Pedagogická komunikácia

Samotné slovo komunikácia je latinského pôvodu. Znamená sprostredkovať svoje myšlienky, predstavy, zámery niekomu inému. O komunikácii možno hovoriť v rôznych odboroch ľudskej činnosti, všade tam, kde máme na mysli prenos správ a informácií /poštový styk, dopravné siete, technická komunikácia/. Pedagogická komunikácia je špecifickým prípadom sociálnej komunikácie. Komunikácia, ktorá sleduje pedagogické ciele, je prostriedkom napomáhajúcim zvyšovať efektívnosť výchovy a vzdelávania. Účastníkov pedagogickej komunikácie možno rozdeliť do dvoch skupín. Do jednej skupiny patria tí, ktorí ovplyvňujú a riadia priebeh komunikácie s predstaviteľmi druhej skupiny /učiteľ, vychovávateľ, asistent, rodič, autor učebnice, a ďalší/. Členovia druhej skupiny sa zúčastňujú komunikácie tak, aby jej prostredníctvom rozvíjali svoju osobnosť, získavali poznatky,atď. /žiak, študent, poslucháč a pod./. Priebeh pedagogickej komunikácie je pevne organizovaný, má svoje pravidlá, ktoré v triede určuje učiteľ. Jeho právomoc je daná tým, že je voči žiakom funkčne a spoločensky nadradený a skúsenostne bohatší.. Pedagogická komunikácia má svoje priestorové a časové dimenzie. To znamená, že sa uskutočňuje v priestore vyhradenom na tento účel /trieda, učebňa, telocvičňa, atď./ a vo vymedzenom čase /vyučovacia hodina/.

Podľa Gavoru má pedagogická komunikácia dve základné funkcie:
1. Slúži ako prostriedok realizácie výchovy a vzdelávania. Prostredníctvom pedagogickej komunikácie sú žiaci vzdelávaní a vychovávaní. Tento charakter vyplýva z toho, že výchovno – vzdelávací cieľ, obsah i metódy nemôžu vystupovať vo výchovno – vzdelávacom procese priamo, ale len sprostredkovane – v podobe verbálnych prejavov učiteľa a žiakov.
2. Sprostredkúva vzťahy medzi komunikujúcimi – učiteľom a žiakmi, i žiakmi navzájom.
Cieľ pedagogickej komunikácie vytvára učiteľ spravidla počas hodiny podľa predchádzajúceho priebehu komunikácie. Pedagogická komunikácia umožňuje realizáciu vyučovacích metód tým, že ich napĺňa konkrétnym verbálnym i neverbálnym vyjadrením.

Možno u nej rozlíšiť tri základné roviny:
1. obsahovú
2. procesuálnu
3. vzťahovú.

Obsahovú rovinu tvoria názory, postoje, motívy, atď. Pedagogické informácie môžu byť:
a.,Kognitívne – sú zamerané na rozvoj poznávacej stránky osobnosti, na rozširovanie vedomostí, zručností a návykov. Napr. Bratislava je hlavné mesto Slovenskej republiky.
b., Afektívne – sú zamerané prevažne na rozvoj názorov, postojov, motívov, záujmov a potrieb. Napr. S tým nemôžem súhlasiť.
c., Regulatívne – sú zamerané prevažne na organizovanie, usmerňovanie a hodnotenie činnosti. Napr. Otvorte si knihy na str. 10.
Procesuálna rovina zahrňuje komunikačné činnosti. Možno ich deliť podľa viacerých hľadísk:
a., Podľa druhu použitého komunikačného prostriedku:
- verbálne činnosti
- neverbálne činnosti
b., Podľa charakteru činnosti:
- recepčné procesy – zahrňujú činností súvisiace s prijímaním a vnútorným spracovaním informácií
- produkčné procesy – súvisiace s vytváraním a odovzdávaním informácií sú to predovšetkým pamäťové a myšlienkové procesy.
c., Podľa formy:
- monologické komunikačné činnosti – komunikačný prejav jedného komunikanta. Napr. výklad učiteľa, odpoveď žiaka.
- Dialogické komunikačné činnosti – komunikačný prejav dvoch alebo viacerých ľudí dialóg vedie učiteľ so žiakmi, alebo žiak so žiakom.

Vzťahová rovina spočíva v sprostredkovaní vzťahov medzi komunikujúcimi. V procese pedagogickej komunikácie existujú tieto typy vzťahov:
Učiteľ – žiak
Učiteľ – skupina žiakov
Učiteľ- trieda
Žiak – žiak
Žiak – skupina žiakov
Žiak – trieda
Skupina žiakov – skupina žiakov
Skupina žiakov – trieda.