Motivácia je kľúčovou otázkou vyučovania a výchovy. Ako vnútorná pohnútka k činnosti, ovplyvňuje do veľkej miery aktivitu žiakov. Škola by mala byť podnetným prostredím a mala by vzbudzovať u žiakov záujem o učenie nielen v zmysle vonkajších motívov, ale aj v zmysle vnútorných snažení. Nositeľom každej metódy, ktorá vzbudí u žiaka motiváciu a jeho aktivitu je v prvom rade učiteľ a preto by aj učitelia mali ovládať aspoň základné informácie, zásady a metódy, ktoré môžu mať priaznivý dopad na motiváciu žiakov.
2.5 Motivačné vplyvy znižujúce školský výkon žiakov
1. Nuda v škole - podľa Robinsona (podľa Hrabala a kol., 1989) má prevažne 2 hlavné zdroje:
* prežívanú jednotvárnosť vyučovacích hodín;
* subjektívne vnímanú neužitočnosť vyučovacieho predmetu.
Za činitele, ktoré spolu vytvárajú nudu Robinson pokladá: školskú klímu, spolužiakov, rodičov a rodinu.
2. Strach v škole - ako reakcia na ohrozenie - je motivačným činiteľom, ktorý v miernej podobe zvyšuje výkon žiakov, ale v silnej podobe výkon znižuje. Medzi podmienky vzniku strachu v škole najčastejšie patrí stresová situácia (situácia skúšania) a úroveň pripravenosti (znalosti).
2.6 Zmeny v motivácii učenia sa žiakov stredných škôl
Výsledky výskumu Evy Marušincovej na tému „Zmeny v motivácii učenia sa žiakov stredných škôl“ukázali oprávnenosť predpokladu, že prechod do strednej školy predstavuje pre žiakov významný podnet, ktorý do istej miery intenzifikuje ich motivačný potenciál tak v pozitívnych, ako aj v negatívnych zložkách. Žiaci predpokladali určité adaptačné problémy, vyššie nároky strednej školy, ktoré sa snažili kompenzovať zvýšeným motivačným nasadením. Menšie zníženie intenzity poznávacej učebnej motivácie ako výkonovej spôsobilo, že poznávacie zložky sa v motivačnom spektre stredoškolákov dostávajú viac do popredia, čo možno hodnotiť ako jav pozitívny. Motivačné zmeny sa môžu v správaní študentov javiť ako určité poľavenie, strata usilovnosti, snaživosti v prístupe k učeniu. Učitelia to často pociťujú a hodnotia ako nepríjemný, negatívny jav a často sa ho snažia sankcionovať, pritvrdením hodnotenia stimulovať výkonové zameranie študentov na pôvodnú úroveň. Ukazuje sa však, že počiatočná "motivačná vlna" môže byť skôr reakciou osobnosti študenta na mimoriadnu situáciu a jej opadnutie je vrátenie sa do bežného stavu. Preto treba s takýmto vývojom učebnej motivácie študentov rátať a nepociťovať ho ako určité sklamanie sa v študentoch.
