Pri osobnosti žiaka treba vychádzať zo základných zákonitostí sociálnej a biologickej determinácie. Osobnosť žiaka možno definovať ako „súhrn vzájomne spätých, kvalitatívne rôznorodých vlastností a čŕt, ktoré vytvárajú individuálnu charakteristiku týkajúcu sa jeho prežívania a správania a sebaregulácie.“
Medzi rozhodujúce činitele vývinu žiakovej osobnosti patria predovšetkým rodina a škola. Práve preto treba osobitnú pozornosť venovať poznávaniu osobnosti vychovávaného. Psychologické analýzy osobnosti sú prirodzenou súčasťou skúmania všetkých problémov súvisiacich s výchovno-vzdelávacou tematikou. Akékoľvek štúdium dotýkajúce sa jednotlivých stránok osobnosti však musí vychádzať z jej reálnej činnosti, pretože prostredníctvom nej sa človek nielen prejavuje, ale aj formuje. Poznávanie osobnosti žiaka závisí od teoretických poznatkov učiteľa, ale aj od jeho osobných vlastností.
Osobnosť žiaka by sa mal učiteľ (vychovávateľ) snažiť poznávať ako celok, čo umožní projektovať jeho ďalší vývin.

Analýza psychologického profilu osobnosti by sa mala orientovať na tieto okruhy problémov:
1. charakter a motivácia – čím človek je, aké sú jeho postoje k rôznym stránkam života
2. schopnosti – zisťovať, aké má žiak predpoklady pre realizáciu rôznych druhov činností
3. záujmy a zameranosť – skúmať, čo jednotlivec chce, čo je pre neho príťažlivé a o čo sa usiluje

Podobné okruhy problémov charakterizoval i Ľudovít Višňovský:
1. motivácia, záujmy a sklony – čo žiak chce, o čo sa usiluje, aké sú jeho životné ciele
2. schopnosti a vlohy (rozumové, kreatívne, špeciálne – nadanie) – aké má žiak predpoklady na realizáciu náročnejších úloh
3. charakter – to aký v súčasnosti žiak je, aké má postoje a názory na rôzne stránky spoločenského života, jeho svetonázorová orientácia
4. temperament a typológia – informácie o žiakovej povahe

Dokonalé poznanie žiaka súvisí s tým, do akej miery vie učiteľ posúdiť jeho schopnosti a motívy pri vzdelávaní a správaní, do akej miery pozná jeho postavenie v triednom kolektíve, jeho záujmy a rodinné prostredie. Dôležitým je i poznanie vývinových predpokladov osobnosti žiaka, ktoré sú dôležité hlavne pri posudzovaní pripravenosti dieťaťa pri vstupe do školy, pri poznaní vývinu sociálnych vzťahov, pri poznaní základných atribútov zmeny správania sa v puberte a pod. Učiteľ by mal poznať aj základné vývinové aspekty poznávacích procesov, typy pamäte u jednotlivých žiakov, aby im tak umožnil jednoduchšie a ľahšie zapamätávanie si nových poznatkov. Každého žiaka treba poznávať ako individuálnu osobnosť, teda skúmať jeho špecifické, konkrétne vlastnosti. Pri takomto poznávaní treba brať ohľad nielen na špecifiká školského prostredia, ale aj na budúci vývin žiaka. Jedným z najcharakteristickejších znakov osobnosti je celistvosť. Učiteľ nemôže na základe jednej vlastnosti komplexne posudzovať žiaka. Pedagóg by mal dbať aj na to, aký by žiak mal byť a na základe toho aký je, by sa mu mali sprostredkovať primerané hodnoty a hodnotové systémy.

Metódy na poznávanie osobnosti žiaka
1. Pozorovanie
2. Experimentálne metódy – podľa toho v akých situáciách sa experiment robí – laboratórny, prirodzený, terénny experiment
3. rozhovor – neviazaný, viazaný
4. dotazníky, anketa
5. Psychologické testy – vyšetrovacie metódy
6. Sociometrické metódy
7. Analýza produktov činností (písomné práce, výtvarné práce atď.)

Psychologické pozorovanie ako metóda poznávania žiakov
Podstata tejto metódy spočíva v tom, že podľa vonkajších prejavov žiaka usudzujeme o jeho psychickom živote, o úrovni jeho psychických procesov, stavov a vlastností. Keď učiteľ pozoruje konanie a správanie žiaka na vyučovacej hodine, či v školskom klube detí, neskúma len jeho vonkajšiu stránku prejavov, ale zameriava sa aj na vnútorný obsah jeho psychiky a tiež procesuálnu stránku jeho činnosti. Pedagogický pracovník môže žiaka pozorovať na vyučovacej hodine, cez prestávky, mimo školu, v priebehu určitej činnosti, na exkurzii a pod.

Pozorovanie môže byť dvojakého charakteru:
1. príležitostné (náhodné) – nie je vedeckým pozorovaním, môže však priniesť podnetné informácie
2. systematické – vyžaduje hlboké teoretické a metodologické vedomosti, učiteľ by mal ovládať základné psychologické disciplíny.

Je vhodné ak sa učiteľ aktívne zapája do činnosti počas pozorovania. Môže tak ovplyvniť prirodzenú životnú situáciu žiakov bez toho, aby o tom vedeli.
Učiteľ môže žiakova pozorovať individuálne (konkrétneho žiaka) alebo ako skupinu (celú triedu spolu). Pri individuálnom pozorovaní žiaka v triede je možné oprieť sa o viacero faktov:
• ako reaguje na zvonenie
• čo robí, keď učiteľ vstupuje do triedy
• čomu venuje pozornosť na začiatku hodiny
• čím sa zaoberá pri skúšaní
• aký má rečový prejav a slovnú zásobu
• ako počúva výklad novej látky
• čo robí keď sa ukladá domáca úloha a ako si plní svoje úlohy
• ako reaguje na zazvonenie na konci hodiny
• čo ho vyrušovalo počas nejakej činnosti a aké boli príčiny jeho odpútania pozornosti
• ako reaguje na to, keď sa učiteľ obracia na neho osobne atď.

Predmetom pozorovania tiež môžu byť žiakove charakterové vlastnosti, jeho psychické stavy a procesy, vzťah k učeniu, škole spolužiakom a pod.
Postup pri pozorovaní. Plán pozorovania najčastejšie obsahuje 5 fáz: vytýčenie cieľa pozorovania, vlastné pozorovanie a opis pozorovaných javov a situácií, členenie opísaných javov na položky, záznamy pozorovania, analýza výsledkov pozorovania.

Chyby pri poznávaní osobnosti žiaka
učiteľ by mal rešpektovať žiaka a prijímať ho ako plnohodnotnú osobnosť. Pri vnímaní osobnosti žiaka by sa mal teda snažiť poznávať ho objektívne a vyvarovať sa možným chybám:

Haló efekt – pozorovateľ prisudzuje žiakovi vlastnosti na základe prvého dojmu
Efekt dobroty – ľudí, s ktorými sa pozorovateľ stotožňuje, má tendenciu hodnotiť kladne
Chyba centrálnej tendencie – pedagóg hodnotí žiakov priemerne
Chyba kontrastu – pozorovateľ prisudzuje žiakom také vlastnosti, ktoré sú opačné ako jeho vlastné
Predsudky – učiteľ preberá názory na žiakov od iných učiteľov a na základe nich hodnotí
Stereotypizácia – učiteľ si vytvára určité schémy, na základe ktorých osobnosť hodnotí
Tradície – pozorovateľ vplyvom nesprávnych tradícií hodnotí žiakov, napr. impulzívny žiak je darebák
Figúra a pozadie – na základe podobnosti s inou osobou si vytvára obraz o žiakovi
Aktuálne psychické stavy pozorovateľa – nemôžu zaručiť subjektivitu, skresľujú hodnotenie