Alkoholizmus – problém súčasnej doby

Úvod......................................................................................... 21 

História a základné pojmy................................................ 31.

1. Alkohol a jeho definícia................................................................... 41.
2. Rozdelenie alkoholických nápojov................................................. 62 

Alkoholizmus...................................................................... 82.

1. Vznik alkoholizmu............................................................................... 92.
2. Pôsobenie alkoholu na ľudské zdravie......................................... 123

Závislosť od alkoholu...................................................... 163.

1. Charakteristika užívania alkoholu............................................... 173.
2. Prejavy závislosti od alkoholu...................................................... 183.
3. Vplyv alkoholu na život jednotlivca a spoločnosti................... 224

Liečba závislosti od alkoholu a jeho prevencia........... 254.

1. Priebeh liečby..................................................................................... 264.
2. Prevencia............................................................................................ 295

Praktická časť................................................................... 345.

1. Realizácia prieskumu......................................................................... 355.
2. Štatistické spracovanie prieskumu................................................ 375.
3. Overenie hypotéz............................................................................... 535.
4. Navrhované opatrenia pre prax....................................................... 54

Záver...................................................................................... 57
Zoznam bibliografickývh odkazov.................................... 59
Prílohy.................................................................................. 61         

Úvod

Výberom tejto témy sme chceli hlavne poukázať na problém alkoholizmu ako celospoločenského javu. Je nebezpečný vzhľadom na svoje masové rozšírenie a „tiché“ celospoločenské tolerovanie. Pijeme na radosť, na žiaľ, pri samote, alebo pri stretnutí s priateľmi, s rodinou... Dôvod na prípitok sa vždy nájde, len kde je už tá povestná hranica.  Rozdelením drog na mäkké a tvrdé vzniká mylná predstava o tom, že mäkké a vlastne legálne drogy sú bezpečnejšie, ale opak je pravdou a medzi účinkami tvrdých a mäkkých drog nie je až taký veľký rozdiel. Alkohol ako takzvaná mäkká droga patrí medzi najrizikovejšiu drogu vôbec a vo svete je najviac rozšírení. Alarmujúci je stúpajúci počet alkoholikov v radoch mladej generácie.  Keby mal alkohol  dopad len na jednotlivca, dalo by sa povedať, že je to jeho osobná voľba. Bohužiaľ, na ich užívanie doplácajú viacerí, a často nevinní ľudia. Pitie alkoholu má na svedomí tragické nehody spôsobené podnapitými vodičmi, trikrát zvyšuje riziko rakoviny a má nesmierny dopad na medziľudské vzťahy. A preto aj zostáva nepochopiteľná skutočnosť, ak rodič ponúka dieťaťu už v útlom veku alkohol s vysvetlením  “Veď len hlt, to mu neuškodí...”, prípadne toleruje jeho svojvoľné ochutnávanie a ešte sa na tom zabáva. Neuvedomuje si, že tam niekde sa to všetko začína.

1. História a základné pojmy

Alkohol bol a je nerozlučne prepletený s ľudskou spoločnosťou od začiatku civilizácie. Človek sa pravdepodobne naučil užívať alkoholické nápoje od zvierat. Zrejme videl slony a opice ako si doprajú z kopy ovocia opadaného pod tropickým stromom, ktoré prirodzeným spôsobom kvasilo. A nemohol prehliadnuť  aj jeho dôsledky. Bujaré, neskôr potácajúce sa zvieratá, ktoré nahnitá šťava tropických plodov omámila a uviedla do príjemnej nálady. Pračlovek, ktorý bol náchylný napodobňovať, vymýšľať a vylepšovať všetko, čo vidí okolo seba, urobil tak tiež. A tým sa na svete objavili prví opilci. Neskôr sa neuspokojili s prirodzene skvaseným ovocím, ale začali si alkohol pripravovať sami. Ľudia rýchlo zistili, že skvasiť možno čokoľvek. Začali s tým určite prv, ako sa zo zberačov a lovcov stali usadení poľnohospodári. Je dokázané, že prehistorická strava obsahovala skvasené rastliny divoké i umelo vypestované. Starí Gréci milovali víno, Germáni medovinu a pivo, mexickí Indiáni si pripravovali pálenku z kaktusov a dokonca aj z kukuričnej kaše. Ľudia všetkých národov a rás akoby cítili, že užívanie alkoholu nie je celkom v poriadku, hľadali si nejaké ospravedlnenie, vhodné príležitosti, ktorými by svoje pitie vysvetlili a zdôvodnili, oslavovali vydarený úlovok, víťazstvá v boji s nepriateľom, napokon ani dnes sa veľké udalosti v rodine, od narodenia cez svadbu až po kar nezaobídu bez alkoholu. Opilstvo teda nebolo nikdy výnimkou, aj keď zmienky o škodlivosti pitia, prípadne o čomsi takom ako notorický alkoholizmus sa v starých spisoch neobjavujú. Lekári sa jednoducho zhubným následkom nadmerného pitia  nevenovali. Najväčšiu pozornosť vyvolalo azda úmrtie Alexandra Veľkého v.r. 323 pred n.l.

Jeho súčasníci a oveľa neskôr Plutarchos rozprávajú, že zomrel po 11 rokoch trápenia na silný záchvat malárie. Alkohol však v tom zohral určite veľkú rolu, jeho náklonnosť k vínnemu moku bolo možné pozorovať všade. Alexander sa narodil v opileckej rodine. Jeho otec usporadúval orgie, kde si užíval vína a žien bez hraníc. Jeho matka bola zanietená bakchantka a služby Dionýzovi jej doslova ukladali povinnosť piť. Sám Alexander mal hojnosť príležitostí poriadne sa napiť. Pilo sa po víťazstvách, ktorých nebolo málo, alkohol krátil čas počas dlhých chvíľ čakania vo vojenských táboroch. Alkohol v podobe bielej, prchavej a horľavej tekutiny sa objavuje až v 13. storočí. Jeho objav sa pripisuje istému Arnaudovi de Villeneuve. Ale dá sa predpokladať, že alchymisti ho poznali už skôr. Táto biela omamná tekutina si vďaka svojim vlastnostiam vyslúžila v latinčine pomenovanie „spiritus“ a v arabčine „khol“, čo je všeobecné pomenovanie horľavých látok. Hoci sa ešte v roku 1498 predával alkohol v lekárňach ako liek a nepil sa vo veľkom množstve, poznala ho koncom 16. storočia už celá Európa. Európania si vychutnávali najmä rýchlosť, s akou ich 50% pálenka dostane do tranzu, čo sa s dovtedy 14%  nápojmi nedalo porovnať.  Alkoholizmus sa šíril, ale verejná správa proti tomu nezasahovala, a to sa nezmenilo dodnes. Odkedy Karol Veľký zaviedol daň z vína, ktorá sa neustále dôsledne vyberala a zvyšovala, alkohol sa stal zdrojom veľkých ziskov. Týchto ziskov sa nedokázal zrieknuť žiaden štát, hoci je jednoznačne považovaný alkohol za drogu. Pre všetky vlády sveta sa pre obrovské zisky stal alkohol drogou prípustnou. Od čias, keď sa začalo piť vo veľkom „tvrdý alkohol“, sa situácia vo svete príliš nezmenila. Krátkodobé kampane, prohibície a suché zákony sa nikde neosvedčili na dlho. Lebo taká sila peňazí, akú štátom ponúkajú dane z alkoholu, sa predsa nedá len tak ľahko nahradiť. 

1.1. Alkohol a jeho definícia 

Alkohol - chemicky sa jedná o číru, bezfarebnú tekutinu, ktorá má charakteristický zápach a pálčivú chuť s bodom varu 77°C a bodom tuhnutia 130°C. Je to látka prevažne s tlmivými účinkami. Názov alkohol pochádza z arabského slova al – ka - hal a znamená jemne zvláštnu látku. Tento názov neskôr prevzali stredoveký alchymisti a začali ho používať pre jemne rozptýlené pary z tekutín. Chemická značka alkoholu, presnejšie povedané etylalkoholu, je C2H5OH. Molekula etylalkoholu sa skladá z prvkov uhlíka, vodíka a kyslíka. Alkohol vzniká skvasením cukru pôsobením kvasiniek. Skvasenie prebieha len do koncentrácie 14 – 16% alkoholu, pri vyšších koncentráciách sú kvasinky ako prvá obeť alkoholu ničené vlastným produktom. Získava sa z akejkoľvek formy škrobu alebo cukru, napr. aj pivo vyrobené z pŕhľavy, víno z púpavy alebo zo zemiakových šupiek a prišlo sa na to, že piliny môžu byť premenené na kvasný cukor pôsobením slabej kyseliny. Alkohol sa dá vyrobiť asi z čohokoľvek a čo sa výroby týka, ide o látku veľmi lacnú. Podľa nášho proti alkoholového zákona 1 sú všetky nápoje, ktoré obsahujú viac než 0,75 objemového percenta, t.j. 0,6 hmotnostného percenta alkoholu, nápojmi alkoholickými. Podľa výroby rozoznávame v zásade tri druhy takých nápojov: pivá, vína a koncentráty alebo liehoviny. Pivá obsahujú1,5 až 5 % alkoholu, vína 7 – 18 % alkoholu, liehoviny 22,5 a viac % alkoholu.  Slovník cudzích slov definuje alkohol ako 2:organickú zlúčeninu odvodenú od uhľovodíkov náhradou jedného alebo viacerých atómov vodíka hydroxylovou skupinou – OHopojný liehový nápoj, prípadne etanol v nápoji obsiahnutý alebo požívaný na jeho výrobu. Alkoholické nápoje majú tri základné vlastnosti:dodávajú telu tekutinumajú špecifickú chuťmajú menší alebo väčší obsah alkoholu.

1.2. Rozdelenie alkoholických nápojov

Pivo

Prekvasený nápoj s obsahom oxidu uhličitého pripraveného z obilnín. U nás sa vyrába z jačmeňa po sladovaní s prídavkom chmeľu. Podľa farby rozlišujeme svetlé a tmavé pivo. Stupňovitosť piva závisí od množstva cukrov (80-85%), dusíkatých látok, minerálnych a živicových látok, glycerolu, trieslovín, farbív a vitamínov. Týchto extraktívnych látok pivo obsahuje 2,5-5%. Obsah hlavných produktov kvasenia – etylalkoholu kolíše v rozmedzí od 1,6-4% (7 stupňové pivo má 20 g alkoholu v jednom litri, 10 stupňové pivo 35 g a 12 stupňové pivo 40 g alkoholu) a obsah oxidu uhličitého od 0,35% do 0,45%.  Zvyšok tvorí voda. 

Víno

Je to tzv. nápoj bohov, je nápoj získaný alkoholickým kvasením hroznového muštu. Surovina na výrobu vína je šľachtené hrozno viniča hroznorodého. Pravlasťou viniča sú juhokaukazské svahy. V týchto oblastiach boli vinice vysádzané už v 4. tisícročí p.n.l. Umenie výroby vína bolo známe už v starom Egypte 4000 rokov p.n.l. Víno v staroveku sa nechávalo kvasiť v otvorených kameninových nádobách, nazývaných amfory. Grécki hrnčiari neskôr amforu zdokonalili tak, že sa dala uzavrieť a utesniť, aby víno mohlo dozrieť. Rimania uskladňovali víno v drevených sudoch a kadiach. Pretože drevo nie je vzduchotesné, nemohli nechať víno dozrieť a museli ho piť mladé. Známa valcovitá fľaša so vzduchotesným korkovým uzáverom, vďaka ktorej bolo možné nechať víno dozrievať vo veľkých množstvách, vznikla až okolo roku 1750.  

Liehoviny

Sú nápoje, ktoré obsahujú najmenej 20 objemových % etylalkoholu získaného opakovanou destiláciou a rafináciou surového liehu. Slabý roztok alkoholu vyrobený fermentáciou sa zahrieva trochu nad bod varu alkoholu približne na 78,4 stupňa Celzia, tým sa alkohol odparí a zostane hlavne voda. Pary alkoholu sa zhromažďujú a ochladzujú, aby kondenzát vytvoril silný roztok alkoholu. Surový lieh sa vyrába kvasením, najčastejšie z repnej melasy za prítomnosti kvasiniek.  Liehoviny sa rozdeľujú na 3 skupiny: 

1. ušľachtilé liehoviny, ku ktorým patrí napr. arakdestilát z prekvasenej ryže a melasy cukrovej trstiny, čerešňovica z prekvasených čerešní a višní, gin z raže, vodka …
2. poloušľachtilé destiláty vyrábané z jemného liehu a pravých destilátov alebo rozličných aromatických prísad, napr. borovička je vyrobená zmiešaním jemného liehu a číreho destilátu z prekvasených borievok.
3. likéry, ktoré sa vyrábajú zmiešaním cukrových roztokov s prísadou likérových aromatických látok s liehom. Do tejto skupiny patria rôzne ovocné a emulzné likéry a veľmi obľúbené punče.2. Alkoholizmus

Alkoholizmus môžeme chápať ako návyk na liehové nápoje, medzi ktoré zaradujeme pivo, víno a koncentráty. Medzinárodná zdravotnícka organizácia (WTO) alkoholizmus klasifikuje ako chorobu. Túto klasifikáciu prijalo v roku 1990 aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Číslo diagnózy je F10. Svetová zdravotnícka organizácia pokladá alkoholizmus za jeden z najzávažnejších problémov súčasného boja o zdravie obyvateľstva. Nadmerné pitie alkoholu okrem toho, že najmä k zvyšovaniu agresivity a k trestnej činnosti. Situácia nie je odlišná ani na Slovensku a zatiaľ  sa nepodarilo zastaviť trend zneužívania nápojov.  Podstatným príznakom alkoholizmu  je podľa typu pitia strata kontroly alebo schopnosti abstinovať. Podľa psychiatričky MUDr. Drahomíry Nejdlovej, primárky oddelenia pre drogové závislosti Psychiatrickej nemocnice Filipa Pinela v Pezinku, ktorá niekoľko desaťročí pomáha ľuďom dostať sa z moci drog, alkoholizmus je stále najvážnejším problémom. Nepretromflo ho fetovanie, gamblerstvo ani iné modernejšie lákadlá. „Väčšiu pozornosť venujú médiá narkomanom, gamblerom, ľuďom závislým od počítačov. Alkoholizmus ustúpil do úzadia. Znamená to, že Slováci prestali piť?“ Neprestali. Medzi závislosťami stále jednoznačne vedie alkoholizmus. Alkohol je u nás stále najrozšírenejšou a najnebezpečnejšou drogou. Pokladám za chybu, že sa práve o tomto probléme hovorí menej.   Vytlačili ho modernejšie závislosti - počítače, automaty, mobilné telefóny, a to nie je dobré.  Alkoholizmus spôsobuje vysokú úmrtnosť, a jeho dôsledky sú neporovnateľne horšie ako pri iných závislostiach.

Etylalkohol používa ľudstvo už oddávna na najrozličnejšie účely. Patrí medzi látky ovplyvňujúce predovšetkým nervový systém a metabolizmus. Je to neurotoxická látka, ktorá sa bežne konzumuje a požíva pri mnohých spoločenských príležitostiach ako súčasť spoločenského života, preto je aj priveľa motívov na pitie alkoholu. Možno ich rozdeliť takto:

- rozličné spoločenské posedenia na uľahčenie komunikácie a vytváranie osobných kontaktov
- pitie ako alimentárny prostriedok na doplnenie denného stravovania
- euforizujúci alebo trankvilizačný prostriedok
- prostriedok na dosiahnutie excesívnych zážitkov 

2.1 Vznik alkoholizmu

Alkoholizmus sa skladá s troch komponentov. Prvý je závislosť od alkoholu (neschopnosť prestať piť). Druhý problém pitia je to, že akohol narúša každodenné činnosti. Tretí problém je to, že užívanie alkoholických nápojov evokuje stres alebo emocionálne problémy.  

Symptómy:

- zvýšená tolerancia na alkohol
- návyk na alkohol
- pitie alkoholu v každej nepríjemnej situácii
- postupné zvyšovanie dávok
- oslabenie sociálnych funkcií a problémy v zamestnaní
- depresia
- výpadky pamäte
- časté úrazy

Príčiny:

- predovšetkým genetické predispozície – velmi častý u dvojičiek a adoptovaných detí, ktorých rodičia sú alkoholici
- abnormality mozgových neurotransmiterov alebo enzýmov
- depresia
- úzkosť
- závislé osoby

Diagnostika:

- alkoholický dych
- červený opuchnutý nos
- červené oči
- poruchy pamäte

Príznaky alkoholického ochorenia pečene:

- žlté oči alebo koža
- ascites (tekutina v brušnej dutine)
- palmárny erytém (ružové/červené ruky)
- tras

Laboratórne testy:

1. Zvýšené pečeňové testy, najmä AST, ALT, GMT
2. Zvýšený objem (počet) krvných elementov
3. Zvýšená kyselina močová
4. Zvýšené triglyceridy
5. Toxikologický screening (hladina etanolu)

Psychologický test: 

Podstatou vzniku alkoholizmu a iných závislostí sú biomechanické zmeny v mozgu človeka. Priamo či nepriamo sa s ním stretávame denne. I napriek tomu, že jeho škodlivé dôsledky a účinky poznáme, v podstate ho tolerujeme. Či už sú dôvody pitia psychologické alebo spoločenské, závislosť od alkoholu je vždy podmienená neurobiologicky. Dva systémy centrálnej nervovej sústavy – GABA – ergný a glutamátergný sú za normálnych okolností v rovnováhe. Jednorazové použitie alkoholu pôsobí tlmivo na glutamáterný systém. Pri dlhodobom požívaní sa organizmus bráni útlmu tým, že zvýši produkciu glutamátu. Tým sa síce obnoví rovnováha, ale už pri zvýšenej funkcii glutamátergného systému a pri zvýšenom prijme alkoholu. Vtedy vzniká závislosť. Jedinec si uvedomuje, že má pudenie užívať alkohol, čo sa bežne prejavuje behom pokusov zastaviť alebo kontrolovať užívanie. Závislosť sa začína prejavovať zvyšovaním tolerancie, prvý varovný znak je, že človek čim ďalej viac znesie vypiť. Potom nasleduje strata kontroly nad pitím, po 1-2 pohárikoch nedokáže alkoholik povedať, že stačí. Chronický alkoholik postupne stráca kvality svojej osobnosti, slabne jeho výkonnosť a upadajú rozumové schopnosti, telesne chradne. Postupne sa nezaobíde bez alkoholu ani keď telesne ochorie. V spoločnosti môže byť spočiatku obľúbený pre svoju družnosť a veselosť, vzápätí však častejšie vynecháva prácu, v spoločnosti sa správa nedôstojne a jeho obľúbenosť  sa pomaly stráca. Stráca záujem, zanedbáva svoje rodinné aj pracovné povinnosti. Pri pokročilom štádiu prichádzajú abstinenčné príznaky, nemôže existovať bez toho aby sa nenapil. Počet chronických alkoholikov sa stále zvyšuje a v poslednom čase je medzi nimi aj veľa žien. Táto novodobá narkománia  kultúrneho sveta zachvacuje ľudstvo celého sveta. Spôsobuje obrovské škody v psychickej, zdravotnej, spoločenskej i materiálnej oblasti.  

Podľa toho, čo ľudia od alkoholu žiadajú, môžeme ich rozdeliť do 4 skupín konzumentov: 

ABSTINENTI - nepijú alkoholické nápoje ani ako prostriedok proti smädu, ani pre chuť a tobôž pre ich účinok. Dokážu uhasiť smäd a chuť akoukoľvek tekutinou, ktorá neobsahuje alkohol. Ide o titul znevažovaný, mnohými vysmievavý, ale ťažko dosiahnuteľný. Abstinentom možno nazvať človeka, ktorý nepožíval alkohol v nijakej forme a množstve najmenej 3 roky. Stopercentný abstinent je teda človek, ktorý neje ani rumové pralinky. Dá sa predpokladať, že dôsledných abstinentov je veľmi málo. Najčastejšie sa vyskytujú medzi deťmi do 5-6 rokov. V tomto veku sa väčšinou  končí absencia detí, pretože na základe iniciatívy niektorého člena rodiny dieťa ochutná najprv pivo, neskôr aj víno a pod.... 

KONZUMENTI - pijú alkohol vždy v takom množstve, že ich duševná činnosť nie je ovplyvnená. Alkohol sa im nedostáva krvou do mozgu, ale spracúva v pečeni. Konzumenti pijú alkohol na uhasenie smädu  a pritom používajú aj ich chuťové vlastnosti. Zásadový konzumenti vypijú najviac pollitra denne a alkohol v krvi nepresiahne 0,3 promile. Nezásadoví konzumenti prestúpia túto hranicu najaviac štyrikrát za rok. 

PIJANI - nestačí im alkoholický nápoj ako zdroj tekutiny, vyhľadávajú účinok alkoholu, teda preto, aby si navodili príjemný stav duševnej a telesnej pohody čiže tzv. alkoholickú eufóriu. Táto eufória duševnej a telesnej pohody je nepravá. Pravú eufóriu možno dosiahnuť námahou a osobným nepohodlím. Príležitostní pijani dosiahnu najviac 1 promile alkoholu v krvi nie častejšie ako štyrikrát do roka. Pravidelní pijani prestúpia túto požiadavku častejšie. Akonáhle človek začne hľadať v alkohole obveselenie, uvoľnenie, zabudnutie, odstránenie napätia, začína sa cesta alkoholického vývoja, v priebehu ktorého sa môže stať z pijana alkoholik. Nevieme presne určiť kto a kedy sa z kategórie pijana prepije do kategórie alkoholika.  

ALKOHOLICI - alkohol pre nich nemá význam pre svoju chuť. Hľadajú v alkohole zdroj obveselenia, úľavy, prostriedok na odstránenie duševného napätia. Hlavný a najdôležitejší účinok je opojenie. Pokročilí alkoholici vypijú, ak nie je dostupné nič iné, aj alpu alebo akúkoľvek tekutinu obsahujúcu alkohol.2.2 Pôsobenie alkoholu na ľudské zdravie

Odhadnúť výskyt škodlivého pôsobenia alkoholu na ľudské zdravie nie je ľahké a už vôbec nie je možné posúdiť bežné pitie alkoholu. Podľa údajov WTO možno takmer s istotou tvrdiť, že z dospelých ľudí je závislých od alkoholu 3-5% mužov a približne 1% žien. Postihnutí zvyknú svoj alkoholizmus dosť často maskovať a k vyhľadávaniu pomoci sa odhodlávajú až vo vrcholovom štádiu, keď je už pomerne dosť neskoro. 

Oveľa väčší je počet problémových pijanov, ktorý sa odhaduje v USA a v západnej Európe na 30% dospelej populácie. Na Slovensku je okolo 32% problémových pijanov a najvyššie percento sa zistilo na východnom Slovensku. V pití alkoholu patrí Slovensko medzi krajiny s veľmi vysokou spotrebou. Je to cca od 10 do 12 l čistého alkoholu za rok na počet obyvateľov vrátane detí. Nebezpečné je pitie alkoholu najmä u maloletých detí a adolescentov. Alkohol postupne poškodzuje duševné i telesné zdravie, čo sa prejavuje viacerými spôsobmi. 

V krvi koluje alkohol nerozriedený. Krvou sa dostáva do celého tela. Najcitlivejšie reaguje na alkohol nervové tkanivo. Centrálna nervová sústava a mozgová kôra slúžia ako „dispečeri“, vytvárajú reflexy a koordinujú ľudskú činnosť. Alkohol tieto procesy narúša a pôsobí na nervovú sústavu v poradí – mozgová kôra – podkôrové centrá – mozoček – predĺžená miecha. Alkohol tlmí činnosť mozgovej kôry, čo vedie k poruchám koordinácie správania, odstraňuje zábrany, sebakritiku, rešpekt, znižuje rozumové schopnosti akútne a neskôr aj chronicky. 

Do tela sa môže vstrebať kožou len veľmi nepatrné množstvo alkoholu a nikto sa tak nemusí obávať rizika, že by porušil svoju abstinenciu tým, že by sa masíroval čímkoľvek, čo v sebe obsahuje alkohol. Ani dychom sa do tela nedostane podstatnejšie množstvo alkoholu. Je preto úplne neprijateľné tvrdenie, že by sa niekto opil obyčajným pohybom sa vo vinárni, naplnenej alkoholickými výparmi. Len v niektorých prevádzkach, kde ľudia pracujú vo výrobe s alkoholom, sa objavuje táto látka v krvi pracovníkov vo väčšom množstve, avšak nikdy nie v takom, aby došlo k výraznejším prejavom opitosti. Je prakticky dokázané, že pokiaľ sa alkohol vyskytuje v našom organizme vo väčšom množstve, väčšom než 0,3 %o, dostáva sa tam cestou najprirodzenejšou a to ústnou. Sliznicou sa alkohol nevstrebáva, aj keď spôsobuje rozmnoženie slín. Keď sa dostane alkoholický nápoj do žalúdka, zvyšuje tvorenie žalúdočných štiav (nápoje s obsahom alkoholu nad 10 % sekréciu štiav skôr tlmí). Len asi 20 % požitého alkoholu sa vstrebáva sliznicou žalúdku, 80 % sliznicou tenkého čreva. Vstrebáva sa v nezmenenom stave, pričom sa rýchlejšie vstrebáva alkohol z koncentrovanejších nápojov a nápojov vypitých nalačno, pomalšie zo slabších nápojov.  

Rýchlosť vstrebávania, (rezorpciu) alkoholu môžu ovplyvniť iné látky obsiahnuté v alkoholickom nápoji. Kysličník uhličitý (oxid) napr. tým, že vyvolá na stene žalúdka rozšírenie ciev sliznice. Taktiež aromatické látky a horčiny (pivo) zvyšujú prekrvenie sliznice, a tak zároveň urýchľujú rezorpciu alkoholu, cukry ich naopak spomaľujú. Svoj význam pri vstrebávaní alkoholu má aj okamžitý fyzický a psychický stav človeka. Silné nervové napätie a únava rezorpciu spomaľujú vplyvom zníženej žalúdočnej motoriky (hybnosti) a vedú niekedy až k pylorospasmu. Tiež u osôb, ktoré nie sú zvyknuté piť alkohol, je rezorpcia pomalšia, zvlášť keď pijú proti svojej vôli, t.j. na nátlak pri najrôznejších spoločenských príležitostiach.

Pri fyzickej námahe sa urýchľuje vstrebávanie alkoholu, nie však jeho okysličovanie. Časť požitého alkoholu (pri pití po jedle) nie je vôbec vstrebávaná, pretože sa alkohol na požitú potravu pevne naviaže, ide skôr o neutralizáciu alkoholu (a to až 10 – 30 %) rozpadovými produktmi bielkovín (tzv. rezortný deficit). Pri jednorazovom požití alkoholického nápoja nalačno je rezorpcia alkoholu do krvi najrýchlejšia. K vrcholu krivky hladiny alkoholu v krvi dôjde niekedy o 15 minút, z pravidla však za 40 – 80 minút. Koncentrácia alkoholického nápoja je pre rýchlosť vstrebávania významná. Najrýchlejšie sa vstrebávajú nápoje obsahujúca 10 – 20 % alkoholu. Menej koncentrované nápoje sa resorbujú pre menší difúzny spád (postupovanie) alkoholu medzi tráviacimi ústrojmi a krvným obehom pomalšie.

Vylučovanie (eliminácia) alkoholu nie je úplne stále a v určitom rozmedzí kolísa. Množstvo alkoholu vylúčeného z organizmu, vyjadreného v gramoch, je závislé aj na telesnej hmotnosti. Človek s hmotnosťou 70 kg vylúči priemerne 7,7 g/hod. (rozmedzie je 6,3 – 9,1 g/hod.). Alkohol je z organizmu vylučovaný z 90 – 95 % okysličovaním (oxidáciou) v procese látkovej premeny, v 5 – 10 % je vylučovaný v zmenenej forme: dychom v 4 –7 %, močom asi v 1 – 3 %. Okysličovanie alkoholu prebieha z najväčšej časti (t.j. asi zo 60 – 90 %) v obličkách.

Množstvo alkoholu v krvi vyjadrujeme v tisícinách, t.j. v promile (%o). Množstvo alkoholu vylúčeného z organizmu, vyjadrené znížením hladiny alkoholu v krvi za 1 hodinu, činí od 0,12 do 0,18 %o. Tento tzv. faktor beta sa pri hladine alkoholu v krvi nad 2 %o niekedy môže výraznejšie zväčšiť. Fyzická námaha nemá na zvýšení eliminácie alkoholu vplyv, pretože alkohol pretože alkohol nie je priamym zdrojom energie pre svalový metabolizmus. Ovplyvnenie elimináciu alkoholu liekmi je prakticky zanedbateľné a vylučovanie alkoholu z krvi neurýchľuje.  

Postup rozkladu alkoholu obsiahnutého v rôznych alkoholických nápojoch pri približnej hmotnosti človeka 70 kg. 

Pivo dvanástka obsahuje v priemere asi 15,4 g alkoholu v 1/2 litri 0,5 l - 2 hod 51 min 1,5 l - 8 hod 34 min 4,0 l - 22 hod 48 min 
Víno obsahuje v priemere asi 25,2 g alkoholu v 2 dcl 0,2 l - 4 hod 40 min 0,6 l - 14 hod  
Rum obsahuje v priemere asi 31,6 g alkoholu v 1 dcl 0,1 l - 5 hod 51 min 0,2 l - 11 hod 43 minZávislosť od alkoholu 

Závislosť či hovoríme o závislosti na alkohole alebo na iných látkach medzinárodná klasifikácia ju definuje ako:„Skupinu fyziologických, behaviorálnych a kognitívnych fenoménov, v ktorých užívanie niektorej látky alebo skupiny látok má u daného jedinca omnoho väčšiu prednosť, ako iné konanie, ktorého si kedysi cenil viac.“ Centrálnou popisovou charakteristikou syndrómu závislostí je túžba brať psychoaktívne látky. Tu môže byť dôkaz, že návrat k užívaniu látky, po období abstinencie, vedie k rýchlejšiemu znovuobjaveniu iných rysov syndrómu, ako je tomu u jedinca, u ktorého závislosť nevyskytuje.  Definitívna diagnóza závislostí by sa obyčajne mala stanovovať až vtedy, keď v priebehu posledného roka došlo k trom alebo viacerým z nasledujúcich javov:silná túžba alebo pocit pudenia užívať látkuproblémy v kontrole užívania látky a to pokiaľ ide o začiatok a ukončenie alebo množstvo látky.telesný odvykací stav, keď je látka užívaná s úmyslom zmenšiť jeho príznaky, čo je zrejmé z typického odvykacieho syndrómu pre tú, ktorú látku, alebo užívania rovnakej so zámerom zmenšiť alebo odstrániť odvykacie príznaky.preukázanie tolerancie ako vyžadovanie vyšších dávok látky, aby sa dosiahlo účinku pôvodne vyvolaného nižšími dávkami. Jasné príznaky možno nájsť u jedincov závislých na alkohole a opiátoch, ktorí môžu brať denne také množstvo látky, ktoré by zneschopnilo alebo usmrtilo užívateľa bez tolerancie.postupné zanedbávanie iných záujmov v prospech užívanej psychotropnej látky a zvýšené množstvo času k získaniu, užívaniu alebo k zotaveniu sa z jej účinku.pokračovanie v užívaní aj napriek jasnému dôkazu zjavne škodlivých následkov (poškodenie pečene spôsobené nadmerným pitím, depresívne stavy vyplývajúce z nadmerného užívania látky, alebo toxického poškodenia myslenia). Je treba sa snažiť určiť, či pacient bol alebo mohol byť vyšetrený a či by mohli byť zistené príčiny a rozsah poškodení. 

3.1 Charakteristika užívania alkoholu 

Skála rozlišuje tri typy konzumácie alkoholu:

ÚZUS - Užívanie alkoholických nápojov pri spoločenských udalostiach ako doplnok k jedlu. Alkohol sa požíva v dávkach, ktoré nemajú podstatnejší vplyv na fyzickú a psychickú činnosť človeka 

MISÚZUS - Znamená zneužívanie alkoholu. Znamená to napr. platí zákaz požívania alkoholických nápojov pred i počas riadenia motorového vozidla. Vodič, u ktorého bol zistení alkohol v krvi, uvedený zákaz porušil a v tomto prípade hovoríme o zneužití alkoholu. Rovnako je to aj s konzumáciou alkoholu u mladistvých, pri ktorých takéto niečo zakazuje zákon. 

ABÚZUS - Nadmerné užívanie alkoholických nápojov, ktoré vedie k opitosti. Tu sa už prejavujú spoločenské a zdravotné následky.  

Alkohol podľa Kolbiáša vyvoláva stav opojenosti. Rozlišujeme:

- Jednoduchá alkoholová opojenosť vzniká bezprostredne po požití určitého nadmerného množstva alkoholu. Množstvo alkoholu, ktoré musí človek prijať, aby sa jednalo o nadmernú dávku, je podmienené rôznymi veličinami, ako je nasýtenosť, únava...  Po ústupe alkoholového opojenia nastáva nepríjemný stav spojený s depresiou, poruchami pozornosti, úzkostnou náladou. Časté bývajú pocity nevoľnosti, bolenia hlavy, potenie, nechutenstvo.    

- Komplikovaná  alkoholová opojenosť je abnormálnou reakciou organizmu na alkohol. Ide tu o vystupňovanie príznakov známých z jednoduchej opojenosti, je prítomná silná podráždenosť, nie zriedka spojená  s  agresivitou.  Sú  prítomné  silné  afekty  zlosti  alebo hnevu na nepatrné podnety. Časté sú primitívne reakcie. Tento stav  môže trvať aj dlhšie a obvyklé sú výpadky pamäte. Priebeh je závislý na množstve vypitého alkoholu. 

- Patická opojenosť je kvalitatívne odlišná abnormná opojenosť, ide vlastne o opojenosť psychotického charakteru. Nezávisí na množstve skonzumovaného alkoholu. Dochádza k náhlej poruche vedomia. Stav vzniká náhle a náhle sa tiež končí a prechádza do spánku. Na odoznelý stav je zvyčajne plná strata pamäte. 
- Komplexná opojenosť je stav, ktorý vzniká kombinovaným užitím alkoholických nápojov a iných psychotropných látok. Najčastejšie bývajú užívané analgetiká, opiáty ale i rôzne prchavé látky. 

Sú tri štádia alkoholickej opitosti (alkoholická intoxikácia)

1. excitačné štádium (pri koncentrácii 0,5 – 1,0 g/l alkoholu v krvi), charakterizuje ho zvyčajne uvoľnenosť a eufória
2. narkotické štádium (okolo 2 g/l alkoholu v krvi ), prejavuje sa ospalosťou a znecitlivením
3. asfyktické štádium (pri koncentrácii 3,0 – 5,0 g/l alkoholu v krvi), prejavuje sa hlbokou poruchou vedomia, poruchami dýchania, bez pomoci končí smrťou. 

3.2 Prejavy závislosti od alkoholu 

Alkohol utlmuje centrálny nervový systém, preto u alkoholika sú niektoré funkcie zvýšené, aby ako utlmené vyzerali normálne. Po náhlom prerušení pitia dochádza k prerušeniu dovtedajšieho tlmivého vplyvu so vznikom abstinenčných príznakov. Tieto sú už prejavom fyzickej závislosti na alkohole. Ľahší stupeň sa prejavuje trasom končatín alebo celého tela, potením, búšením srdca, nepokojom a hyperaktivitou. Pri ťažšej závislosti sa ráno okrem trasu objavuje i napínanie na zvracanie, ktoré si postihnutý často lieči "ranným dúškom", čo je jeden z varovných príznakov vzniku alkoholizmu.  

12 - 24 hodín po prerušení pitia sa u jednej tretiny alkoholikov môžu vyskytnúť epileptické tonicko-klonické záchvaty. Pri hrozí po 2 - 4 dňoch abstinencie riziku vzniku halucinácií a delíria tremens, nečakanom prerušení nadmerného pitia (úraz,  infekčná  choroba  a  pod.) závažného ochorenia, ktorého liečba vyžaduje hospitalizáciu. Delírium často začína nespavosťou, desivými snami, búšením srdca, zvýšenou teplotou a pokračuje halucináciami často pracovnými (delírium zamestnanosti). Končí hlbokým spánkom, pobytom v nemocnici, alebo dnes už zriedkavo, smrťou postihnutého. V liečbe abstinečných príznakov sa používajú aj neuroleptiká s anxiolytickým účinkom (Tiapra).  

Vývinové štádiá závislosti od alkoholu podľa R.M. Jelineka:

1. Iniciálna, začiatočná fáza - typické častejšie pitie alkoholu, začiatok pôsobenia alkoholu ako drogy. Človek vyhľadáva situácie, pri ktorých sa pije alkohol. Pije preto, lebo mu alkohol poskytuje úľavu. Často sa neopije, ale dávky už začína zvyšovať.

2. Prodromálna, varovná fáza - charakterizovaná abúzom, častejšia opitosť, vyskytujú sa palimpsety. Človek si začína uvedomovať, že mu alkohol vyhovuje, ale ak má závažné dôvody, je schopný prerušiť pitie.

3. Kruciálna, rozhodujúca fáza - prejavujúca sa závislosť, strata kontroly v pití, prejavujúca sa tým, že ak pijan vypije čo len jeden pohárik, nie je schopný prestať piť. Prechodne sa zvyšuje tolerancia. Ak pijúci vynechá alkohol, zjavujú sa abstinenčné príznaky. Potreba piť alkohol je výrazná.

4. Terminálna, konečná fáza - nápadne znížená tolerancia na alkohol, výskyt abstinenčného syndrómu, zvýrazňujú sa príznaky poškodenia mozgu a niektorých telesných orgánov a systémov, mení sa osobnosť , charakter. Alkoholik začína piť už ráno a podnapitý býva takmer neprestajne a na to mu stačí aj menšia dávka. Hladina alkoholu neklesá viac dní na nulu. Začiatok vzniku psychóz až obrazu demencie. Opitosť končí telesným vyčerpaním, alebo finančným zruinovaním. Tento vývoj môže trvať od 3 – 20 rokov. Tieto vývojové fázy sú charakteristické pre typ alkoholizmu gama.

Medicínsky sa rozlišuje päť základných typov a štádií alkoholovej závislosti:

- typ alfa - abúzus bez prejavov závislosti, nedisciplinované pitie. Pitie sa reguluje bez toho, aby človek musel abstinovať. Typ prechádza často do typu gama.
- typ beta - spoločensky podmienený abúzus, nevytvára sa závislosť, ale v priebehu dlhodobého pitia prichádza ku komplikáciám ako zápal nervov, sliznice, cirhóze pečene. Ide tu o nadmerné pitie a poruchy výživy.
- typ gama - vyjadruje abúzus, tretia fáza. Hlavnými príznakmi je stúpajúca tolerancia, strata kontroly v pití, ale pritom je zachovaná schopnosť abstinovať.
- typ delta - časté a nadmerné pitie menšieho množstva vytvárajúce závislosť. Pri tomto druhu pitia nie je strata kontroly, ide o udržiavanie si hladiny alkoholu v krvi. Je tu neschopnosť abstinovať, lebo sú silné abstinenčné príznaky. Takýto človek nemusí byť ani raz opitý, ale nikdy nie je triezvy. Typy gama a delta sa často kombinujú za prevahy jedného znich.
-  typ epsilon - epizodické pitie alkoholu, kvartálne či periodické pijanstvo, je kombinované s inými psychickými chorobami. 

Pijan typu gama je na rozdiel od pijana delta ešte schopný abstinovať. Prestávky v pití môžu v začiatočnej fáze trvať týždne alebo mesiace, ktoré sa neskôr skracujú. Za alkoholika, teda človeka postihnutého alkoholizmom, chorobou závislosti od alkoholu, sa v užšom zmysle slova považujú typy gama a delta. 

Formy alkoholických psychóz: 

- alkoholická depresívna psychóza - výrazné príznaky depresie s nebezpečenstvom suicidia.
- alkoholická paranoidná psychóza - prejavy žiarlivosti, perzekučné prejavy, pri dosiahnutí úrovne psychózy paranoidné bludy, pri dispozičných faktoroch trvá dlho s ťažkou liečbou neuroleptikami, nevyhnutná abstinencia
- alkoholická halucinóza - akútny priebeh so sluchovými, hlavne verbálnymi halucináciami.
- delírium tremens je osobitá forma alkoholovej psychózy. Prejavuje sa týmito základnými príznakmi:

1. výrazný tremor celého tela, najmä rúk
2. delírium (porucha bdenia a vedomia), bývajú časté zoopsie alebo mikrozoopsie (pacient vidí drobné zvieratá, hlavne myši alebo aj hmyz)
3. motorický nepokoj
4. delírium zamestnanosti (pacient na posteli akoby “vykonával” svoje zamestnanie)
5. zvýšená sugestibilita 

Súčasťou stavu je aj zvýšené potenie a zvýšená telesná teplota, až horúčka. Pri dlhšom trvaní hrozí zlyhanie kardiovaskulárneho systému až smrť. Priebeh liečenia je krátky, trvá 2 – 5 dní, zvyčajne sa končí náhle, upokojujúcim spánkom. 

- Korsakova psychóza je osobitá forma (vyskytuje sa pri dlhodobom pití)

1. základný príznak je porucha štiepivosti pamäti, pacient nie je schopný si nič zapamätať od vzniku psychózy (časová a miestna dezorientácia )
2. konfabulácie (údaje nezodpovedajúce skutočnosti)
3. neuritídy a bolesti končatín
4. retrográdna amnézia

Pri roky trvajúcom pití alkoholu sa môže vytvoriť mozgová atrofia, ktorá sa prejavuje globálnou poruchou intelektu a pamäti, ide o tzv. alkoholickú demenciu.

Až v posledných rokoch sa zistilo, že alkohol môže narušiť embryonálny a fetálny vývoj detí matiek, ktoré dlhodobo zneužívali alkohol pili ho v zvýšenej miere aj v prvom trimestri tehotnosti. Ide o tzv. fetálny alkoholický syndróm. U takýchto detí sa zistilo niekoľko typických príznakov:

- makrocefália s defektom intelektu
- faciálne anomálie (široký koreň nosa, nízko položené uši, úzke palpebrálne štrbiny)
- príznaky ľahkej mozgovej dysfunkcie
- ďalšie možné mozgové poruchy 

Alkohol a jeho nadmerné pitie negatívne pôsobí na rodinu, prácu a sociálne postavenie alkoholika.3.3 Vplyv alkoholu na život jednotlivca a spoločnosti

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov alkoholizmu sa prejaví najskôr v jeho najbližšom okolí, v rodine alkoholika. Jeho správanie a pitie deformuje manželský vzťah, narúša rovnováhu v rodine, negatívne vplýva na deti. Hlučnými návratmi (väčšinou) v neskorých nočných hodinách prebúdza celú rodinu zo spánku. Návraty bývajú často sprevádzané bitkami, hádkami, či už s manželkou, alebo deťmi, pričom ich niekedy ohrozuje tak, že rodina musí od neho v noci utekať. Nadáva, kričí, bez ohľadu na prítomnosť detí. Alkoholik dostáva záchvaty vychovávania, začne uplatňovať svoje otcovské práva a povinnosti. Pod výchovou chápe predovšetkým trestanie bez príčiny. Normálne však sa o výchovu a domácnosť nezaujíma.

Ani v období, keď je triezvy, nevládne v rodine pokoj. Je nevyspytateľný, náladový a podráždený, čo vedie k pravidelným menším alebo väčším hádkam. Keď je triezvy, ostatní členovia rodiny mu dohovárajú v súvislosti s jeho pitím. Konflikty sa postupne vyostrujú. Sám si vytvára v rodine situáciu, ktorou svoje pitie zdôvodňuje, no postupne čoraz ťažie hľadá dôvody. Ak jeho výhovorky rodina neprijíma, uchyľuje sa k násilnému chovaniu a konaniu. Obviňuje rodinu z neporozumenia a nepriateľstva voči nemu.

Finančná situácia nemusí byť vždy katastrofálna. Horšie je to v rodinách, kde manželka nekontroluje finančný príjem, kde nie sú bočné zdroje alkoholu, kde alkoholik v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny málo zarába, alebo nepracuje vôbec. Najväčšie problémy vznikajú v rodinách, kde pijú obaja partneri.

Každý partner verí, že ak vytvorí dobrú manželskú atmosféru, nedôjde ku sklamaniu a jeho partner sa polepší v pití. Veľká láska však môže napomáhať v rozvoji choroby, odpúšťanie, verí sľubom o polepšení. Na druhej strane, ale láska partnera môže byť účinným prostriedkom pomoci alkoholikovi, za predpokladu, že sa úprimne snaží o liečbu. Pôsobenie alkoholizmu v partnerskom môžeme rozdeliť do týchto fáz: 

1. obdobie šoku a paniky - partner si uvedomí nadmerné pitie svojho partnera. Snaží sa preto naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje, aby rodina neutrpela hanbu. Chodí za partnerom do krčmy, nosí mu alkohol domov. Snaží sa riešiť problém vlastnými silami, presviedča, dohovára, vyčíta, vyhráža sa rozvodom. Verí sľubom. Toto obdobie trvá rôzne dlho, postupne si partner uvedomuje, že nič nepomáha. Dochádza buď k rozvodu, alebo vzťah prechádza do druhej fázy. 

2. obdobie prispôsobenia sa - partner preberá na seba všetky úlohy, sústreďuje sa na deti. Môže uňho vzniknúť pocit nadradenosti. Rodina sa izoluje od okolia, nechodí a ani neprijíma návštevy. Partner sa ešte stále pokúša zvládnuť situáciu. Pomoc však hľadá u iných – pracovisko, rodičia, protialkoholická poradňa. Uvedomuje si, že partner svoju situáciu sám nezvládne. Ak nedochádza k zmene a partner ďalej pije, odmieta liečbu, dochádza k rozvodu, alebo vzťah prechádza do tretej fázy. 

3. obdobie rezignácie - partner prestáva aktívne bojovať s alkoholizmom, stará sa iba o materiálne zabezpečenie rodiny a výchovu detí. Zľahostajnie voči partnerovi, izoluje od neho rodinu. Môže si nájsť ďalšieho partnera. 

4. obdobie reorganizácie - ak sa alkoholik lieči a liečba bola úspešná, dochádza k reorganizácii vzťahu. 

Aj keď je požívanie alkoholu na pracovisku zakázané, často počuť tvrdenie: „keď si vypijem, ide mi práca ľahšie od ruky“ a nájdu sa pracoviská, kde je motivačný dúšok tolerovaný, čo je horšie, často aj podporovaný. V prvom štádiu opitosti môže mať človek pocit, že taká malá dávka alkoholu povzbudzuje jeho duševnú a telesnú činnosť. Skúšky vykonané meraním dokazujú opak. Čím zložitejší je pracovný výkon, tým horšie sa prevedie a tým viac zhoršuje výsledok aj malá dávka alkoholu.

Zníženie telesnej a duševnej výkonnosti po požití alkoholu je spôsobené oslabením pozornosti, znížením ostrosti a presnosti vnímania, spomalením reakcií, poklesom svalovej sily a vytrvalosti. Zvyšuje riziko úrazu v práci. U alkoholikov  dochádza  postupne k poklesu množstva vykonanej práce a neskôr i k poklesu jej kvality. Pokles produktivity práce súvisí aj so zvýšenou chorobnosťou, častejšou práceneschopnosťou a zvýšenou úrazovosťou. Vzťah k práci je narušený, znižuje sa úsilie o výkon, záujem o pracovný výsledok, prejavuje sa nespoľahlivosťou, náchylnosťou ku konfliktom na pracovisku. Prejavuje sa častá fluktuácia. Postupne s inými zmenami slabnú aj jeho morálne city, stráca pocit zodpovednosti voči spoločnosti a pracuje nesústavne, alebo vôbec.Liečba závislosti od alkoholu a jeho prevencia

Vyliečenie z alkoholickej toxikománie závisí od viacerých činiteľov. Do úvahy prichádza celková štruktúra osobnosti alkoholika, stupeň alkoholického chorobného poškodenia v telesnej i duševnej oblasti, fyzický stav, vek, prostredie, z ktorého alkoholik vyšiel a do ktorého sa po prepustení z protialkoholického liečenia vrátil, jeho profesia a pracovné prostredie, vzdelanie, kultúrna intelektová úroveň, najmä v tom smere, či a do akej miery je alkoholik schopný pripustiť, pochopiť a uznať svoj chorobný stav, akú dôležitosť prikladá skutočnosti, že pitím alkoholických nápojov si podkopáva telesné a duševné zdravie a že sa rúti do záhuby, a najmä či má úprimnú snahu a zvyšky pevnej vôle dostať sa z choroby a vyliečiť sa.

Dôležité sú aj faktory, ktoré alkoholizmus vyvolali, teda etiológia a patogenéza alkoholizmu.  

Nemenej dôležitý je spôsob, ako sa pacient - alkoholik dostal do protialkoholickej liečebne. Rozlišujeme dobrovoľnú a nariadenú protialkoholickú liečbu. O prvú ide vtedy, keď sa podarí chronického alkoholika presvedčiť, že protialkoholické liečenie nevyhnutne potrebuje, a keď sa na liečenie sám prihlási. To dáva najväčšiu istotu, že na svojom vyliečení bude s lekármi spolupracovať, že bude abstinovať a plniť všetky príkazy lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu. 

Alkoholizmus je teda liečiteľná choroba, ak sa liečba prevádza správne a alkoholik má vôľu prestať piť. Úspešnosť je vcelku vysoká, až 60-70 percent abstinuje do dvoch rokov. Ak vydržia dva roky, môže sa im prinavrátiť zdravie i skonsolidovať rodina. Problém je však v motivácii. Chorý sa musí chcieť liečiť. Mnohí chorí si ani neuvedomujú, že majú nejaký problém a neprídu za lekárom požiadať o pomoc. Neraz svoju chorobu skrývajú. Pijú v súkromí, čo je často aj príčinou ich smrti.

Pri liečbe sa využíva terapia alebo poradenstvo v protialkoholických liečebniach alebo na psychiatrických klinikách. V začiatočnom skončení liečby v protialkoholickej liečebni  štádiu sa môže liečba vykonávať ambulantne. Po hospitalizácii, ktorá trvá asi tri mesiace, je nutná doživotná abstinencia, inak v 99% vypukne závislosť opäť.  Po týchto troch mesiacoch nie je pacient úplne vyliečený. Pacient je opätovne hospitalizovaní, ale iba na 5 dní, pričom sa využívajú sa pracovné terapie, psychoterapie. 

Alkoholizmus je v súčasnosti liečený týmito spôsobmi:

- Protialkoholické zotavovacie programy
- Stretnutia anonymných alkoholikov
- Náboženská/duchovná podpora

Liečba depresie:

- Psychoterapia
- Antidepresíva
- Disulfiram (Antabuse) – neobľúbený preparát, lebo spôsobuje nevoľnosť a zvracanie po požití alkoholu
- Naltrexon – liek, ktorý pomáha znižovať túžbu po alkohole
- Ondansetron – má podobný účinok ako predchádzajúci preparát.  

4.1 Priebeh liečby

Hlavnou starosťou psychiatrov je po privezení pacienta zistiť jeho zdravotný stav, stupeň alkoholického poškodenia v telesnej i duševnej oblasti. Pacient sa prijme a zistí sa jeho anamnéza a potom nasleduje po jeho vytriezvení a vykúpaní podrobné lekárske vyšetrenie - biochemické, interné, endokrinologické, psychiatrické, neurologické a prípadne ďalšie potrebné vyšetrenia. Ak má psychiatrická liečebňa aj klinického psychológa a ošetrujúci lekár uzná, že pacienta treba vyšetriť aj psychologicky, vyšetrí ho aj psychológ.

Cieľom psychologického vyšetrenia je psychodiagnostickými testami a inými metódami zistiť intelektovú úroveň pacienta, celkovú štruktúru jeho osobnosti, úroveň vzdelania, pacientovu schopnosť spoločensky sa uplatniť a rozličné ďalšie okolnosti, ktoré pomáhajú lepšie poznať jeho osobnosť, rodinné pomery, prostredie, z ktorého alkoholik vyšiel, a skutočnosti, ktoré podmienili vznik jeho alkoholizmu. Preto si psychológ v prípade potreby dopĺňa lekársku anamnézu aj ďalšími údajmi - predvolá ďalšie osoby, najmä príbuzných, prípadne si získavajúalšie potrebné údaje.

Dôležité je zistiť etiológiu a patogenézu alkoholizmu pacienta, sústrediť sa na hlavné príčiny vzniku choroby, na tie činitele, ktoré sú zodpovedné za vznik alkoholizmu, ako sa uňho alkoholizmus prejavuje v manželskej a rodinnej sfére, v pracovných vzťahoch a v prijímaní spoločenských konvencii. Skúsenosť ukazuje, že alkoholickí pacienti majú manželské a rodinné pomery rozhárané, väčšinu alkoholikov manželky opustili,alebo rozviedli sa s nimi.

Po zistení zdravotného stavu nasleduje vlastné liečenie pacienta, a to medikamentózne, psychoterapeuticky a prácou. Cieľom protialkoholického liečenia je odstrániť následky telesného poškodenia, pokiaľ je to možné, psychicky pacienta ovplyvniť a motivovať tak, aby svoju chorobu vyvolanú alkoholizmom uznal a aby sa úprimne a pevne rozhodol abstinovať, celkom sa vyhýbať pitiu alkoholických nápojov, vyliečiť sa a zaradiť sa opäť medzi slušných ľudí a dobrých pracovníkov.

Hlavná liečebná starostlivosť spočíva na lekároch-psychiatroch. Veľmi cenné služby v tomto smere môžu poskytovať aj psychológovia nielen psychodiagnostickými vyšetreniami, určovaním ich intelektovej úrovne IQ, ale aj pri psychoterapii. Hlavnou úlohou psychoterapie je aj v tomto smere preformovať osobnosť alkoholika, vytlačiť z jeho vedomia chorobné zmýšľanie, tendencie i predstavy zamerané na alkohol a nahradiť ich zdravými, spoločensky prijateľnými a potrebnými, aby prestal klamať, ospravedlňovať svoj alkoholizmus, aby uznával objektívne skutočnosti, a tým sa zaradil medzi zdravých ľudí.

Po uplynutí času určeného na protialkoholické liečenie alebo pri dobrovoľnej liečbe, keď sa už pacient cíti vyliečený, psychoterapeuticky ovplyvnený, prepustia ho s dávkou protialkoholických liečebných tabletiek do ambulantného liečenia, pričom sa mu súčasne určí, kedy má nastúpiť do práce. Vyliečenie alkoholika nie je len vec lekárov, ale vyžaduje súhru všetkých činiteľov, ktoré majú vplyv na jeho osobnosť a môžu nejakým spôsobom ovplyvniť jeho rozhodovanie, konanie, zmýšľanie tak, aby sa alkoholický pacient po prepustení z liečenia dostal do vhodného spoločenského i pracovného prostredia, ktoré by priaznivo ovplyvňovalo jeho predsavzatie a rozhodnutie trvalo abstinovať a začať celkom nový život.

Žiaľ, skúsenosti v tomto smere ukazujú, že nie vždy sa to stane. Najmä manželky, alkoholikmi mnohokrát sklamané a oklamané, svojim partnerom po prepustení z liečenia neveria, zaobchádzajú s manželmi tak, ako pred protialkoholickým liečením. Takýto postoj často zmarí všetko, čo psychiater i a psychoterapeuti počas liečenia u alkoholika vybudovali a dosiahli. Keď alkoholik prepustený z liečenia nájde vhodné rodinné a spoločenské prostredie, spoluprácu všetkých zložiek vo svojom okolí, má úprimné úsilie dostať sa z alkoholickej narkománie, je nádej, že jeho abstinovanie bude trvalé a že sa z neho stane osožný člen spoločnosti.

Najviac nám musí záležať na vyliečení mladých alkoholikov, lebo upadnutie do chronického alkoholizmu v mladom veku znamená veľké národohospodárske škody a znehodnotenie života, ktorý má človek pred sebou.  

Protialkoholická liečba je u nás súčasťou psychiatrickej starostlivosti. Na to sú zriadené:

1. protialkoholické záchytné stanice,
2. protialkoholické poradne,
3. protialkoholické oddelenia v psychiatrických liečebniach a klinikách.

V ambulantnej liečbe sa najčastejšie používa disulfiram (Antabus) alebo akamprosát. Fungujú na princípe blokády enzýmov (napr. acetaldehyddehydrogenázy), ktoré likvidujú metabolity pri degradácii alkoholu v tele. Pri požití alkoholu potom dochádza k zvracaniu. Týmto spôsobom sa vytvára v organizme reflex alkohol=nevoľnosť. Pacient by potom už len vďaka tomuto reflexu mal alkohol odmietať. Antabus sa berie aj po konci hospitalizácie. Pokiaľ pacient pri terapii Antabusom vypije alkohol, hrozia mu tieto komplikácie: nevoľnosť, zvracanie, zrýchlenie tepu, pokles krvného tlaku a to už pri 10-20g alkoholu. Pri vyšších dávkach alkoholu môže prísť k poškodeniu cirkulácie a v závažných prípadoch môžu spôsobiť až smrť. 

Ťažší stupeň alkoholovej závislosti vyžaduje najčastejšie hospitalizáciu, najlepšie v špecializovanom ústave. Často je potrebné liečiť kombinovanú závislosť: alkohol + drogy + lieky + hracie automaty. Po zvládnutí príznakov telesnej závislosti je dôležitá individuálna a skupinová psychoterapia. Dôležitá je zmena systému hodnôt, pracovná terapia a zdôraznenie výhod, najmä telesných, ktoré abstinencia umožňuje.

Ťažká jednorazová intoxikácia alkoholom môže skončiť i smrťou. Pri koncentrácii alkoholu v krvi nad 1g/l postihnutý neudrží rovnováhu, pri koncentrácií nad 2g/l je spavý a ak je koncentrácia vyššia ako 4g/l, hrozia poruchy vedomia a smrť. Pred poskytnutím lekárskej prvej pomoci je vhodné vyvolať zvracanie a uložiť postihnutého do polohy na boku, aby nehrozilo udusenie zvratkami. Ak sa pacient nepreberá a zhoršuje sa dýchanie, je potrebný prevoz do nemocnice, nevyhnutná je často i intubácia a asistované dýchanie. Po výplachu žalúdka sa podáva intravenózne 50% glukóza  a tiamín.  

Rehabilitácia a resocializácia je rozhodujúcou fázou liečby, pretože rozhoduje o zaradení chorého späť do rodiny, práce a spoločnosti. Pacient i okolie si musia uvedomiť, že celoživotná abstinencia je nevyhnutná. Dôležitá je motivácia, a pri správnej rehabilitácií sa 50 - 70 % alkoholikov trvale vylieči. 

4.2 Prevencia 

Pojem prevencia vo všeobecnom ponímaní znamená predchádzanie určitým problémom. Ide o opatrenia, ktoré majú zabrániť ich vzniku. Cieľom prevencie je predchádzať škodám, ktoré spôsobujú návykové látky-drogy. Karel Nešpor rozlišuje tri možné ciele prevencie:

1. predísť užívaniu návykových látok vrátane alkoholu a tabaku
2. posunúť stretnutie s návykovými látkami do neskoršieho veku, keď je organizmus a psychika dospievajúceho relatívne vyspelejšia a odolnejšia
3. znížiť alebo zastaviť experimentovanie s návykovými látkami, pokiaľ k tomu už došlo a predchádzať tak rôznym zdravotným poškodeniam vrátane závislosti, ktoré by vyžadovali liečbu 

Aby preventívne programy zamerané na boj proti alkoholizmu boli účinné, musia byť dodržané určité zásady. Rozlišujeme 5 princípov prevencie: 

1. vedeckosti: prevencia musí vychádzať z vedeckých výskumov a získaných poznatkov. Musí byť zabezpečená koordinácia medzi výskumom a preventívnou činnosťou.
2. plánovitosti: musí byť plánovaná, metódy, formy a stratégie musia byť volené optimálne so zameraním a na cieľovú skupinu alebo jednotlivca.
3. profesionalizácie: vyplýva z potreby pefesionalizovať činnosti v prevencii, kde sa predpokladá pružné vzdelávanie, získanie, spracúvanie a praktické využívanie poznatkov. Je potrebné prepojenie koordinačných centier a vzájomné vymieňanie si informácií a skúseností.
4. sústavnosti: jednou z podmienok je sústavná preventívna činnosť nakoľko jednorazové prednášky prípadne iné činnosti neprispejú k vytváraniu si správnych návykov v boji proti alkoholizmu.
5. účasti verejnosti: do preventívnych programov je potrebné zapojiť širokú verejnosť, nakoľko širšie masy môžu byť priamymi účastníkmi rôznych foriem prevencie. Ak sa podarí zapojiť veľa jedincov, je väčšie percento úspešnosti daných programov, nakoľko sa vytvára klíma odsudzujúca alkoholizmus. 

Nezanedbateľnú úlohu v prevencii detí a mládeže má rodina a škola. Rodina je v našej spoločnosti považovaná za základnú bunku našej spoločnosti, a preto by mala prevencia vychádzať aj odtiaľto. Výchova detí je jedným zo spôsobov naplnenia života človeka. V rodinnom prostredí sa formuje charakter, postoje k ľudom, práci, spoločnosti. Je to miesto, kde dieťa trávi väčšinu svojho času. Prvé informácie o alkohole, drogách a závislostiach získava dieťa od svojich rodičov. 

J. Melgosa uvádza niekoľko podnetov, ako postupne pripraviť deti na možný kontakt s alkoholom a vystríhať ich pred jeho následkami: 

1. Dôležité je hovoriť s deťmi o alkohole už od útleho veku. Deti a mladiství by mali mať určité informácie o alkoholických nápojoch a ich vplyve na ľudský organizmus. Mali by poznať následky, ktoré pitie alkoholu prináša nielen tým, čo ho konzumujú, ale aj ich najbližším. Dôležité je hovoriť s deťmi o tejto téme reálne a nezastrašovať ich.
2. Je podstatné venovať deťom čas a pozornosť.  To je najlepší a najjednoduchší spôsob, ako predchádzať nielen konzumácii alkoholu, ale aj mnohým ďalším problémom. Rodičia by mali so svojimi deťmi pravidelne komunikovať, organizovať s nimi rôzne akcie.
3. Rodičia sú pre deti osobným príkladom a vzorom. Preto je vhodné, aby sa príklad neobmedzil len na nekonzumáciu návykových látok, ale veľmi dôležite je aj vytváranie rodinnej pohody. Často rodinná kríza priviedla dieťa k tomu, že siaha po alkohole, alebo inej droge.
4. Výchovné metódy je nutné prispôsobiť vývinovým osobitostiam deti v puberte. Je oveľa jednoduchšie založiť vzťah na priateľstve a dôvere a doterajšiu autoritu nahradiť prívetivým dialógom, v ktorom si rodič skôr môže s deťmi pohovoriť a najmä vypočuť si ich.
5. Rodičia by sa mali zaujímať o dôvody, ktoré dieťa nabádajú, aby siahalo po alkohole. 
6. Je vhodné, aby rodičia boli priateľmi nielen vlastných deti, ale aj ich kamarátov.
7. Rodičia by sa mali snažiť o posilňovanie sebadôvery detí. Niektorý adolescenti konzumujú alkohol preto, aby vyzerali dospelo, alebo sa chcú vyrovnať ostatným, či upútať na seba pozornosť. V rámci pedagogickej osvety je možné vykonávať prevenciu a to tým, že pri odovzdávaní vedomostí by mala u deti vytvárať pozitívne spoločenské normy ako prekážky asociálneho správania. Mala by posilňovať  normy ako prekážky asociálneho správania.

Prevencia drogových závislostí a sociálno-patologických javov sa v rezorte školstva zameriava na realizáciu úloh v rámci troch základných úrovní jej uskutočňovania: 

1. V primárnej prevencii, ktorú zabezpečujú školy a školské zariadenia, ide o cieľavedomé vytváranie optimálnych podmienok pre zdravý vývin detí, realizáciu súboru pedagogických a psychologických opatrení zameraných na redukciu príčin vyvolávajúcich poruchy psychosociálneho vývinu a realizácie aktivít zameraných na včasnú elimináciu problémov u detí a mládeže. 
2. V sekundárnej prevencii na úrovni špeciálnej starostlivosti sa činnosť zameriava na odbornú prácu s deťmi a poruchami psychosociálneho vývinu a s poruchami správania. Cieľom preventívnych opatrení a programov je zabrániť fixovaniu sociálno-patologických javov pričom je veľmi potrebná spolupráca škôl a školských zariadení s rodinou a vecne príslušnými inštitúciami a zabezpečenie ambulantnej a sanatórnej starostlivosti s možnosťou umiestnenia dieťaťa v diagnostickom centre na krátkodobý diagnostický alebo liečebno-výchovný pobyt. 
3. V terciárnej prevencii  je riešená komplexná a odborná starostlivosť o deti so závažnými poruchami správania a sociálnym vývinom, u ktorých bola nariadená ústavná výchova. Deti sa v škole nachádzajú nielen počas vyučovania, ale vnej trávia veľa času aj mimo vyučovania v školských klubov a rôznych krúžkoch, kde je potrebné im vhodne organizovať čas. Nie sú to však len prednášky, ale je to aj dialóg, pri ktorom sa nenásilne formujú návyky. Úspech v danej oblasti nie je ani tak závislý od nejakého modelu, ako od osobnosti, ktorá ho realizuje. Z toho vyplýva, že o alkoholovej prevencii nemôže deťom prednášať človek, ktorý sám alkoholu holduje. 

Cieľom prevencie je presadzovať zdravý spôsob života, preto je aby abstinujúci vedeli prečo majú vlastne zdravo žiť a čo im tento spôsob života môže priniesť. Je potrebné aby sa do boja proti alkoholizmu zapojila celá spoločnosť. Iniciatíva musí prísť od spoločnosti, ktorá vytvorí vhodné podmienky na tento boj.5. Praktická časť

Cieľom prieskumu, bolo zistiť skúsenosti respondentov s požitím alkoholu, kedy a kde sa s ním prvýkrát stretli, ako prežívali prvú skúsenosť v závislosti od veku. Taktiež sme chceli zistiť ich názory na propagáciu, zodpovednosť alebo ľahostajnosť ich konania v určitých situáciách. Na základe uvedeného cieľa sme stanovili úlohy a hypotézy prieskumu. 

Úlohy prieskumu:

1. Zostaviť dotazník s otázkami, ktoré nám zodpovedajú otázky cieľa prieskumu a nechať ho vyplniť respondentom rôzneho pohlavia a veku
2. Zistiť, či respondenti majú skúsenosti s pitím alkoholických nápojov, v akom veku a kde ho prvýkrát ochutnali
3. Zistiť, ako často, aký druh, či mali po vypití alkoholu stratu pamäti, aký je ich najčastejší dôvod pitia a kde by hľadali pomoc pri problémoch s pitím alkoholických nápojov
4. Zistiť, či by respondenti ponúkli svojmu dieťaťu alkoholický nápoj, ich zodpovednosť k rodine, práci
5. Vyhodnotiť získané odpovede a štatisticky ich spracovať 

Hypotézy prieskumu:

Hypotéza č. 1: Predpokladáme, že väčšina respondentov má s alkoholom skúsenosti, ich prvé jeho ochutnanie bolo medzi pred dovŕšením 18 roku a to doma alebo v pohostinstve. 

Hypotéza č. 2: Predpokladáme, že respondenti podceňujú riziko závislosti na alkohole a nechávajú svoje deti ochutnávať alkoholické nápoje, prípadne im ich samy ponúkajú.

Hypotéza č. 3: Predpokladáme, že väčšina respondentov sa správa zodpovedne a po požití alkoholických nápojov v opitom stave nešoférujú auto a tiež sa stavajú zodpovedne k  práci/škole.

Hypotéza č. 4: Predpokladáme, že respondenti nepovažujú súčasnú informovanosť ohľadom alkoholizmu za dostatočnú.

5.1 Realizácia prieskumu

Ako prieskumná metóda bola zvolená forma dotazníka. Pre prieskum bol použitý kombinovaný dotazník, ktorý slúži na skúmanie subjektívnych názorov. Vykonal sa elektronicky. Dotazník mal 16 otázok. Odpovede na otázky sú  otvorené, uzavreté a polouzavreté. Po vyhodnotení dotazníka budú odpovede spracované štatisticky. Respondenti boli vopred oboznámení s jeho obsahom a spôsobom vyplnenia. V otázkach sa nenachádzajú žiadne cudzie slová. Prieskum sa uskutočnil v mesiacoch február a marec prostredníctvom internetu. Pre účely získania dát z dotazníkov bola vytvorená www stránka: http://abes.aeternal.net, na ktorej bolo možné dotazník vyplniť a výsledky sa ukladali do databázy. Oslovení boli bežní užívatelia internetu. Najmladším respondentom bolo 14 ročné dievča a najstarším respondentom 53 ročná žena. Priemerný vek respondenta bol 24,96 roka. Prieskumu sa celkovo zúčastnilo 105 respondentov, z čoho ženy tvorili 43,81% a muži 56,19%. Zozbierané výsledky z dotazníka sme spracovali štatisticky. Pre toto spracovanie sme použili grafy a tabuľky s početným aj percentuálnym vyjadrením.   

Použité otázky dotazníka:

1. Pil/a si už alkohol?
2. Koľko si mal/a rokov, keď si prvý krát ochutnal/a alkohol?
3. Kde si prvý krát pil/a alkohol?
4. Aký alkohol najčastejšie piješ?
5. Ako často piješ alkohol?
6. Mal/a si niekedy stratu pamäti v súvislosti s pitím?
7. Asi koľko krát do roka si bol/a opitý/á?
8. Ponúkol/a by si alkohol svojmu dieťaťu?
9. Požil/a si niekedy aj drogy (mäkké, tvrdé), alebo lieky na zvýšenie účinku alkoholu?
10. Súhlasíš s reklamou na alkohol v médiách?
11. Ak by si mal/a problém s pitím, kde by si vyhľadal/a pomoc?
12. Aký je tvoj najčastejší dôvod pitia?
13. Žiada sa ti piť v určitý čas dňa?
14. Vynechal/a by si niekedy po prehýrenej noci prácu/školu alebo stretnutie?
15. Šoféroval/a by si pod vplyvom alkoholu?
16. Myslíš si, že sa venuje dostatočná pozornosť alkoholickej prevencii?5.2 Štatistické spracovanie prieskumu

Otázka č. 1 Pil/a si už alkohol?

Touto otázkou sa zisťovala skúsenosť respondentov s pitím alkoholických nápojov. Zo všetkých zúčastnených len jeden respondent odpovedal na túto otázku záporne, čo predstavuje len 1,9% zo všetkých. 

Odpoveď: Počet %

Áno 103 98,1 %
Nie     2   1,9 %
Spolu 105 100 % 

Otázka č. 2 Koľko si mal/a rokov, keď si prvý krát ochutnal/a alkohol? 

Odpoveďami na túto otázku sa zisťoval vek respondentov, keď prvýkrát ochutnali alkohol. Až 92,38% respondentov malo skúsenosť s alkoholom pre zavŕšením 18 roku, z čoho 12,87% pili alkohol keď mali menej ako 10 rokov. Výsledok potvrdzuje tvrdenia odborníkov na nevyhnutnosť prevencie a že neustále klesnie vekovej hranica konzumentov alkoholických nápojov.  

Odpoveď Počet %

Menej ako 10 rokov 13 12,38 %
11 - 13 rokov 36 34,29 %
15 - 18 rokov 48 45,71 %
18 a viac rokov 6 5,71 %
Nikdy som alkohol nepil/a 2 1,90 %
Spolu 105 100 % Nasledujúci 

Otázka č. 3 Kde si prvý krát pil/a alkohol? 

Otázkou č.2 sme zisťovali, kde respondenti prvýkrát ochutnali alkohol. Z výsledkov sa ďalej zistilo, že väčšina respondentov ochutnala alkohol doma (37,14%), v pohostinstve (30,48%) a o niečo menej na výlete (20%). Z toho vyplýva, že väčšina mala bezproblémový prístup k alkoholu, aj keď ich vek, ako bolo možné vyčítať z výsledkov predchádzajúcej otázky, bol nízky. Je až zarážajúce, že až 30,14% malo možnosť ochutnať alkohol v pohostinstve alebo na diskotéke, kam by mladiství nemali mať prístup a nieto ešte piť alkohol. Upozorňuje to na porušovanie zákazu predaja alkoholických nápojov mladistvým do 18 rokov.

Odpoveď Počet %

Doma 39 37,14 %
V škole 2 1,90 %
na diskotéke 32 30,48 %
Na výlete 21 20,00 %
U priateľov 9 8,57 %
Nepijem 2 1,90 %
Spolu 105 100 % 

Otázka č. 4 Aký alkohol najčastejšie piješ? 

Zisťovalo sa, aký druh alkoholického nápoja respondenti preferujú.  14,29% respondentov uviedlo, že nepije žiadny. Prevláda pitie nápojov s menším obsahom alkoholu, ako je pivo 37,14% a víno 27,62%. Zvyšných 20,95% pije tvrdý alkohol. 

Odpoveď Počet %

Pivo 39 37,14 %
Víno 29 27,62 %
Tvrdý alkohol 22 20,95 %
Žiadny 15 14,29 %
Spolu 105 100 % 

Otázka č. 5 Ako často piješ alkohol? 

Touto otázkou sa zisťovala pravidelnosť konzumácie alkoholu. Zo získaných výsledkov vyšlo, že len  8,57% alkohol nepije vôbec. Väčšina 55,24% pije alkohol len príležitostne, 20,95% pije alkohol raz za týždeň, 12,38% viackrát za týždeň a  2,86% každý deň. 

Odpoveď Počet %

Každý deň 3 2,86 %
Raz za týždeň 22 20,95 %
Viackrát za týždeň 13 12,38 %
Len príležitostne 59 55,24 %
Nepijem vôbec 9 8,57 %
Spolu 105 100 % 

Otázka č. 6 Mal/a si niekedy stratu pamäti v súvislosti s pitím? 

Otázkou č. 6 sa zisťovalo či respondenti vypili toľko alkoholu, že im spôsobil stratu pamäte. Je alarmujúce, že až 45,55% respondentov malo túto skúsenosť v dôsledku pitia. 

Odpoveď Počet %

Áno 47 44,76 %
Nie 58 55,24 %
Spolu 105 100 %

Otázka č. 7 Asi koľko krát do roka si bol/a opitý/á?

Táto otázka bola otvoreného typu a respondenti museli dopísať počet. Zisťovali sme ňou, ako často boli respondenti počas roka opití. Spočítaním aritmetického priemeru vyšlo číslo 9,87x/rok. Nakoľko odpovede boli rôzne a pohybovali sa od 0 až po 120, boli odpovede zoskupené do množín. Jeden respondent uviedol, že počas roka bol opitý až 120 krát. Nakoľko dotazník bol anonymný, nemôžeme si tento údaj overiť, vieme len, že to bola 24 ročná žena, ktorá pije alkohol viac krát za týždeň a preferuje víno. 

Odpoveď Počet %

0x 26 24,76 %
1-5x 46 43,81 %
6-10x 11 10,48 %
11-20x 8 7,62 %
21x a viac 14 13,33 %
Spolu 105 100 % 

Otázka č. 8 Ponúkol/a by si alkohol svojmu dieťaťu?

Touto otázkou sme testovali zodpovednosť respondentov. Našťastie sa nepotvrdili prvotné predpoklady, pri ktorých sme predpokladali omnoho vyššie čísla pri odpovedi „Áno”. Túto odpoveď zvolil len jeden respondent. Keď spočítame hodnoty z odpovede „Áno“ a „Príležitostne ako prípitok“ vyjde nám, že až 37,14% respondentov ponúka svojmu dieťaťu alkoholické nápoje. Toto číslo je až príliš vysoké vzhľadom na to, aké nebezpečenstvo alkohol predstavuje, z hľadiska vzniku jeho závislosti. Môžeme povedať, že 39 respondentov sa správa nezodpovedne a neuvedomuje si riziko, ktorému svoje dieťa vystavujú, nehovoriac o tom, že týmto konaním porušujú zákon. 

Odpoveď Počet %

Áno 1 0,95 %
Určite nie 66 62,86 %
Príležitostne ako prípitok 38 36,19 %
Spolu 105 100 % 

Otázka č. 9 Požil/a si niekedy aj drogy (mäkké, tvrdé), alebo lieky na zvýšenie účinku alkoholu? 

Táto otázka bola zameraná na zisťovanie, či respondenti skúsili kombináciu inej drogy alebo liekov na zvýšenie alkoholového opojenia. Drogy sme nerozlišovali na mäkké a tvrdé, ale brali sme ich ako celok. 22 respondentov odpovedalo na túto otázku kladne, čo predstavuje 20,95%. Neuvedomujú si, že kombinácia liekov alebo drog a alkoholu je veľmi nebezpečná a môže urýchliť závislosť na týchto látkach.

Odpoveď Počet %

Áno 22 20,95 %
Nie 83 79,05 %
Spolu 105 100 % 

Otázka č. 10 Súhlasíš s reklamou na alkohol v médiách? 

Touto otázkou sa zisťovali názor na reklamné kampane propagujúce alkohol alebo jeho pitie.  Túto otázku sme zaradili do dotazníku vzhľadom na to, že médiá a reklama v nich môžu silno ovplyvňovať názory a postoje ľudí, hlavne mládeže a detí. Iba necelá 1/3 respondentov odmietla akúkoľvek propagáciu alkoholických nápojov v médiách. 14,85 % respondentov s reklamou súhlasí a 29,70 % ňou súhlasí, ale len v obmedzenej forme (vysielanie neskoro v noci, nepoužívanie reklamných bilboardov...). Veľká skupina respondentov (22,77%) zaujala k tejto problematike ľahostajní postoj. 

Odpoveď Počet %

Áno 15 14,29 %
Súhlasím, ale len v obmedzenej forme, aby prístup k nej bol obmedzený deťom 34 32,38 %
Nie, zakázal/a by som ju 33 31,43 %
Je mi to jedno 23 21,90 %
Spolu 105 100 %

Otázka č. 11 Ak by si mal/a problém s pitím, kde by si vyhľadal/a pomoc? 

Otázkou č 11. sme zisťovali, kde by respondenti hľadali pomoc, ak by mali problém s pitím alkoholu.  Potešujúcou informáciou je fakt, že 38,10% respondentov by vyhľadalo odbornú pomoc lekára. 14,85% by sa obrátilo s prosbou o pomoc na rodinu a 18,1% na priateľov. Druhou najväčšou skupinou (28,57%) boli respondenti, ktorí by sa svoj problém s pitím snažili zvládnuť sami. Nakoľko si väčšinou ani neuvedomujú, že majú problém s pitím, je len veľmi malá šanca zvládnuť tento problém individuálne. Toto číslo je pravdepodobne také vysoké aj preto, že človek uvedomujúci si svoju závislosť, sa nezdôverí okoliu zo strachu z odmietnutia alebo opovrhnutia. 

Odpoveď Počet %

V rodine 16 15,24 %
U priateľov 19 18,10 %
Vyhľadal/a by som odbornú pomoc lekára 40 38,10 %
Nikde, snažil/a by som sa to zvládnuť sám/a 30 28,57 %
Spolu 105 100 %

Otázka č. 12 Aký je tvoj najčastejší dôvod pitia?

Otázka č. 12 zisťovala, aký majú respondenti dôvod piť alkoholické nápoje. Väčšina, t.j.  59,05% respondentov, spája pitie alkoholu s oslavami a stretnutiami s priateľmi. Veľká skupina (18,1%) nepotrebuje žiadny dôvod. 2,86% pije, aby unikli od problémov a starosti, jednému z respondentov zvyšuje alkohol odvahu a sebavedomie. 12,38% uviedlo, že nepije. 

Odpoveď Počet %

Pretože som nesmelý/á a alkohol mi dodáva odvahu a sebavedomie 1 0,95 %
Pre jeho chuť, zahnanie smädu 7 6,67 %
Len tak, nepotrebujem dôvod 19 18,10 %
Na rôznych oslavách, na stretnutiach s priateľmi 62 59,05 %
Alkohol je môj únik od problémov a starostí 3 2,86 %
Nepijem 13 12,38 %
Spolu 105 100 %

Otázka č. 13 Žiada sa ti piť v určitý čas dňa?

Otázkou č. 13 sa zisťovalo, či sa žiada respondentom počas dňa piť alkohol. 85,71% sa vyjadrilo, že nemajú potrebu piť. Dvaja respondenti majú na alkohol chuť stále, z čoho môžeme usúdiť, že už môže ísť o alkoholikov. 12,38% má chuť piť večer po návrate z práce príp. školy. Žiadnemu z respondentov sa nežiada piť alkohol po obede.

Odpoveď Počet %

Nie 90 85,71 %
Áno, mám na neho chuť stále 2 1,90 %
Po obede pre chuť a smäd 0 0,00 %
Večer po návrate s práce/školy 13 12,38 %
Spolu 105 100 %

Otázka č. 14 Vynechal/a by si niekedy po prehýrenej noci prácu/školu alebo stretnutie? 

Otázka č. 14 zisťovala správanie sa respondentov po tom, čo celú noc požívali alkoholické nápoje.  Skoro polovica respondentov (45,71%) odpovedala, že nikdy nepila toľko, aby nasledujúci deň musela vynechať svoje povinnosti. 29 respondentov by radšej vynechalo svoje pracovné/študijné povinnosti a 27,62% by si plnilo svoje povinnosti bez ohľadu v akom stave sa nachádzajú. Možno len polemizovať o tom, či je správne prísť do práce/školy do vplyvom alkoholu a aký pracovný výkon bude podaný v tento deň. 

Odpoveď Počet %

Nie, to nie je dôvod, dokážem aj v takom stave pracovať 28 26,67 %
Áno, len ťažko by som sa mohol/a sústrediť na prácu/štúdium, je lepšie radšej to vyspať 29 27,62 %
Nikdy som toľko nepil/a 48 45,71 %
Spolu 105 100 %

Otázka č. 15 Šoféroval/a by si pod vplyvom alkoholu? 

Nakoľko sa neustále zvyšuje počet dopravných nehôd zapríčinených pod vplyvom alkoholu, rozhodli sme sa zaradiť otázku na túto tému aj do dotazníka. Respondenti mali možnosť si vybrať z troch možných odpovedí. Dvaja odpovedali, že by si sadli za volant aj pod vplyvom väčšieho množstva alkoholu a ďalší 5 po vypití menšieho množstva alkoholu. Nakoľko počet nehôd na našich cestách stúpa považujeme to od týchto 7 respondentov za veľmi nezodpovedné, nakoľko už aj malé množstvo alkoholu ovplyvňuje rýchlosť reakcií. Viac ako polovica by si za volant v žiadnom prípade nesadla a 40,95% by tak učinila len ak by si to situácia vyžadovala.

Odpoveď Počet %

Áno, som výborný vodič a dokážem šoférovať v každom stave 2 1,90 %
Po malom (1-2 pivá, pol deci) množstve, prečo nie 5 4,76 %
V žiadnom prípade, alkohol nepatrí za volant 55 52,38 %
Len ak by si to vyžadovala situácia (ohrozenie života) 43 40,95 %
Spolu 105 100 %

Otázka č. 16 Myslíš si, že sa venuje dostatočná pozornosť alkoholickej prevencii? 

Touto otázkou sme sa snažili zistiť, aký je názor respondentov na alkoholickú prevenciu. Len 4,76% ju považuje za dostatočnú. 34,29% považuje súčasnú prevenciu za veľmi nedostatočnú. 24,76% je názoru, že prevencii sa venuje len veľmi málo a okrajovo, pričom by uvítali venovanie väčšej pozornosti. Až 36,19% nepovažuje prevenciu za dôležitú a spolieha sa na individuálnom získavaní informácií.  

Odpoveď Počet %

Áno 5 4,76 %
Nie, viac sa venuje prezentácii alkoholu ako prevencii 36 34,29 %
Len veľmi málo, uvítal/a by som viac pozornosti, hlavne prevencii na školách a médiách 26 24,76 %
Je to osobnou vecou každého, či sa o to zaujíma, alebo nezaujíma, kto chce, nájde si dostatok informácií 38 36,19 %
Spolu 105 100 %5.3 Overenie hypotéz

Hypotéza č. 1

Predpoklady sa potvrdili, 98,1% respondentov má skúsenosti s pitím alkoholických nápojov. Taktiež sa nám potvrdil predpoklad, že prvé ochutnanie alkoholu bolo pred dovŕšením dospelosti. Až 92,38% respondentov uviedlo, vek prvého ochutnania alkoholu ešte pred dovŕšením 18 roku. 67,62% uviedlo, že ho ochutnali doma a v pohostinstve. Len veľmi malý podiel respondentov prvýkrát ochutnalo alkoholické nápoje po dovŕšení 18 roku života. Túto hypotézu sme overovali otázkami 1, 2, 3.

Hypotéza č. 2

Túto hypotézu sme overovali otázkami 2, 3, 8. Zo spracovaných výsledkov dotazníka sa nám potvrdila správnosť nášho predpokladu. 37,14% respondentov uviedlo domov ako miesto, kde prvý krát alkohol ochutnali. 37,14% uviedlo, že by ponúkli alkoholický nápoj svojmu dieťaťu. Už z predchádzajúcej hypotézy vieme, že väčšina našich respondentov ochutnala alkohol pred dovŕšením dospelosti a učinili tak doma. 

Hypotéza č. 3

Vyhodnotením výsledkov dotazníka sme zistili, že väčšia časť zúčastnených respondentov sa správa zodpovedne a za volant auta si nesadá po požití alkoholu. Len 6,66% by tak urobilo a 40,95% by tak učinilo len vo výnimočnej situácii. Zatiaľ čo v prechádzajúcom prípade výsledky hovorili jednoznačne až na malé výnimky  o zodpovednosti vodičov, nie celkom jednoznačné výsledky sme zistili z vyhodnotenia otázky č. 14, ktorá zisťovala, ako sa zachovajú respondenti po prehýrenej noci s tým,  že nasledujúci deň si musia plniť svoje povinnosti v práci/škole. Menej ako polovica (45,71%) nikdy nepila, toľko aby to ovplyvnilo ich povinnosti.  (27,62%) by radšej svoje povinnosti odložili a radšej sa vyspali. (26,67%) by pracovalo bez ohľadu na to v akom stave sa nachádzajú. Môžem povedať, že sa správnosť našej hypotézy potvrdila len z časti, zatiaľ čo vodiči sa správajú zodpovedne, horšie je to s plnením pracovných a školských povinností. 

Hypotéza č. 4

Toto naše tvrdenie potvrdzujú spracované výsledky z otázky č. 16. Len 4,76% respondentov považuje súčasnú pozornosť venovanú prevencii za dostatočnú. 57,42% považuje súčasnú prevenciu za veľmi slabú. Tieto výsledky poukazujú na nedostatočnú informovanosť o prevencii, závislosti a alkoholizmom. Zo spracovaných  výsledkov otázky č. 10 sa zistilo, že  1/3 respondentov odmieta akúkoľvek propagáciu alkoholu v médiách. Táto propagácia môže mať negatívny vplyv na prevenciu. Ostaní respondenti sa vyjadrili kladne, pripadne ju striktne neodmietli, alebo zaujali k otázke ľahostajný postoj. 

5.4 Navrhované opatrenia pre prax

Na základe vykonaného prieskumu sme dospeli k záverom: 

Spoločnosť sa snaží na stúpajúci počet ľudí závislých na alkohole a iných drogách reagovať prostredníctvom širokého spektra opatrení, protidrogových kampaní, systémovými inštitucionálnymi krokmi, akými sú napr. Národný akčný plán pre problémy s alkoholom, Stratégia prevencie kriminality, Národný program boja proti drogám a pod.. ale aj mimovládnou pomocou. Na základe skúmania dostupných údajov z vývoja analýz a postojov spoločnosti k problematike alkoholizmu a zvyšujúcich sa rizík v správaní detí a mládeže si spoločnosť kladie otázku ako ďalej. 

Aktuálnejšia sa javí potreba zamyslieť sa nad doposiaľ uskutočnenými krokmi v oblasti redukcie požiadavky po drogách a znižovanie ich dostupnosti. Treba si uvedomiť, na koho sú tieto aktivity zamerané, je to jednotlivec, dieťa, mladý človek. Jednou z oblastí, na ktorú je potrebné sa sústrediť, je predovšetkým kvalita života, zdravie a zdravý spôsob života a životný štýl detí a mládeže, pre ktorý je typický harmonický vzťah s prírodou i medzi ľuďmi navzájom, potlačovanie škodlivých faktorov postihujúcich fyzické i duševné zdravie detí a mládeže.  

Vo výchovno-vzdelávacom procese by učitelia a vychovávatelia mali častejšie a dôraznejšie oboznamovať deti a mládež s efektívnym zadeľovaním a využívaním voľného času, podporovať hodnoty zdravia, športovanie a význam vhodnej životosprávy pri športovaní. Zamerať pozornosť aj na lieky a prírodné lieky – drogy, a poukázať na ich pozitívne aj negatívne stránky.  

Osveta je dôležitou súčasťou primárnej prevencie, žiaľ, naráža na vážny problém, a to sú financie. Treba doriešiť, kto a akým spôsobom sa bude podieľať na financovaní a organizovaní besied, či príprave vhodných publikácií a filmov s problematikou alkoholovej závislosti. Treba vychovávať natoľko informovanú mládež po medicínskej stránke  o škodlivosti alkoholu, že strach im bude brániť skúšať alkohol a drogy zo zvedavosti, či z nudy. Treba zabrániť tomu, aby sa alkohol dostal k deťom a riešiť túto situáciu skôr ako sa ho rozhodnú vyskúšať. Najmä chlapci pristupujú k alkoholu, cigaretám a drogám hlavne ako k hre, prinášajúcej napätie a vzrušenie. Naopak dievčatá sa uchylujú k alkoholu, cigaretám a drogám hlavne v stresových situáciách a v stavoch depresie.

Dôvodom nástupu závislosti môže byť aj pričasté sťahovanie a sním súvisiaca zmena komunity a pocity osamelosti. Mali by sme sa viacej zaujímať o to, ako trávia deti a mládež svoj voľný čas. Čo ich zaujíma a baví, čo by chceli robiť v budúcnosti a ako si ju predstavujú. Je dôležité, aby svoj voľný čas deti prežívali aktívne, hrou a získavaním vlastných skúseností v oblasti športu, ochrany životného prostredia, slobody myslenia, skúseností pre život bez násilia. Toto sa môže považovať aj za spôsob predchádzania ďalších foriem závislostí ako je gamblerstvo, doping, závislosť na médiách, či internete. 

Cielená sekundárna prevencia v praxi podľa nás neexistuje. Včasným odhalením zneužívania alkoholu sa dá zabrániť rozvoju závislosti. Ostáva to však často na rodičoch, ktorá sú neinformovaní, alebo nemajú čas venovať sa svojim deťom. Len včasná odborná psychologická a medicínska pomoc môže zabrániť ďalšiemu poškodeniu, často však postihnutí ani nevedia na koho sa majú obrátiť a kde hľadať pomoc. Práca bezplatných info-liniek a poradenských centier je nevyhnutná a treba ich dostať viacej po povedomia verejnosti. Náš boj so závislosťami sa sústreďuje na tie, ktoré poznáme a vieme ako pôsobia na náš organizmus. Zatvárame oči pred novo vznikajúcimi závislosťami a neuvedomujeme si hroziace nebezpečenstvo.                                        

Záver  

Čo je vlastne alkoholizmus? Alkoholizmus a jeho závislosť sa v nás začne usídľovať, keď mu dáme šancu zaplniť prázdne miesta v nás. Predpoklady pre závislosť si vytvárame štýlom života, ktorého základy sa budujú v detstve. Vo vzťahu s alkoholikom nemôže byť partner uspokojený. Žije v neustálom napätí, obavách o seba a deti. Má finančné problémy a priveľa povinností. Je vystavený nadávkam, bitkám, čo uňho spôsobuje citové odcudzenie a odpor voči partnerovi. Každá rodina alkoholika má svoj vlastný osud. Niekde dochádza k rozvodu, inde k tragickému koncu samovraždou, alebo k rozhodnutiu podstúpiť liečbu. Aj po úspešnej liečbe, po ktorej partner abstinuje je ťažké a zdĺhavé narušené rodinné vzťahy opäť obnoviť a upraviť. Ak boli citové putá narušené natoľko, že niet na čom budovať nový vzťah, nepodarí sa rodinu ani napriek abstinencii zachovať. Aj keď sa od partnera žiada dôvera, trpezlivosť a pochopenie, alkoholik si musí uvedomiť, že sa v prvom rade musí sám snažiť, aby upravil a zlepšil manželské a rodinné vzťahy.  

Zatiaľ ešte nepoznáme odpoveď na otázku prečo niekto môže spoločensky piť po celý život a nestane sa alkoholikom a inému stačí pár rokov, niekedy aj mesiacov a prepije sa až na dno. Vieme však, že ide o multifaktorálny problém. Na začiatku stojí genetická výbava, človek sa rodí s predpokladom stať sa závislým. Deti a mládež si potrebujú uvedomiť zodpovednosť za seba a zmysel pre povinnosť. Vo výchovno-vzdelávacom procese by učitelia a vychovávatelia mali častejšie a dôraznejšie oboznamovať deti a mládež s efektívnym zadeľovaním a využívaním voľného času, podporovať hodnoty zdravia. Mali by sme sa viacej zaujímať o to ako trávia deti a mládež svoj voľný čas, čo ich zaujíma, baví  a čo by chceli robiť v budúcnosti a ako si ju predstavujú. Dnešná mládež za niekoľko rokov vytvorí novú produktívnu časť našej spoločnosti. Našou úlohou je ukázať im, ako k životu pristupovať zodpovedne. Človek by mal dostávať od chvíle počatia veľa lásky a tá by ho mala sprevádzať v rozličných podobách po celý život. Je hnacou slov človeka, podmienkou jeho šťastia a jej nedostatok je prameňom nešťastia. Láska je nevyhnutná pre dieťa i pre dospelého. Tam kde je láska a dôvera, vládne pokoj, porozumenie a šťastie. Na záver len zopakujem myšlienku zo začiatku o nepochopiteľnej skutočnosti a neuvedomovaní si neskorších dôsledkov, ak rodič ponúka dieťaťu už v útlom veku alkohol, toleruje jeho svojvoľné ochutnávanie a ešte sa na tom aj zabáva a povzbudzuje ho. Neuvedomuje si, že tam niekde sa alkoholizmus začína.Prílohy:

Dotazník k záverečnej práci: Alkoholizmus ako problém súčasnej doby  

Tento dotazník je súčasťou prieskumu, ktorý robím pre účely vypracovania mojej bakalárskej záverečnej práce. Jeho účelom je snaha zistiť, aký je súčasný stav rozšírenosti konzumácie alkoholických nápojov.  Dotazník je čisto anonymný a jeho výsledky budú použité len ako súčasť mojej záverečnej práce. Za ochotu Vám vopred veľmi ďakujem!

Pohlavie:    Muž   Žena                                                               
Vek:........  

1. Pil/a si už alkohol?

a) Áno
b) Nie 

2. Kde si prvý krát pil/a alkohol?

a) Doma
b) V škole
c)  V krčme / na diskotéke
d) Na výlete
e) U priateľov 

3. Koľko si mal/a rokov, ked si prvý krát ochutnal/a alkohol?

a) Menej ako 10 rokov
b) 11 - 13 rokov
c) 15 - 18 rokov
d) 18 a viac rokov
e) Nikdy som alkohol nepil/a  

4. Aký alkohol najčastejšie piješ?

a) Pivo
b) Víno
c) Tvrdý alkohol
d) Žiadny 

5. Ako často piješ alkohol?

a) Každý deň
b) Raz za týždeň
c) Viackrát za týždeň
d) Len príležitostne
e) Nepijem vôbec 

6. Mal/a si niekedy stratu pamäti v súvislosti s pitím?

a) Áno
b) Nie

7. Asi koľko krát do roka si bol/a opitý/á? 

8. Ponúkol/a by si alkohol svojmu dieťaťu?

a) Áno
b) Určite nie
c)  Príležitostne ako prípitok 

9. Požil/a si niekedy aj drogy (mäkké, tvrdé), alebo lieky na zvýšenie účinku alkoholu?

a) Áno
b) Nie

10. Súhlasíš s reklamou na alkohol v médiách?

a) Áno
b) Súhlasím, ale len v obmedzenej forme, v takej, aby prístup k nej bol obmedzený deťom
c) Nie, zakázal/a by som ju
d) Je mi to jedno 

11. Ak by si mal/a problém s pitím, kde by si vyhľadal/a pomoc?

a) V rodine
b) U priateľov
c) Vyhľadal/a by som odbornú pomoc lekára
d) Nikde, snažil/a by som sa to zvládnut sám/a 

12. Aký je tvoj najčastejší dôvod pitia?

a) Pretože som nesmelý/á a alkohol mi dodáva odvahu a sebavedomie
b) Pre jeho chuť, zahnanie smädu
c) Len tak, nepotrebujem dôvod
d) Na rôznych oslavách, na stretnutiach s priateľmi
e) Alkohol je môj únik od problémov a starostí
f) Nepijem 

13. Žiada sa ti piť v určitý čas dňa?

a) Nie
b) Áno, mám na neho chuť stále
c) Po obede pre chuť a smäd
d) Večer po návrate s práce/školy

14. Vynechal/a by si niekedy po prehýrenej noci prácu/školu alebo stretnutie?

a) Nie, to nie je, dôvod dokážem aj v takom stave pracovať
b) Áno, len tažko by som sa mohol/a sústrediť na prácu/štúdium, je lepšie radšej to vyspať
c) Nikdy som toľko nepil/a 

15. Šoféroval/a by si pod vplyvom alkoholu?

a) Áno, som výborný vodič a dokážem šoférovať v každom stave
b) Po malom (1-2 pivá, pol deci) množstve, prečo nie
c) V žiadnom prípade, alkohol nepatrí za volant
d) Len ak by si to vyžadovala situácia (ohrozenie života) a nemohol by nikto iný  

16. Myslíš si, že sa venuje dostatočná pozornosť alkoholickej prevencii?

a) Áno
b) Nie, viac sa venuje prezentácii alkoholu ako prevencii
c) Len veľmi málo, uvítal/a by som viac pozornosti, hlavne prevencii na školách a médiách
d) Je to osobnou vecou každého, či sa o to zaujíma alebo nezaujíma, kto chce, nájde si dostatok informácií         

Zdroje:

Masár, O. Ondrejkovič, P.: Rozdelenie drog a ich účinky. Protidrogová závislosť. Bratislava, Vyd. SAV, 1999 -
Melgosa, Julián: Žiť naplno: Kniha o dospievaní. s. 136-137 1. vyd. Vrútky: ADVENTORION s.r.o., 2001. 191s. ISBN 80-88960-61-4 -
Kunda, S. et. al.: Klinika alkoholizmu, Martin, OSVETA, 1988. 248s. -
Kolbiáš, E., Novotný, V.,: Alkoholizmus a drogové závislosti. 1.vyd. Bratislava, Univerzita Komenského, 1996. 120s., s. 22-23 ISBN 80 223-1078-6 -
Kaplan, R., et. al.: Zdravie a správanie človeka, Martin: NEOGRAFIA, 1996. 450 s. ISBN 80-08-00332-4 -
Janík, Alojz et. al.: Drogy a společnosť. 1. vyd. Praha: AVICENUM, 1990. 344s. ISBN 80-201-0087-3 -
Handzo, Ivan: Naozaj na zdravie?, 1.vyd. Bratislava: SMENA, 1981. 157s. -
Gohlert, Fr. Chrisoph et al.: Falošné vedomie: Kompetentne o drogách. Banská Bystrica: IKAR, 2001. 142 s. ISBN 80-551-0207-4 -
Bútora, M.: Mne sa to nemôže stať: Sociologické kapitoly z alkoholizmu, 1. vyd. Martin: 1989. 340 s. ISBN 80-217-0076-9 -
Nešpor, Karel et al. 6s.: Zásady efektivní primární prevence. 1. vyd. Praha: SPORTPROPAG, 1999, 40 s. -
Ondruš, P.: Toxikománia strašiak, či hrozba, Bratislava, OSVETA, 1983 -
Skála, J., ...až na dno!? Fakta o alkoholu a pijáctví. 1vyd. Praha: Státní zdravotnícke nakladatelství, 1960. 112s. -
Šedivý, V. et. al.: Lidé, alkohol, drogy, 1. vyd. Praha, NAŠE VOJSKO, 1988. 160s. -
Petráčová, V. et. al: Slovník cudzích slov. 1. vyd. Bratislava, SNP, 1997.991 s. -
Turček, Michal et. al.: Alkohol a deti. 2. dopl. Vyd. Martin: OSVETA, 1982, 160s. -
Tyler, A.: Drogy v ulicích mýty-fakta-rady. 1. vyd. Praha, NAKLADATELSTVO IVO ŽELEZNÝ, 2000, 349s., ISBN 80-237-3606 -
Zákon o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami č. 46/1989 Zb. §4 ods, 2 -
Primár - www.primar.sk
Psychológia - www.psychologia.sk
Víno Gurmánia - www.vino.gurmania.sk
Pivo - www.pivo.sk
Víno Obnova - www.vino.obnova.sk
Žena - www.zena.sk
Info drogy - www.infodrogy.sk