Sny - Čo sú zač ?

Každý človek ich má, no mnohí si to ani neuvedomujú.

SNY

Už odpradávna sa ľudia usilovali vykladať sny. V Starom zákone boli interpretované ako proroctvá. Filozof Platón ich pokladal tiež za božie znamenia, vzťahujúce sa na budúce udalosti. Až v 17. storočí začali v Európe pokladať sen za odraz nášho duševného života a osobnosti. Ľudia si začali svoje sny zapisovať a neskôr aj vykladať.

Až koncom 19. a začiatkom 20. storočia začal význam snov systematicky skúmať Sigmund Freud a Carl Gustav Jung. Pre Freuda, pokladaného za zakladateľa psychoanalýzy, boli sny výrazom našich podvedomých pudov a túžob, ktoré v bdelom stave potláčame. Nočné obrazy a príbehy bývajú podľa jeho mienky často bizarné alebo chaotické. V r.1900 vyšla kniha od Sigmunda Freuda, lekára ktorý žil a pracoval v neďalekej Viedni, ktorá sa volala Výklad snov. Bol to Freud, ktorý povedal, že „sny sú kráľovská cesta do nevedomia“, že pomocou nich sa dozvieme dôležité veci o našom nevedomí. Povedal tiež, že obsahom snov sú naše nesplnené priania. Podobne ako pri denném snení aj v noci snívame o tom, čo by sme chceli. V noci však snívame aj o veciach, o ktorých ani netušíme, neuvedomujeme si, že po nich túžime. Najmä preto, že to často nie sú veci, ktoré sa slušia a patria. Freuda napríklad kritizovali hlavne preto, že si myslel, že dospelí ľudia snívajú hlavne o sexe. V každom prípade však snívame o našich skrytých túžbach a neodhalených možnostiach, o veciach nedoriešených a nedokončených. Sú známe príklady, že matematik v sne uvidel vzorec, ktorý cez deň nedokázal vyriešiť a hudobný skladateľ počul konečne tú správnu melódiu pre jeho symfóniu.

Približne pred štyridsiatimi rokmi sa vytvorila v súvislosti s výskumom snov disciplína, pokúšajúca sa objasniť mechanizmy snívania. Vďaka nej sa podarilo spresniť, v ktorom okamihu spánku sa začína sen. Pomocou elektroencefalogramu (EEG, záznam elektrických potenciálov mozgu) a iných fyziologických veličín vedci rozlišujú tri základné typy spánku.

Sú to: ľahký spánok, hlboký spánok a takzvaná hlboká fáza REM (čo v skratke znamená fáza rýchlych očných pohybov.
Prvé štádium spánku je charakteristické ustavičným spomaľovaním mozgových potenciálov. Teda spiaci človek ešte reaguje na zvuky a možno ho relatívne ľahko zobudiť. Jeho organizmus sa postupne upokojuje a prechádza do fázy hlbokého spánku, v ktorej sú oči nehybné, ale pretrváva svalové napätie. Vo fáze REM sa mozog preberá zo svojej meravosti a začne vysielať sled rýchlych vĺn. Očné gule sa pod zavretými viečkami pohybujú (z toho pochádza aj anglické označenie Rapid Eye Movement, skratka REM), všeobecné svalové napätie klesá. Spiaci sa nachádza v štádiu sna a je ťažké prebudiť ho.

Táto fáza sa opakuje približne každých sto minút a trvá vždy desať až dvadsať minút. Ak spiaceho človeka zobudíme v tejto REM fáze skoro vždy si spomenie na sen, ktorý práve prebiehal. Dieťa vo veku 10-12 rokov spí asi tak 9 hodín a to znamená, že v noci chodíte do kina, tak 5-6 krát. A pre psychológov a dúfam, že aj pre vás je dôležité, že ten film je vždy o Vás. Ak niekto povie, že nesníva, alebo že si sny nepamätá, znamená to väčšinou, že ich chce zabudnúť, neprikladá im žiadnu dôležitosť, pokladá ich za nezmyselné.. Dokonca aj zvieratá snívajú. Ak ste pozorovali svojho spiaceho psa, ako kňučí a hrabe labkami, iste práve sníval. Len neviete či váš kokršpaniel práve naháňa zajaca, alebo uniká pre zlým vlčiakom. O obsahu svojho sna nám totiž nevie porozprávať.

Prečo snívame v spánku, veď spánok je na to, aby sme si poriadne oddýchli a zotavili sa z celodennej driny v škole i doma. Naše duševné pochody fungujú v 2 programoch- vedomom a nevedomom. Vedomé, je to načo práve myslíme, čo robíme, čo cítime pri hre, načo si vieme spomenúť. Keď však zaspíme naše vedomie sa stráca, ale duševné procesy idú ďalej. Tak ako sa nezastaví počas spánku naše dýchanie a činnosť srdca, neprestane fungovať ani náš mozog a jeho prejav duševná činnosť. Len funguje v inom programe - v tom nevedomom. Sú psychológovia a nie je ich málo, ktorí si myslia, že práve táto nevedomá časť našej psychiky je pre život tá najrozhodujúcejšia.
To čo zažívame cez deň, čo je vedomé, môžeme prirovnať filmu z každodenného života dieťaťa. Ráno vstane, možno si umyje zuby, po raňajkách ide do školy, poobede sa učí a hrá, večer ide spať, možno zažilo dosť veselého, možno dosť smutného, niečo bolo nové, niečo tak dobré pozná. Povedzme si otvorene často je to nuda. V noci sa to zmení - naše filmy sú zrazu zaujímavé, neočakávané a prekvapujúce. Taká je práca nášha nevedomia. Známi ľudia môžu byť tak zmenení, že pod maskou votrelca nespoznávame triedneho učiteľa, vo veľkom medveďovi otca a hlodavci, ktorí behajú po izbe sú možno naši súrodenci. Problém je v tom, že každý z nás je veľmi originálny scénarista a režisér a na otázku divákov často ani nevie odpovedať, čo tým filmom „chcel povedať“.

Sú samozrejme aj sny, ktoré nepramenia len z hlbín nášho nevedomia. Aj v spánku reagujeme ráno na zvuk tečúcej vody a sníva sa nám o potoku, ak nám vytŕča spod teplej periny noha, snívame o kráčaní po snehu alebo ak sme hladní v sne sa môžeme napchávať. Predsa sú však pre nás najzaujímavejšie tie ťažko pochopiteľné sny.

Všetci to poznáme – v sne nás naháňa netvor, nohy nám drevenejú, už–už nás ide dolapiť a vtedy sa s výkrikom a celí spotení prebúdzame. Po prebudení si hovoríme, „uf ako dobre, že to bol len sen, čo najrýchlejšie naň zabudnúť“. Aj sa nám to väčšinou podarí. Čo sa však nestane ? Na ďalšiu noc, alebo o mesiac, tá istá naháňačka, ten istý netvor, tá istá hrôza. A pravdepodobne sa nám tento, alebo podobný sen bude opakovať, kým sa niečo v našom živote nezmení, niečo neurobíme. Otázkou je, čo sa práve v našom živote deje, čo /kto nás prenasleduje , čoho sa bojíme a hlavne - čo túžime zmeniť a robiť/žiť inak. A aby to nebolo príliš jednoduché, môžeme si položiť aj otázku : Čo je dobré na tom netvorovi ? Netúžime často my sami byť netvorom, ktorý naháňa strach a nie len tým dobrým dieťaťom, čo splní rodičom a učiteľom všetko, čo im vidí na očiach ?

Možno sa váš život so snami nestane lepším, ani sa nebudete lepšie učiť, ale stane zaujímavejším. Už len preto, že máte také úžasné a zaujímavé sny.