Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Adolescencia

Už v starovekých kultúrach bolo toto obdobie časom prípravy. Pre chlapcov to znamenalo predovšetkým systematické posilňovanietelesnej zdatnosti a vojenský výcvik, pre dievčatá prípravu na vedeniedomácnosti. V dnešnej civilizácii sa ťažisko tejto prípravy presúva čorazviac do oblasti vedomostí, znalostí, odborných spôsobilostí. Je nevyhnutné, abysi mladý človek osvojil mnoho pracovných techník a postupov, aby dosiaholspoločenskú zodpovednosť a aby aj po stránke telesnej a zdravotnejbol pre budúce úlohy dostatočne vyzbrojený.

Telesný vývoj
V telesnom vývoji nastáva po predchádzajúcompubertálnom urýchlení akési vyrovnávanie, upevňovanie a harmonizácia toho,čo bolo získané skôr. Dievčatá dosiahnu asi 93 % svojej dospelej výškya u veľkej väčšiny z nich je rast ukončený. U chlapcov všakpokračuje do osemnástich rokov a nezriedka aj cez dvadsať. Do puberty jetelesná výška určovaná prevažne rastom dolných končatín, po puberte skôr rastomtrupu. Potom sa chlapcom rozširujú ramená a dievčatá získavajú typickúženskú formu zaoblených bokov. Mohutne v tejto dobe pribúda svalstva,takže sa zdá, že dieťa rastie skôr do šírky ako do výšky.

Ďalej rastie srdce a zväčšuje sa kapacita pľúc nadospelú úroveň. Mladistvý je prakticky schopní znášať plné pracovné zaťaženie.Nemá síce ešte vytrvalosť a vyrovnanosť dospelého pracovníka, dokáže savšak svojou výkonnosťou dospelým vyrovnať.

Pretože zároveň jeho vôľa a schopnosť sústredeniadosiahli taký stupeň, že je schopný dodržiavať sústavný tréning, stáva sa športpre mnohých ľudí v tomto období prevládajúcou oblasťou záujmu. Mnohíšportovci dosahujú v tomto období vrcholové výkonnostia v niektorých športových disciplínách mladiství medzi špičkamizávodníkov absolútne prevládajú.

Telesná zdatnosť a výkonnosť majú v tomtoobdobí veľkú spoločenskú hodnotu. Je totiž prostriedkom spoločenskéhouplatnenia, prostriedkom, ako získať úctu druhých, ako im imponovať, či už ideo šport, o prácu, či o čokoľvek iné. Zatiaľ čo deti v školskomveku pretekajú a súperia skôr pre radosť z výkonu, mladiství dávajúprednosť športovému stretnutiu pred divákmi. Výkonnosť sa tak postupne zvyšuje,rovnako ako sa stupňuje pracovný výkon v dobrej partii, kde každému jedincovizáleží na tom, aby získal uznanie a ocenenie ostatných. Ak všakk očakávanému telesnému vývoju nedochádza, prežíva to mladistvý veľmiťažko. Býva to zdrojom starostí a často i ťaživých pocitovmenejcennosti. Asi v žiadnom inom životnom období nehrá telesný zjav takúdôležitú úlohu v sebahodnotení človeka ako práve teraz.

Na druhej strane vedomie vlastnej telesnej zdatnostivedie k zvýšenému sebavedomiu, niekedy až prehnanému. Platí to hlavneo chlapcoch, ak sú v spoločnosti dievčat. Táto tendencia môže maťveľmi pozitívny smer. Môže viesť k zvýšenej pracovnej angažovanosti,obetavosti, ideálu niekomu pomôcť a pod. Môžu sa však stáť aj zdrojomnebezpečenstva, ak sa zamerajú nevhodným spôsobom – na súťaženie, koľko flámovkto absolvuje, koľko vypije alkoholu, koľko vystrieda sexuálnych partnerov.Práve pred týmto je treba mladistvých chrániť.

Vývoj rozumových schopností
Vývoj mentálnych schopností v porovnanís dospievaním pokračuje pomalším tempom. Inteligencia, ktorou sa myslíschopnosť učiť sa a účelne zamerať duševné schopnosti k riešeniuakýchkoľvek úloh, je práve na vrchole. Úplne nové a neznáme úlohy,s ktorými nemá v ich okolí nikto žiadne skúsenosti, zvládnu spravidlalepšie než ich rodičia, či iní vychovávatelia, ktorí sú o generáciustarší.

Intelektová vyspelosť v tomto veku je dobrýmpredpokladom pre vzdelávacie nároky.

Táto doba je veľmi vhodnána intenzívne učenie cudzích jazykov aj pre vzdelávanie vo vedných odboroch,pre ktoré má mladistvý nadanie i záľubu. Takisto je vhodné začať rôznevzdelávacie procesy – jazykové školy, kurzy a krúžky. Mladý človek jetotiž schopný sám si dávať úlohy, ktorých plnením sa dokáže sám kontrolovaťa získava motiváciu k ďalšiemu samostatnému učeniu nových poznatkova vlastných objavov.

Predstavivosť a fantázia sa v porovnanís pubertou pomerne upokojujú, ustaľujú a stávajú sa významnoutvorivou silou. V tomto období sa objavujú prvé významné diela mnohýchumelcov z oblasti literatúry, hudby aj výtvarného umenia. Ichcharakteristickým znakom však ešte nemôže zrelosť a hĺbka myšlienok, alepôsobí sviežou originalitou, odvahou a útočnosťou. U iných tipochmladých ľudí, u ktorých sa táto živá predstavivosť a odvahak originálnemu myšlienkovému postupu spája so schopnosťami intelektovými,začína sa v tejto dobe vedecká kariéra. Mnohí ľudia sa práve v tejto dobe preslávili svojimi vynálezmi,vynašli najväčšie objavy alebo dospeli k prevratným myšlienkovýmkoncepciám, ktoré  potom v celomďalšom živote spracovávali.

Citový a spoločenský život
Aj v oblasti citovej dochádza po rozkolísanejpuberte k postupnému upokojovaniu a vyrovnávaniu. Hoci zvýšenácitlivosť a citovosť bude ešte dlho pretrvávať, už nedochádzak plačlivým až hysterickým prejavom. Takisto sa redukujú aj množstvoafektovaných výbuchov a výkyvy nálad.

Vzťah k rodičom
Adolescencia prináša ďalší posun smeromk osamostatneniu sa ľudského jedinca. Deje sa tak jednak pod vplyvomvonkajších podnetov, jednak v dôsledku vnútorného vývoja. Väčšina mladýchodchádza v tomto období odchádza častejšie na dlhšiu dobu z domu (nainternát, niekedy aj na vzdialenejšie pracovisko, na vojnu a pod.)a vzďaľujú sa tak priamej kontrole rodiny. Potreba starať sa o seba,plánovať svoj čas, mať určitý priestor k rozhodovaniu je v tomtoobdobí už taká silná, že sa často stáva prevládajúcim zdrojom konfliktovs rodičmi.

Táto potreba samostatnosti je však vývojovo úplneoprávnená, dokonca nutná. Je predpokladom k tomu, aby mladý človek prevzalzodpovednosť nielen za seba a svoje počínanie, ale i za novúspoločenskú jednotku, ktorú má v ďalšej vývojovej fáze vytvoriť. Závislý, nesamostatnýa infantilný jedinec zostáva neistý sám v sebe a nemôže byťdobrou oporou pre ostatných. Na druhej strane však prehnaná snaha o „oslobodenie“ vháňa často mladých do neuváženýchrozhodnutí. Býva to tak najčastejšie v prípadoch, keď rodina na mladomčloveku nezdravo „sedí“, snaží sa udržať ho „malým“, detsky poslušnýma bezbranným, neprimerane potlačuje jeho snahy byť samostatný. Predčasnésvadby, úniky do života v partii, voľba určitého povolania len preto, žeje viazané na vzdialené pracovisko a pod., sú často takým oslobodzovacímprotestným aktom, ktorý môže veľmi nepriaznivo ovplyvniť jeho ďalšiu životnúdráhu. Z tohto hľadiska je príznačné, že najväčšia rozvodovosť postihujepráve manželstvá založené mladistvými.

Život mladého človeka mimo domova má v tejto vývojovej fázy niektorékladné stránky. Dáva mu príležitosť osvedčiť v spoločenskej praxi všetkoto, čo získal predchádzajúcou výchovou v rodine. Ak bola táto výchovazaložená na zdravých citových vzťahoch a na vzájomnej dôvere, pretrvávajúrodinné putá veľmi dobre i toto odlúčenie. Vzťahy detí k rodičomdostávajú postupne novú formu – narastajú prvky priateľstva, rešpektui hrdosti jedného na druhom.

Ak však predchádzajúca výchova bola v niektorom smere nedostatočná a vzťahydôvery sa nevytvorili, vzniká riziko, že mladí ľudia nedokážu získanú sloboduspracovať a zaobchádzať s ňou účelne. Pri nedostatku vnútornejkontroly a pri svojom charakteristickom sklone k preháňaniu súv nebezpečenstve, že zájdu do krajností, s ktorých sa nebudú vedieťsami dostať.

Generácie a hodnoty
Čímviac sa osobnosť mladého človeka stáva vyspelejšou a výraznejšoua čím viac sa rozvíjajú jeho vzťahy k ostatným dospievajúcim deťom,tým viac si uvedomuje príslušnosť k svojej generácii. Myslíme týmspoločenskú skupinu určenú spoločným vekom, spoločnými záujmami, postojmi,ťažkosťami, problémami a nádejami, ktoré pramenia z približnerovnakých životných podmienok a ktoré ich odlišujú od generácie predošlej,t.j. rodičovskej. Vzájomný vzťah generácií prináša do života nepochybnemnožstvo dôležitých vývojových podnetov ako aj tvorivej inšpirácie, je však ajzdrojom mnohých konfliktov a napätia.

Problémnastáva, keď rodičia vidia v deťoch často svoju budúcnosť, a bývajúpreto netrpezliví. Chcú, aby ich deti dosiahli to, čo oni vo svojej mladostidosiahnuť nemohli alebo nevedeli, čo zanedbali alebo premárnili. Chcú, aby ichdeti dosiahli hodnoty, ktoré sú v dnešnej spoločnosti čo najviac uznávanéa cenené. Oproti tomu starí rodičia vidia vo svojich vnukoch skôr svojuvlastnú mladosť, dívajú sa na nich s väčším odstupom a dokážuk nim byť často trpezlivejší a zhovievavejší než vlastný rodičia.

Vzťah k rovesníkom
Dôležitév tomto období sú priateľské vzťahy. Je to predovšetkým povahová blízkosť,spoločné záujmy, spoločná dôvera a porozumenie. Prežité zážitky, príjemnéi nepríjemné, si lepšie pamätáme, lepšie ich spracovávame a spájames predchádzajúcimi skúsenosťami. Lepšie z nich odreagujeme to, čo bymohlo ďalej pôsobiť ako záťaž v našom duševnom živote. Priateľstvo má tedav ľudskom živote veľmi významnú tvorivú a psychoterapeutickú funkciu.

Silnápotreba zdôverovať sa je značná aj v inom prejave, ktorý jecharakteristický práve pre adoloscenciu. Je to písanie denníkov. Podstatou jezverovanie sebe samému ako druhej priateľskej osobe, diskusie s vlastnýminázormi, príležitosť vlastné city a zážitky nejako vyjadriť, dať im formua tvar. O hodnote tohto prejavu svedčí aj to, že formy denníkov boličasto použité v poviedkovej aj románovej tvorbe významných spisovateľova že rozbor denníkov adolescentov sa stal pre mnohých psychológovvýdatnejším zdrojom poznatkov o dospievaní než experimentálne aleboklinické metódy.

Detskéskupiny, ktoré boli v školskom veku rozdelené podľa pohlavia, t.j. na chlapčenskéa dievčenské, sú teraz zmiešané. Chlapci a dievčatá sa chcú baviťnavzájom. Typickou spoločenskou formou pre nadväzovanie takýchto vzťahov sútanečné hodiny. Okrem toho existuje množstvo ďalších príležitostík vytváraniu zmiešaných skupín – v škole, na pracoviskách, prispoločných výletoch, pri športe atď. Je prirodzené, že mladiství pri tejtospoločnej zábave chcú byť sami, bez kontroly dospelých. Väčšinou je tooprávnená a vývojovo nutná požiadavka, pretože život v skupineprináša veľké množstvo dôležitých vývojových podnetov a je svojim spôsobom„školou života“. Má však svoje špecifické úskalia. V takzvaných partiách,kde neexistuje kontrola zo strany dospelých, môže sa ľahšie než kde indepresadiť do vedúceho postavenia osobnosť problematická či psychopatická, ktorápotom určuje správanie celého spoločenstva. Tendencia preháňať, snaha ukázať sapred ostatnými alebo aspoň nezostať pozadu, činnosť takej partie len ďalejvyhrocuje. Jedinci neskúsení, menej vyspelí, s malými zábranami sú potomstrhávaní k neuváženým činom – zdravotných a zvlášť psychických.

V atmosférekolektívneho života mladých, pri malej doterajšej životnej skúsenosti, ľahkodochádza k vytvoreniu nevhodných, až nebezpečných návykov – fajčeniaa pitie alkoholu. Práveobdobie adolescencie je pre vývoj týchto návykov obdobím kritickým. Kto odolá,spravidla vydrží aj naďalej a je chránený pred nepríjemnými následkami. Návyksám, ak sa už raz vytvoril, sa ťažko odstraňuje.

Sexuálne vzťahy
Obdobiemladosti býva často charakterizované aj ako obdobie „zamilovanosti“, obdobieprvých lások, čistých, ideálnych, ktoré nepochybne veľmi významne ovplyvňujúformovanie osobnosti mladého človeka. Kolektívny život mládeže dáva možnosťvzájomného poznania a zbližovania chlapcov a dievčat. Vzájomnésympatie potom vytvárajú vo vnútri skupín mládeže dvojice, ktoré sa rýchlejšiealebo pomalšie vyvíjajú v milenecké dvojice. No až v ďalšom obdobídosahuje človek psychosexuálnu zrelosť, na ktorej je možné vybudovať vzťah povšetkých stránkach skutočne zrelý, zodpovedný, a teda aj trvalý.Z tohto hľadiska je vek mladosti vekom čakania, hľadania a overovaniaseba i vhodného partnera.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk