Objektmi Hitlerovej ničivosti boli mestá a ľudia. Veľký staviteľ a nadšený plánovač novej Viedne, Mníchova či Berlína, bol ten istý muž ktorý chcel zrovnať Paríž zo zemou. Krajným výrazom Hitlerovej mánie ničiť budovy a mestá bol dekrét „ Spálenej zeme“. V tomto dekréte Hitler vydal rozkaz pre prípad obsadenia Nemecka. Tento rozkaz znel: Je nutné zničiť do základu nielen priemyselné zariadenia, vodné diela, elektrárne a telefónne centrály, ale všetko ostatné čo je nutné pre zachovanie života: záznamy o potravinových prídeloch a záznamy bankových kont. Ďalej musia byť zničené zásoby potravín, spálené sedliacke usadlosti a dobytok musí byť zabitý. Nesmú sa zachovať ani umelecké diela ktoré by prežili nálety. Architektonické pamiatky, hrady, zámky a kostoly, divadlá a opery musia byť tak isto zrovnané zo zemou. Tento projekt spálenej zeme nebol nikdy uskutočnený. Hitlerova vášeň ničiť budovy a mestá bola zvláštna tým, že súvisela z jeho budovateľskou vášňou. Mohli by sme dokonca tvrdiť, že plány na ničenie miest by sa dali ospravedlniť tým, že ich chcel znova postaviť. Hitler sa ako nekrofilný ničiteľ prejavuje aj vo svojich plánoch s osudom Poľska. Poliaci mali byť kultúrne kastrovaní, výuka v školách sa mala obmedziť na znalosť dopravných značiek a znalosť nemčiny. Vedomosti zo zemepisu sa mali ohraničené na poznatok, že Berlín je hlavným mestom Nemecka. Znalosť počítať by bola zbytočná. Zdravotná starostlivosť nemala byť žiadna, životná úroveň sa mala udržiavať nízka, obyvateľstvo malo slúžiť len ako zdroj lacnej pracovnej sily a poslušných otrokov. Prvými ľudskými objektmi, určenými na likvidáciu mali byť ľudia s nejakým defektom. Už v diele Mein Kampft Hitler napísal: „Defektným ľuďom musíme zabrániť, aby plodili ďalších jedincov s takým istým defektom. To je požiadavka najčistejšieho rozumu. Ak sa urobí plánovane bude to najhumánnejší čin ľudstva. V prípade potreby budú nevyliečiteľné choroby nemilosrdne segregované. Je to barbarská metóda pre nešťastníka ktorý je takto postihnutý, ale je to požehnanie pre jeho blízkych a pre jeho potomstvo.“
Vo svojej deštruktivite menil tieto myšlienky v skutočnosť častejšie tak, že dával „defektných ľudí“ usmrtiť. Hlavnými obeťami Hitlerovej deštruktivity mali byť židia poliaci a Rusi. Najviditeľnejšie sa prejavila jeho nenávisť k židom.