V hodnotovom rebríčku človeka niet dôležitejšej hodnoty, niet faktoru,ktorý bol pre jeho duševný rozvoj a motiváciu rozhodujúcejší, než jehodnota, ktorú pripisuje sebe samému.
Sebavedomie sa dácharakterizovať ako presvedčenie o sebe, naše hodnotenie nami samými,ktoré sme nadobudli behom výchovu a vnímaním spätnej väzby z okolia.Vo väčšine ľudí pretrváva sebahodnotenie zo školského veku.
Človek by si mal byť vedomý vlastného Ja, t. j. mal by vedieť ohodnotiťa pomenovať vlastné city. Len ten, kto si uvedomuje, prečo sa cíti tak,ako sa cíti, dokáže múdro zaobchádzať so svojimi citmi, vie ich meraťa usporiadať.
Sebavedomie sa prejavuje v sociálnom styku. Sebavedomý človek bývav jednaní s ľuďmi úspešnejší, dokáže sa lepšie uplatniť a presadiť.Neberie veci osobne, je nad vecou,dokáže tolerovať a akceptovať druhých a ich slabosti. Frustrácie hopodnecujú k tomu, aby sa znovu
vystavoval tým istýmstresovým situáciám až kým sa neotuží a nezbaví sa strachu z nich.
Agresívnych ľudí odzbrojujetým, že kľudne odpovedá na ich útoky. Neponižuje ich pritom, naopak berie ichvážne. Pasívnym ľuďom dáva priestor svojim rešpektom a prijatím. Tým, žesa nevyvyšuje a nesnaží sa im nič dokázať, uvoľňuje im možnosť slobodnekomunikovať.
Sebavedomie sa tvorí postupne od ranného detstva, nie je vrodené. Dôležitáje výchova a možnosť rozvíjať sa v slobodnom a láskavomprostredí. Na základe frustrácií z detstva získava mladý človek pocitymenejcennosti. Ak je tento postoj nadmerne posiľovaný, prechádza do nemennéhostavu. Viaže na seba určité telesné prejavy, emócie, chovaniea automatické myšlienky. Tak vzniká komplex menejcennosti. Ten bývaaktivovaný spúšťačom, ktorým je väčšinou stresová medziľudská situácia.
Komplex zasahuje sebavedomie človeka. Druhým ľuďom väčšinou pripadáiracionálny a zbytočný. Pre toho, kto ním trpí je však ťažké ho odstrániť.Väčšinou sa ho snaží nejakým spôsobom kompenzovať. Nenaplnená túžba po uznanísa však ľahko môže premeniť v egoizmus, velikášstvo a posadnutosť pomoci. V sociálnom styku môže viesť k ctižiadostivým výkonoma tyranskému chovaniu voči blízkym vďaka nesúdnej závislosti na verejnejmienke.
V jadre komplexov ležia iracionálne postoje, ktoré ovplyvňujú konaniečlovek bez toho, aby si to uvedomoval a robia ho tým nešťastným.
- Nikdy nesmiem vyzerať hlúpo.
- Všetci ma musia vždy mať radi.
- Musím byť v živote stále šťastný a v pohode.
- Nikdy nemám mať úzkosť alebo napätie.
- Život musí byť fér.
- Aby som bol šťastný, musím byť úspešný vo všetkom, s čím sa stretnem.
- Ak so mnou niekto nesúhlasí, znamená to, že ma nemá rád.
- Nemôžem žiť bez blízkeho človeka.
- Moja hodnota závisí na tom, čo si o mne ostatní myslia.
- Musím byť stopercentný, bezchybný, dokonalý.
Avšak ten, kto je presvedčený o vlastnej menejcennosti, nie jeodsúdený žiť v nešťastí. Pomocou určitých techník je možné zbaviť samnohých negatívnych postojov a získať zdravú sebadôveru.
Dvanásť zásad ako získať sebadôveru:
- Zamerajte sa na svoje potenciálne možnosti, a nie na to, čo vás obmedzuje.
- Zaumieňte si, že spoznáte pravdu o sebe.
- Rozlišujte medzi tým, kto ste a čo robíte.
- Nájdite si niečo, čo robíte radi a dobre, a potom to robte stále.
- Nahraďte sebakritiku pravidelným, pozitívnym zhováraním sa so sebou samým.
- Obavu pred neúspechom nahraďte zreteľnou predstavou o tom, ako sa vám darí a akí ste šťastní.
- Nájdite dosť odvahy správať sa trochu výstredne.
- V rámci možností sa čo najviac zmierte so svojimi rodičmi.
- Rozhodnite sa zosúladiť telo s duchom.
- Povzneste sa nad neurotický pocit viny.
- Vyhľadávajte ľudí, ktorí vám pomôžu v ďalšom raste.
- Nedopustite, aby ste kvôli tomu, že vás niekto odmietol, zanevreli na medziľudské vzťahy.
Na čom môžeme postaviť zdravésebavedomie?
- Schopnosť byť naozaj tým, kým som
- priamoa otvorene vyjadrovať svoje pocity, potreby, postoje
- priznať sichyby a omyly bez nutkavých pocitov viny
- stáť si zasvojim názorom aj proti názoru väčšiny
- dokázaťzmeniť názor
- dokázaťpovedať nie v situáciách, keď to naozaj chceme
- Čo viem a dokážem
- dôvera vosvoju schopnosť urobiť to, pre čo sa rozhodnem
- vedomie, žedokážem hodnotne prežívať svoj život
- dôvera, žeobstojím v tom, pre čo sa rozhodnem
- dôvera, ževiem byť s druhými, ale aj sám sebou
- vedomie, žesi obhájim svoje práva, bez toho aby som musel obmedzovať druhých
- Čo prežívam
- vedomie, žedokážem mať rád a mám rád
- dôvera, že sacítim dobre vo väčšine situácií, ktoré mi život prináša a že unesiem ajtrápenie, úzkosť a frustráciu
- vedomie, žemi nejde iba o seba, ale aj o druhých
- vedomie, žesám seba prijímam
- vedomie, žedokážem vnímať krásu a žijem morálne
