3. PREJAVY VYHORENIA:
Syndróm vyhorenia komplexne postihuje všetky roviny učiteľovej osobnosti. Prejavuje sa v kognitívnej, emocionálnej, telesnej a sociálnej oblasti.
Sú to predovšetkým tieto prejavy:
- učiteľ má negatívny obraz o svojich schopnostiach
- má negatívny postoj k žiakom, rodičom a ku všetkým, ktorí od neho niečo vyžadujú
- stráca záujem o odborné témy, ktoré ho predtým zaujímali
- uniká do fantázie a ku koníčkom
- ťažko sa koncentruje a sústreďuje pozornosť
- pociťuje skľúčenosť, smútok, depresie
- má pocity bezmocnosti a bezvýznamnosti
- objavuje sa u neho sebaľútosť
- býva podráždený a nervózny
- má pocit nedostatku uznania
- rýchlo sa unaví
- má zvýšenú náchylnosť k chorobám
- má časté bolesti hlavy a zvýšený krvný tlak
- má poruchy spánku
- nedostatočne sa pripravuje na vyučovanie a klesá jeho výchovná angažovanosť
- stráca snahu pomáhať problémovým žiakom
- obmedzuje kontakt so žiakmi, rodičmi aj kolegami
- dostáva sa do konfliktov v súkromnom živote
4. FÁZY PROCESU PSYCHICKÉHO VYHORENIA:
*Podľa CH. Maslacha:
1. Idealistické nadšenie a preťažovanie
2. Emocionálne a fyzické vyčerpanie
3. Dehumanizácia (napádanie) druhých ľudí ako obrana pred vyhorením
4. Terminálne štádium: stavanie sa proti všetkým a všetkému, objavenie sa syndrómu vyhorenia v celej pestrosti
*Podľa A. Leangla:
1. Fáza – nadšenie:
- život je zmysluplný
- zmysľuplná činnosť je prostriedkom na dosiahnutie cieľa
2. Fáza – z prostriedku sa stáva cieľ:
- pracuje preto, lebo mu to „niečo prináša“, aj keď ho to vzďaľuje od prvotného cieľa
- nie je tým, kým podľa pôvodného rozhodnutia mal byť
- základná motivácia je neuspokojená
- namiesto zmysluplných cieľov nastupujú tzv.“zdanlivé ciele“
3. Fáza – „život v popole“:
- strata úcty k hodnote druhých ľudí, vecí a cieľov
- strata úcty k vlastnému životu
Priebeh procesu vyhorenia Laengle rozdelil do troch fáz:
Prvá fáza je skutočnosť, kedy sa človek pre niečo nadchol, má pevne stanovený cieľ, chce ho dosiahnuť. Jeho život je zmysluplný, má prečo žiť. Práca je zmysluplná, pretože práve ona umožňuje dosiahnuť vytúžený cieľ človeka. Človek svoju prácu vykonáva v silnom nasadení, pretože má odôvodnenie prečo je dôležité svoju konkrétnu prácu vykonávať.
V druhej fáze sa z prostriedku stáva cieľ, nejaká úžitková hodnota. Ten, kto najprv pracoval, pretože mal vytýčený cieľ, nejaký ideál, teraz už pracuje preto, že je preň žiadúci sekundárny produkt- napr. peniaze, ktoré za prácu dostáva. Z toho teda vyplýva, že človek už nevykonáva prácu ako zmysel svojho života, ale preto, že mu niečo prináša. Základná motivácia je frustrovaná. namiesto zmysluplných cieľov nastupujú už len zdanlivé ciele. „Nadšenie zhasína, oheň začína.“
V tretej fáze sa toto mení na popol. Autor ju nazýva „životom v popoli.“
Je charakterizovaná:
a) stratou úcty k druhým ľuďom, k hodnote vecí, cieľov. Človek postihnutý týmto syndrómom sa na ľudí pozerá ako na veci - na materiál. Živnú pôdu tu nachádza irónia, cynizmus, sarkazmus, necitlivé správanie, atď.
b) stratou úcty k vlastnému životu. Postihnutý si prestáva vážiť vlastné telo, stráca rešpekt i k vlastnému presvedčeniu, nadšeniu. Správa sa cynicky nielen voči druhým, ale aj voči sebe samému. Pre človeka už nič nemá hodnotu, nič si neváži. Človek prepadá do bezzmyselného života.
