Už v roku 1942 Hitler vyhlásil: “Ak nieje Nemecký ľud pripravený bojovať za svoje prežitie, potom nech zmizne,“
Keď sa Rusi chystali dobiť Hitlerov bunker nadišla chvíľa veľkého finálneho ničenia. V jeho bunkri s ním mal umrieť jeho pes ako aj jeho milenka Eva Braunová, ktorá v rozpore z jeho rozkazmi prišla, aby zahynula spolu s ním. Hitler bol tak dojatý jej vernosťou, že sa z ňou za odmenu tesne pred smrťou oženil. Jediné, čim mu nejaká žena mohla dokázať, že ho miluje, bolo to , že s ním bola ochotná umrieť. Hitlerova porážka a smrť musela byť doprevádzaná smrťou všetkých, ktorí mu boli blízki a keby bolo po jeho tak tiež smrťou všetkých Nemcov a zánikom celého sveta. Pozadím jeho vlastného zániku malo byť totálne zničenie všetkého.
Tu sa vynára otázka či chcel Hitler vôbec niekedy vojnu vyhrať. Či nemal byť finálnym výsledkom jeho chorého deštruktívneho myslenia zánik všetkého živého vrátane jeho samého. Mnohý veľmi bystrý pozorovatelia takúto možnosť pripúšťajú. Domnievajú sa, že neukojená Hitlerova nenávisť v jeho nevedomí vyvolala zastretú, ale všadeprítomnú istotu, že všetko skončí najstrašnejšou porážkou a jeho vlastnou smrťou. Aj Erich Fromm dospel po dôkladnej analýze Hitlerovej osobnosti k podobnému záveru. Ak je človek posadnutý intenzívnym ničivým pudom ( ako Hitler) môže naozaj z hĺbky svojej duše chcieť všetku tú konštruktívnu prácu ktorú by víťazstvo zo sebou prinieslo? Samozrejme, že všetky tieto úvahy sa vzťahujú výhradne na Hitlerove podvedomie. Bolo by absurdné tvrdiť, že Hitler vedome nechcel vojnu vyhrať. Hitler bol hazardér, riskoval životy všetkých Nemcov ale aj svoj vlastný život. Keď hra skončila a on prehral nemal príliš veľký dôvod k ľútosti. Mal všetko to čo si toľko prial. Dosiahol moc, a uspokojenie svojej nenávisti a ničivého pudu. Jeho porážka mu nemohla toto uspokojenie vziať. Megaloman a ničiteľ v ňom, v skutočnosti neprehral. Prehrali však milióny ľudí. Hitlerova deštruktivita sa však dala ľahko rozpoznať podľa jej najvýraznejších príznakov, aj tak si ju však nevšimli milióny Nemcov, ale ani veľa štátnikov a politikov celého sveta.
A v čom spočíva Hitlerová špecifickosť oproti jeho historickým „kolegom“? u Hitlera je špecifický iba nepomer medzi ničením ktoré vyvolal a skutočnými dôvodmi ktoré ho k nemu viedli. Jeho spôsob jednania od vyhladia miliónov židov, Poliakov a Rusov až po posledný rozkaz na zničenie všetkých Nemcov nieje možné vysvetliť strategickými motívmi, ale jedine ako výsledok vášne hlboko nekrofilného človeka. Táto skutočnosť je niekedy skresľovaná tým, že sa všetok dôraz kladie na prenasledovanie židov. Židia však boli len jedným z mnohých Hitlerových terčov.