V roku 1939 Povedal celkom otvorene ministrovi zahraničia Československa „Židia budú vyhubení za to čo urobili v deviateho novembra 1918.“ Týmto výrokom Hitler odhaľuje svoj skutočný motív pre vyhubenie židov. A tým je pomstiť sa za zločin, ktorý spáchalo niekoľko židov tým, že stáli pred 20 rokmi na strane revolúcie. Sadistický charakter jeho nenávisti k židom vyplýva tak isto z niekoľkých poznámok ktoré predniesol svojim kolegom. „Židia by mali byť prepustený zo všetkých povolaní a zahnaný do ghetta. Natlačiť ich niekam, kde by skapali, tak ako si to zaslúžia, zatiaľ čo by sa nemecký národ prizeral.
Ak však chceme pochopiť ako Hitlerova nenávisť k židom súvisí s jeho celkovým nekrofilným komplexom musíme sa zaoberať ďalšou Hitlerovým obľúbenou tematikou a to syfilisom. Hitler hovorí o syfilise ako o najdôležitejšej životnej otázke národa. Hitler prikladá syfilisu a tuberkulóze obrovský význam, aj keď v tej dobu už syfilis ani tuberkulóza nepredstavovali takú hrozbu pre ľudstvo ako Hitler tvrdil. Ide tu však o typickú fantáziu nekrofila. Strach zo špiny, jedu a nebezpečia nákazy. Prejavuje sa tu nekrofilný postoj ktorý vníma vonkajší svet ako špinavý a otrávený a súčasne sa proti nemu bráni. Najpravdepodobnejšie bola Hitlerova nenávisť k židom zakorenená v tomto komplexe: Židia sú cudzinci. Cudzinci sú jedovatý (ako syfilis) a preto musia byť vyhladený. Že židia otravujú nielen krv, ale aj dušu, bolo už len rozšírenie pôvodnej predstavy. Príznačné pre Hitlerove nekrofilné založenie boli taktiež určité žarty, ktoré často opakoval. Hitler bol vegetarián, ale jeho hosťom sa predkladalo normálne jedlo. Keď sa servírovala polievka z mäsom dalo sa čakať že bude hovoriť o „čaji z mŕtvoly“, pri rakoch mal zase v zásobe príbeh o zomrelej babičke, ktorá bola pozostalými hodená do rieky ako návnada na raky no a pri úhoroch hovorieval že je ich najlepšie kŕmiť zdochnutými mačkami.
Iným príznakom Hitlerovej nekrofílie bola nudnosť. V Obersalzbergu chodieval Hitler zo svojimi hosťami po obede do kaviarne. Tu pri kaviarenskom stole sa Hitler púšťa do nekonečných monológov, ktorých obsah bol všetkým dobre známi a tak všetci len predstierali že mu venujú pozornosť. Stavalo sa že Hitler počas svojho monológu zaspal. Spoločnosť sa potom pošepky ďalej bavila a dúfala, že sa zobudí až na večeru.
Čím viac Hitler cítil, že o víťazstve sa dá pochybovať, tým viacej bol ako ničiteľ vo svojom najvlastnejšom živle. Nakoniec nadišiel čas kedy bolo potrebné zničiť samotných Nemcov.