referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Streda, 23. októbra 2024
Syndróm vyhorenia - pre gymnázium
Dátum pridania: 03.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wanila
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 039
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 8.8
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 14m 40s
Pomalé čítanie: 22m 0s
 

Zrod a rozvoj syndrómu vyhorenia sú výsledkom pôsobenia určitých negatívnych faktorov na jedinca. Skúsenosti zo štúdia týchto negatívnych faktorov ukazujú, že predchádzanie a liečenie je potrebné zamerať na dve oblasti: 

  1. oblasť individuálna, týka sa jednotlivých ľudí, ktorí sa môžu stať obeťami vyhorenia 
  2. oblasť = súbor negatívnych vplyvov prostredia, v ktorom títo potencionálne alebo akútne postihnutí ľudia žijú a pracujú (vplyv okolností, životných a pracovných podmienok. Externé vplyvy v prevencii a zvládaní

Sociálna opora
Sociálne faktory hrajú prvoradú, dôležitú rolu ako v súbore príčin, tak i v súbore terapeutických faktorov vyhorenia. Človek je sociálna bytosť, indivídum, ale nežije na svete sám. Medzi ľuďmi existuje vzájomná viazanosť, ľudia sú odkázaní jeden na druhého.

Sociálna skupina
Je to malá skupina ľudí (asi 12), tvoria sociálny systém - sú tam vzťahy medzi členmi skupiny.

Sociálna sieť
Je to spoločenstvo druhých ľudí určitým spôsobom spolu spätých. Slúži ako významná pomoc v boji so stresom, pri zábrane emocionálneho vyhorenia. Skupina priateľov tu pôsobí ako záchrana v prípade núdze, potreby, ako prevencia vyhorenia.

Sociálna sieť a syndróm vyhorenia:
Ayala Pinesová, Elliot Aronson: Ukazuje sa, že čím lepšie vzťahy k druhým ľuďom daný človek má, tým má i relatívne nižšiu úroveň psychického vyhorenia. Ľudia, ktorí pripisujú druhým ľuďom pomerne vyššiu hodnotu ako veciam, si viac vážia sociálnu oporu a vytvárajú okolo seba podpornú sociálnu sieť priateľských vzťahov. Čím viac sa človeku dostáva sociálnej opory, tým menej príznakov syndrómu vyhorenia je u neho možné zistiť.

Výskum vplyvu sociálnej opory na ľudí blížiacich sa psychickému vyhoreniu:
Sociálna opora chráni pred upadnutím do stavu psychického vyhorenia. Pomáha lepšie zvládať stres ako v práci, tak aj v občianskom živote.

Základné členenie funkcíí sociálnej opory:

  1. Načúvanie (počúvanie): pozorne sledovať, čo druhý hovorí, snažiť sa porozumieť a pochopiť, čo nám chce povedať, zdieľať aj emócie. 
  2. Potreba sociálneho zrkadla = spätná väzba, aby sme vedeli, ako našu činnosť vnímajú iní ľudia; od ľudí, ktorí nás majú radi, kritika je pravdivá. 
  3. uznanie: povzbudzovanie tých ľudí, ktorí veľa očakávajú, potrebujú niekoho, kto by upozorňoval na hodnotu toho, čo vykonali.
  4. Povzbudzovanie k odbornému rastu, zdokonaľovaniu, podnety k zreniu osobnosti; potreba vzoru. 
  5. Súcitenie, empatia: emocionálna podpora od druhého človeka napomáha predchádzaniu syndrómu vyhorenia. 
  6. Emocionálna vzpruha - potrebujeme okolo seba mravne zrelšie osobnosti, morálne vzory - potrebujeme ľudí, ktorí by nám nedovolili prepadať do depresií. 
  7. Preverovanie stavu sveta: viac ľudí viac vie; pri hľadaní informácií sú nám druhí ľudia oporou, pomocou.
  8. Deľba práce: ak nemusíme urobiť prácu sami, ale niekto nám pomôže, je to veľká pomoc. 
  9. Spolupráca: existujú situácie, kedy musíme prácu robiť s niekým druhým. Je dobré, ak si s druhým človekom rozumieme, dôverujeme mu. 
  10. Prajný sociálny postoja nezištná pomoc
    Prajný = prosociálny postoj k druhému človeku, prívetivé duševné naklonenie, pomoc v prípade núdze, susedská výpomoc...

Tieto funkcie sociálnej opory môžu chrániť pred vyhorením, prípadne nás z neho vyviesť.

Čo kladne pôsobí v prevencii syndrómu vyhorenia?
*dobré vzťahy medzi ľuďmi
*kladné hodnotenie druhých ľudí (evalvácia = prejav úcty, rešpektu, vážnosti, kladné hodnotenie práce druhých ľudí )
*pracovné podmienky (organizácia práce, úprava pracovných podmienok, úprava pracoviska).

Humor:
Ukazuje sa, že ľudia, ktorí nemajú zmysel pre humor, prípadne humor stratili, vyhoria podstatne rýchlejšie a úplnejšie, ako tí, ktorí zmysel pre humor majú a podstatne ho v praxi využívajú.

Dekompresia:
Ide o radu, ktorá berie ohľad na tlak a stiesnenie v situáciách stresu. Po takomto zážitku stiesnenia a tlaku napr. v práci, sa odporúča uvoľnenie napätia - dekompresia vo chvíli voľna.

 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Hartl,P.:Psychologický slovník.Bratislava:SPN,2001, , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.