Zapamätajme si aj, že radšej nerátame neúspechy, ale iba svoje úspechy. V súčasnom zmechanizovanom svete je jej veľa. Takejto únave možno čeliť zmenou činnosti alebo vložením niekoľkých malých prestávok. Celú tretinu nášho života prespíme. Mnohým ľuďom je ľúto tohto „strateného“ času a chcú sa vzoprieť železnej zákonitosti. Nedostatočne vyspatý človek sa ale rýchlejšie unaví, jeho pracovná schopnosť klesá, práca sa stáva menej hodnotnou, človek má zlú náladu, býva nevrlý, nie je „vo svojej koži“. V priebehu spánku nenastáva súčasne útlm celej mozgovej kôry. Niektoré miesta zostávajú v stave bdenia. Sú to tzv. strážne body. Ak sa strážny bod nachádza v oblasti mozgovej kôry, ktorá ma na starosti pohyb, a ak zasahuje jej väčšiu časť, môžu v spánku nastať rozličné pohyby. Spánok prebieha podľa presného scenára – rytmického striedania dvoch typov spánku: spánok „pomalý“ ako klasická predstava odpočinkového spánku – a spánok „rýchly“. Tento stav je podobný stavu bdenia. Mozog je teda v plnej činnosti. A napriek tomu je v tomto štádiu človek v najhlbšom spánku. „Rýchly“ a „pomalý“ spánok sa počas noci striedajú v určitom poriadku, utvárajú sa cykly, ktoré sa začínajú „pomalým“ spánkom, ktorý dosť rýchlo prechádza do „rýchleho“ spánku. „Rýchly“ spánok zaberá asi 20 % času nočného spánku.

Spánku sa pripisovali a ešte stále pripisujú liečebné účinky. Jeho priaznivý efekt pri niektorých ochoreniach sa nedá poprieť. Ako dlho má človek spať, aby sa nenarušilo jeho telesné a duševné zdravie? Potreba spánku je v každom veku iná: dojča prespí denne takmer 18 až 20 hodín, jednoročné dieťa 14 až 16 hodín a dospelý človek v priemere už len asi 6 až 8 hodín. Každý človek, či spí veľa, málo, alebo normálne, spánok potrebuje. Je to biologická potreba. Trvanie spánku a oddychu musí byť úmerné času činnosti. Najlepším kritériom, či spánok bol skutočne dostačujúco dlhý, je stav po prebudení.

Na dobrý spánok však treba zabezpečiť určité bazálne podmienky. Miestnosť má byť dostatočne vzdušná, nie príliš chladná, ani príliš prehriata. Takisto lôžko nemá byť príliš tvrdé ani príliš mäkké. Veľmi záleží aj od návykov. Sú dôležité už u malých detí. Niektorý človek potrebuje na usnutie predspánkový ceremoniál: pravidelnú hodinu, tmu, ticho, špeciálne oblečenie, čítanie, určitú polohu atď. Iný zasa zaspí ľahko a za každých okolností. Človek sa má pred spánkom vystríhať silných citových zážitkov a vyčerpávajúcej duševnej práce do neskorých večerných hodín. Deti sa nemajú trestať a dospelý by nemal čítať vzrušujúcu literatúru. Neodporúča sa veľa jesť a piť. Vhodná je prechádzka, kúpeľ či sprcha vlažnou alebo studenou vodou. Dôležitým faktorom správnej hygieny spánku je pravidelný čas zaspávania. Ak človek prekročí pravidelnú hodinu ukladania sa k spánku, zaspáva ťažšie, prípadne vôbec nezaspí.

Spánok má pre organizmus ochranný a regeneračný význam. Pravidelný, dostatočný spánok pomáha udržiavať centrálny nervový systém v sviežosti a v normálne pravidelnej funkcii. Medzi základné hygienické zásady patrí pravidelné a dostatočné množstvo spánku. Chronický nedostatok spánku môže viesť k poruchám duševného a telesného zdravia.

Rovnako dôležitý ako pasívny odpočinok – spánok, je aj odpočinok aktívny. Ustavične hovoríme o vzťahu k práci, ale rovnako by sme mali hovoriť aj o vzťahu k oddychu. Ide o regeneráciu pracovnej sily. Mnoho ľudí v našej spoločnosti netrávi voľný čas užitočne. Nevedia ísť do hôr, do parku alebo len do ulíc, nevedia si nájsť inú záujmovú činnosť. Trávenie voľného času je však pre vývoj osobnosti aspoň také dôležité ako sama práca. Čo je teda aktívny odpočinok? Je to vhodne volená činnosť v čase pracovného voľna. Pre fyzicky pracujúceho človeka bude vhodný aktívny odpočinok v zmysle kultúrneho programu, napr. čítanie dobrej knihy, návšteva divadla, kina a podobne. Pre duševne pracujúcich je vhodnejší telesný pohyb. Pracovné prestávky vyplnené vhodným aktívnym oddychom pôsobia na organizmus tak, že sa dosahuje znovu potrebná sviežosť na ďalšiu prácu, nepoklesne pracovný výkon, nezníži sa schopnosť koncentrácie pozornosti. Ak je strávený neužitočne a nevhodne, dostavuje sa pocit otrávenosti a únavy, často väčší ako pracovnom dni. Význam prestávok spočíva v tom, že obmedzujú energetický výdaj, znižujú únavu a monotónnu, stabilizujú výkon počas pracovnej smeny na úrovni stredného optimálneho výkonu, koncentrujú čas potrebný na osobné potreby, zvyšujú pracovnú motiváciu výkonnosť a pod.

Počet i druh prestávok je odlišný pri rozličných prácach, avšak pri zaraďovaní prestávok platia isté rámcové zásady pre všetky práce. Treba dodržiavať pravidelný rytmus práce a prestávok. Zvedený režim prestávok sa nemá často meniť. Má byť viac prestávok v druhej polovici smeny, ako v prvej. Prestávka má byť zaradená práve predtým, ako začne klesať výkon. Monotónna práca vyžaduje väčší počet prestávok s kratším časovým trvaním. Dlhé prestávky sú nevýhodné, pretože rušia privyknutie na prácu. Pri ich skončení pracovník sa musí znovu rozpracovať, aby podal optimálny výkon.

U nás je zákonom stanovená 30 minútová platená prestávka uprostred pracovnej smeny. Treba však poznamenať, že jej aplikácia vo výrobnej praxi psychologického fyziologického hľadiska nie je vždy adekvátna a nepostačuje pre všetky druhy pracovných činností. Rozličná pracovná činnosť rozlične zaťažuje psychické a fyziologické funkcie, a preto si vyžaduje aj rozličný režim pracovných prestávok. Výhodu kratších prestávok potvrdzuje aj ten fakt, že regenerujúci účinok prestávky je najmä v prvých piatich minútach jej trvania. Ku aktívnemu oddychu patrí aj dovolenka. Miesto dovolenky závisí od individuálnych záľub.