referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Magdaléna
Pondelok, 22. júla 2019
Alkoholizmus – problém súčasnej doby
Dátum pridania: 05.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: abes
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 14 907
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 43.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 72m 10s
Pomalé čítanie: 108m 15s
 
2.2 Pôsobenie alkoholu na ľudské zdravie

Odhadnúť výskyt škodlivého pôsobenia alkoholu na ľudské zdravie nie je ľahké a už vôbec nie je možné posúdiť bežné pitie alkoholu. Podľa údajov WTO možno takmer s istotou tvrdiť, že z dospelých ľudí je závislých od alkoholu 3-5% mužov a približne 1% žien. Postihnutí zvyknú svoj alkoholizmus dosť často maskovať a k vyhľadávaniu pomoci sa odhodlávajú až vo vrcholovom štádiu, keď je už pomerne dosť neskoro. 

Oveľa väčší je počet problémových pijanov, ktorý sa odhaduje v USA a v západnej Európe na 30% dospelej populácie. Na Slovensku je okolo 32% problémových pijanov a najvyššie percento sa zistilo na východnom Slovensku. V pití alkoholu patrí Slovensko medzi krajiny s veľmi vysokou spotrebou. Je to cca od 10 do 12 l čistého alkoholu za rok na počet obyvateľov vrátane detí. Nebezpečné je pitie alkoholu najmä u maloletých detí a adolescentov. Alkohol postupne poškodzuje duševné i telesné zdravie, čo sa prejavuje viacerými spôsobmi. 

V krvi koluje alkohol nerozriedený. Krvou sa dostáva do celého tela. Najcitlivejšie reaguje na alkohol nervové tkanivo. Centrálna nervová sústava a mozgová kôra slúžia ako „dispečeri“, vytvárajú reflexy a koordinujú ľudskú činnosť. Alkohol tieto procesy narúša a pôsobí na nervovú sústavu v poradí – mozgová kôra – podkôrové centrá – mozoček – predĺžená miecha. Alkohol tlmí činnosť mozgovej kôry, čo vedie k poruchám koordinácie správania, odstraňuje zábrany, sebakritiku, rešpekt, znižuje rozumové schopnosti akútne a neskôr aj chronicky. 

Do tela sa môže vstrebať kožou len veľmi nepatrné množstvo alkoholu a nikto sa tak nemusí obávať rizika, že by porušil svoju abstinenciu tým, že by sa masíroval čímkoľvek, čo v sebe obsahuje alkohol. Ani dychom sa do tela nedostane podstatnejšie množstvo alkoholu. Je preto úplne neprijateľné tvrdenie, že by sa niekto opil obyčajným pohybom sa vo vinárni, naplnenej alkoholickými výparmi. Len v niektorých prevádzkach, kde ľudia pracujú vo výrobe s alkoholom, sa objavuje táto látka v krvi pracovníkov vo väčšom množstve, avšak nikdy nie v takom, aby došlo k výraznejším prejavom opitosti. Je prakticky dokázané, že pokiaľ sa alkohol vyskytuje v našom organizme vo väčšom množstve, väčšom než 0,3 %o, dostáva sa tam cestou najprirodzenejšou a to ústnou. Sliznicou sa alkohol nevstrebáva, aj keď spôsobuje rozmnoženie slín. Keď sa dostane alkoholický nápoj do žalúdka, zvyšuje tvorenie žalúdočných štiav (nápoje s obsahom alkoholu nad 10 % sekréciu štiav skôr tlmí). Len asi 20 % požitého alkoholu sa vstrebáva sliznicou žalúdku, 80 % sliznicou tenkého čreva. Vstrebáva sa v nezmenenom stave, pričom sa rýchlejšie vstrebáva alkohol z koncentrovanejších nápojov a nápojov vypitých nalačno, pomalšie zo slabších nápojov.  

Rýchlosť vstrebávania, (rezorpciu) alkoholu môžu ovplyvniť iné látky obsiahnuté v alkoholickom nápoji. Kysličník uhličitý (oxid) napr. tým, že vyvolá na stene žalúdka rozšírenie ciev sliznice. Taktiež aromatické látky a horčiny (pivo) zvyšujú prekrvenie sliznice, a tak zároveň urýchľujú rezorpciu alkoholu, cukry ich naopak spomaľujú. Svoj význam pri vstrebávaní alkoholu má aj okamžitý fyzický a psychický stav človeka. Silné nervové napätie a únava rezorpciu spomaľujú vplyvom zníženej žalúdočnej motoriky (hybnosti) a vedú niekedy až k pylorospasmu. Tiež u osôb, ktoré nie sú zvyknuté piť alkohol, je rezorpcia pomalšia, zvlášť keď pijú proti svojej vôli, t.j. na nátlak pri najrôznejších spoločenských príležitostiach.

Pri fyzickej námahe sa urýchľuje vstrebávanie alkoholu, nie však jeho okysličovanie. Časť požitého alkoholu (pri pití po jedle) nie je vôbec vstrebávaná, pretože sa alkohol na požitú potravu pevne naviaže, ide skôr o neutralizáciu alkoholu (a to až 10 – 30 %) rozpadovými produktmi bielkovín (tzv. rezortný deficit). Pri jednorazovom požití alkoholického nápoja nalačno je rezorpcia alkoholu do krvi najrýchlejšia. K vrcholu krivky hladiny alkoholu v krvi dôjde niekedy o 15 minút, z pravidla však za 40 – 80 minút. Koncentrácia alkoholického nápoja je pre rýchlosť vstrebávania významná. Najrýchlejšie sa vstrebávajú nápoje obsahujúca 10 – 20 % alkoholu. Menej koncentrované nápoje sa resorbujú pre menší difúzny spád (postupovanie) alkoholu medzi tráviacimi ústrojmi a krvným obehom pomalšie.

Vylučovanie (eliminácia) alkoholu nie je úplne stále a v určitom rozmedzí kolísa. Množstvo alkoholu vylúčeného z organizmu, vyjadreného v gramoch, je závislé aj na telesnej hmotnosti. Človek s hmotnosťou 70 kg vylúči priemerne 7,7 g/hod. (rozmedzie je 6,3 – 9,1 g/hod.). Alkohol je z organizmu vylučovaný z 90 – 95 % okysličovaním (oxidáciou) v procese látkovej premeny, v 5 – 10 % je vylučovaný v zmenenej forme: dychom v 4 –7 %, močom asi v 1 – 3 %. Okysličovanie alkoholu prebieha z najväčšej časti (t.j. asi zo 60 – 90 %) v obličkách.

Množstvo alkoholu v krvi vyjadrujeme v tisícinách, t.j. v promile (%o). Množstvo alkoholu vylúčeného z organizmu, vyjadrené znížením hladiny alkoholu v krvi za 1 hodinu, činí od 0,12 do 0,18 %o. Tento tzv. faktor beta sa pri hladine alkoholu v krvi nad 2 %o niekedy môže výraznejšie zväčšiť. Fyzická námaha nemá na zvýšení eliminácie alkoholu vplyv, pretože alkohol pretože alkohol nie je priamym zdrojom energie pre svalový metabolizmus. Ovplyvnenie elimináciu alkoholu liekmi je prakticky zanedbateľné a vylučovanie alkoholu z krvi neurýchľuje.  

Postup rozkladu alkoholu obsiahnutého v rôznych alkoholických nápojoch pri približnej hmotnosti človeka 70 kg. 

Pivo dvanástka obsahuje v priemere asi 15,4 g alkoholu v 1/2 litri 0,5 l - 2 hod 51 min 1,5 l - 8 hod 34 min 4,0 l - 22 hod 48 min 
Víno obsahuje v priemere asi 25,2 g alkoholu v 2 dcl 0,2 l - 4 hod 40 min 0,6 l - 14 hod  
Rum obsahuje v priemere asi 31,6 g alkoholu v 1 dcl 0,1 l - 5 hod 51 min 0,2 l - 11 hod 43 min
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Masár, O. Ondrejkovič, P.: Rozdelenie drog a ich účinky. Protidrogová závislosť. Bratislava, Vyd. SAV, 1999, Melgosa, Julián: Žiť naplno: Kniha o dospievaní. s. 136-137 1. vyd. Vrútky: ADVENTORION s.r.o., 2001. 191s. ISBN 80-88960-61-4, Kunda, S. et. al.: Klinika alkoholizmu, Martin, OSVETA, 1988. 248s., Kolbiáš, E., Novotný, V.,: Alkoholizmus a drogové závislosti. 1.vyd. Bratislava, Univerzita Komenského, 1996. 120s., s. 22-23 ISBN 80 223-1078-6, Kaplan, R., et. al.: Zdravie a správanie človeka, Martin: NEOGRAFIA, 1996. 450 s. ISBN 80-08-00332-4, Janík, Alojz et. al.: Drogy a společnosť. 1. vyd. Praha: AVICENUM, 1990. 344s. ISBN 80-201-0087-3, Handzo, Ivan: Naozaj na zdravie?, 1.vyd. Bratislava: SMENA, 1981. 157s., Gohlert, Fr. Chrisoph et al.: Falošné vedomie: Kompetentne o drogách. Banská Bystrica: IKAR, 2001. 142 s. ISBN 80-551-0207-4, Bútora, M.: Mne sa to nemôže stať: Sociologické kapitoly z alkoholizmu, 1. vyd. Martin: 1989. 340 s. ISBN 80-217-0076-9, Nešpor, Karel et al. 6s.: Zásady efektivní primární prevence. 1. vyd. Praha: SPORTPROPAG, 1999, 40 s., Ondruš, P.: Toxikománia strašiak, či hrozba, Bratislava, OSVETA, 1983, Skála, J., ...až na dno!? Fakta o alkoholu a pijáctví. 1vyd. Praha: Státní zdravotnícke nakladatelství, 1960. 112s., Šedivý, V. et. al.: Lidé, alkohol, drogy, 1. vyd. Praha, NAŠE VOJSKO, 1988. 160s., Petráčová, V. et. al: Slovník cudzích slov. 1. vyd. Bratislava, SNP, 1997.991 s. , Turček, Michal et. al.: Alkohol a deti. 2. dopl. Vyd. Martin: OSVETA, 1982, 160s., Tyler, A.: Drogy v ulicích mýty-fakta-rady. 1. vyd. Praha, NAKLADATELSTVO IVO ŽELEZNÝ, 2000, 349s., ISBN 80-237-3606, Zákon o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami č. 46/1989 Zb. §4 ods, 2, Primár, Psychológia, Víno Gurmánia, Pivo, Víno Obnova, Žena, Info drogy
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.