1 MOTIVÁCIA
Ak by sme mali motiváciu vysvetliť najjednoduchším spôsobom, povedali by sme, že motivácia odpovedá na otázky: "Prečo sa človek správa tak, ako sa správa? Aké sú pohnútky, motívy, hybné sily jeho správania?"
V širokom zmysle slova motivácia je podľa V. Hrabala a kol.(1984) súhrn činiteľov, ktoré podnecujú, smerujú a udržujú správanie človeka. Je to aktuálny stav, ktorý pozostáva z emocionálnych a kognitívnych procesov, ktoré podnecujú (energetizujú) a riadia správanie (dávajú mu smer).
K tomuto stavu patria aj vôľové procesy, predsavzatia a rozhodnutia, ktoré sú osobou uvedomované.
Okrem pojmu motivácia sa používa aj pojem motív. Je to činiteľ, ktorý zvyšuje intenzitu výkonu a správania vôbec, zásobuje subjekt dostatočným množstvom energie potrebnej na výkon. Motív môže byť všetko, čo človeka aktivizuje do činnosti, t. j. môžu to byť potreby, hodnoty, myšlienky, ciele, ktoré si človek uvedomuje. Za istých okolností sa motív činnosti nemusí vo všetkých vzťahoch uvedomiť a celkom sformulovať (Pardel, T., 1977).
1.1 Motivácia ako súčasť štruktúry osobnosti
Kačáni V. definuje motiváciu ako dôležitú súčasť štruktúry osobnosti. Nehovorí v tejto súvislosti priamo o pojme motivácia, ale o aktivačno-motivačných činiteľoch, čo je podľa neho "sústava hodnôt, na základe ktorých jednotlivec riadi a usmerňuje svoje správanie vo vzťahu k realite vonkajšieho sveta. Patria k nim pudy, potreby, záujmy, zvyky, ideály a životné plány". V nasledujúcich riadkoch ponúkame ich stručnú charakteristiku.
1.1.1 Potreby
T. Pardel (1982) považuje potrebu (ako synonymum pudu) za uzlový bod motivácie. Termínom potreba sa označuje nedostatok v organizme, odchýlka od biologických štandardov alebo noriem. Potreba predstavuje silu, ktorá organizuje percepciu, a percepciu, procesy myslenia, snaženia a konania tak, že premieňa existujúcu neuspokojivú situáciu na určité zamerania. Vymedzuje sa ako subjektom pociťovaný nedostatok niečoho, čo je pre život daného človeka dôležité, nevyhnutné.
Podľa viacerých autorov sú potreby základným východiskom aktivity človeka. Spôsob uspokojovania potreby je závislý od toho, ako človek pracuje, ale aj od spoločenských vzťahov.
Vo všeobecnosti sa potreby rozdeľujú do dvoch veľkých skupín:
1. Potreby primárne – prvotné, základné;
2. Potreby sekundárne – druhotné odvodené.
