÝBAVÝ
„Nechcem o tom hovoriť“, je veta, ktorú od neho najčastejšie počujeme. Vyhýbavý partner mlčí aj o svojich vlastných názoroch a túžbach a nezaujíma sa o názory a túžby druhého. Keď vypukne konflikt, bez slova odíde. Takýto spôsob predstavuje veľké ohrozenie dôvernosti a môže aj zničiť manželstvo.
ZMIERLIVÝ
Umenie správať sa zmierlivo - „Urobím to tak, lebo ty si to želáš, lebo tebe sa to tak páči.“ - obsahuje nielen prvok starostlivosti o seba samého, ale aj o druhých. Tí, podľa ktorých je pomenovaný tento spôsob riešenia konfliktov, si ním nielen budujú dobrú povesť, ale svojimi návrhmi sa snažia dosiahnuť spokojnosť obidvoch strán.
SPOLUPRACUJÚCI
Spolupracujúci partner, na rozdiel od vyhýbavého, chce diskutovať o tvorivých riešeniach, ktoré by uspokojili potreby oboch strán konfliktu. Váži si sám seba, a túto sebaúctu prejavuje nielen úprimným záujmom o seba samého, ale aj o ostatných. Jeho cieľom je zvíťaziť, ale dosiahnuť vzájomnú spokojnosť.
MIERUMILOVNÝ
Mottom mierumilovného je „Harmónia nadovšetko.“. Snaha o udržanie pokoja je taká silná, že osoba, ktorá takto pristupuje k hroziacemu konfliktu, zanedbáva vlastné potreby, na úkor spokojnosti partnera. Je to úplný opak súťaživého spôsobu. Aj mierumilovný človek môže prísť do konfliktu s inými ľuďmi, ale je to on, kto nakoniec vždy ustúpi, len aby zachoval mier.

3. MANŽELSKÉ HÁDKY
Konflikty funkcií, kto robí čo, prečo, kedy, ako a kde sa dotýkajú čoraz väčšieho počtu dvojíc, v ktorých má každý z partnerov svoju profesiu. Zamestnaná žena má navyše na starosti domáce práce, výchovu a starostlivosť o deti, čo jej prácu zdvojnásobuje. Ani muži, ktorí podporujú svoje manželky v ich profesionálnej orientácii, nepríjímajú často svoj podiel zodpovednosti za domácnosť. Výsledkom sú nezhody a konflikty.Sociológovia Robert O. Blood a Donald M. Wolfe skúmali viac ako 700 dvojíc a zistili, že skoro všetky sa hádali kvôli rovnakým veciam, a to:1.peniaze2.deti3.využitie voľného času4.osobnosť druhého partnera5.svokrovci6.práca partnera7.náboženstvo8.politika

Podľa Nancy van Peltovej je to:
1. vzájomná komunikácia
2. peniaze
3. deti
4. sexualita
5. svokrovci

Počas manželskej hádky nikdy nasmieme:nadávať a urážať svojho partnerahroziť, najmä rozchodom alebo samovraždouzmieňovať sa negatívne o svokrovcoch, iných príbuzných alebo priateľoch komentovať ponižujícim spôsobom fyzický vzhľad partnera podceňovať partnerovu schopnosť úsudku alebo jeho inteligenciu spochybňovať ochotu alebo zámery svojho partnerapoužívať akékoľvek fyzické násilie, aj keď len ako hrozbuprerušovať partnerov prejav kričať, hovoriť pohŕdavo a vulgárnePočas manželskej hádky musíme vždy urobiť:nikdy neodchádzať skôr, než dospejete k dohodehovoriť normálnym hlasom, nezvyšovať ho, byť pozitívny, nehroziť prípadnými následkami, a najmä nie rozchodompoužívať rečový prejav prijateľný pre obe strany, irónia alebo priamy výsmech tu nemajú čo robiť o dôležitých veciach diskutovať vždy v súkromí, nikdy nie pred deťmi alebo príbuznými, a už vôbec nie pred cudzími ľuďmi venovať pozornosť námietkam druhej strany a snažiť sa ich pochopiť nie je dôležité, aby jeden z partnerov vyhral alebo mal pravdu, ale aby obaja partnery dospeli k dohode