Primárne potreby sa prejavujú od narodenia a sprevádzajú nás celým životom. Ich pravidelné uspokojovanie je nevyhnutné pre udržanie života
Druhotnými potrebami sú tie, ktoré vznikajú v procese socializácie človeka ako akási nadstavba primárnych potrieb a preto sa označujú aj ako potreby sociálne, duchovné či kultúrne. Môžeme ich považovať za rovnako významné motivačné sily ako primárne potreby.
Uspokojovanie primárnych a sekundárnych potrieb spolu úzko súvisí a motivačná dynamika obidvoch oblastí sa pritom nestráca. Možno to ilustrovať nasledujúcim príkladom. Žiak sa zo začiatku môže učiť len preto, že má strach z trestu– to je primárna potreba (motív). Neskôr sa učí preto, že chce získať uznanie spolužiakov, učiteľa, rodičov – to je už sociálna potreba. Ešte neskôr sa môže učiť z túžby po poznaní nového, neznámeho – to je ideálna potreba.
So vzdelávacími potrebami najbezprostrednejšie súvisia kognitívne potreby, tendencia poznávať, učiť sa. V tejto oblasti sú príbuzné výkonové potreby v užšom zmysle, ktoré sa charakterizujú ako pracovná ctižiadostivosť so zvýšeným dôrazom na úspech, výkon, snahu dosiahnuť cieľ.
1.1.2 Záujmy
Podobne ako potreby, aj záujmy patria k motivačným komponentom ľudskej psychiky. Mohliby sme ich definovať ako relatívne stabilné, kognitívne, emocionálne a hodnotovo v osobnosti zakotvené tendencie konania, ktoré sa navzájom líšia na základe druhu, smeru, generalizovateľnosti a intenzity. Prejavujú sa v pozornosti, v myšlienkach,v úmysloch, potrebách, túžbach, prianiach a vo vôli človeka.
Záujmy sú také motivačné sily, ktoré nútia človeka vyhľadávať vo svojom okolí predmety a dosahovať uspokojovanie s nimi spojenej činnosti.
Záujmy možno klasifikovať z hľadiska ich druhu (umenie, pomáhať iným atď.) a z hľadiska ich vlastností:stabilita, generalizovateľnosť a intenzita. Druh záujmu viacerí autori interpretujú ako spôsob konania, ktorý je osobou uprednostňovaný. Existuje 6 základných spôsobov konania: praktické, intelektuálne, sociálne, podnikateľské, konvenčné aumelecké. Uvedené spôsoby konania reprezentujú 6 základných druhov záujmov.
V súvislosti so školským vyučovaním je dôležité, aby učiteľ poznal nasledovné vlastnosti záujmov:
* záujmy sa vyvíjajú, a až s určitým vekom nadobúdajú vlastnosti stálych (zrelých) záujmov;
* záujmy indivídua sa môžu stať dôležitým motivujúcim činiteľom (energetizujú a smerujú správanie) učenia sa;
* jedinci sa od seba navzájom líšia v druhoch záujmov a nie všetky záujmy korešpondujú so školským učením (podnikateľské);
* je nepravdepodobná taká šírka individuálnych záujmov, aby mohol byť záujem jediným motivujúcim činiteľom školského učenia;
