Oddych

Každá práca prináša so sebou spotrebu energie, únavu a často aj nepríjemnosti. Preto je dôležitý životný rytmus, organizované striedanie práce a oddychu, napätie a uvoľnenia, aby sa človek nedostal do zbytočnej hysterickej prenáhlenosti. K správnemu „rytmu dňa“ patrí aj oddych. Na rýchlosť unavenia majú vplyv viaceré vonkajšie činitele, ako je teplota a vlhkosť vzduchu, hladina hluku, obsah kyslíka v miestnosti, osvetlenie a farebné riešenie pracovného prostredia, spôsob práce a podobne. Predavačka sa unaví, pretože pracuje postojačky, sekretárka – pretože sedí, robotníčka – pretože jej práca je monotónna, riaditeľ závodu – pretože má veľa rôznorodej práce.

To však nie je všetko, na vzniku únavy sa veľkou mierou zúčastňujú aj činitele vnútorné. Preto je možné pri vzniku únavy pozorovať veľké individuálne rozdiely. Napríklad pri práci, o ktorú má človek osobitný záujem, sa unaví oveľa neskôr ako pri práci bez osobného záujmu a vzťahu. Ťažká, ale zaujímavá úloha, ktorá si vyžiadala vypätie celej pozornosti, je menej únavná ako monotónna nezaujímavá práca, ktorá vyžaduje iba povrchnú pozornosť.

Únava je poplašným signálom. Upozorňuje na to, že je čas na oddych. Nikto nie je imúnny voči únave. Ženy sú však odolnejšie ako muži. To má niekoľko príčin. Predovšetkým ženy pracujú viac. Čas strávený v zamestnaní je rovnako dlhý u mužov i u žien. K tomu však treba u žien prirátať prácu v domácnosti, čas venovaný deťom, nákupom atď. K pocitu únavy po dlhšej práci dochádza však aj za najpriaznivejších okolností u celkom zdravých ľudí. V skutočnosti ide o ochranný mechanizmus, ktorým sa organizmus bráni proti poškodeniu. Keď vôľou prekonávame únavu a pokračujeme v práci, znižuje sa schopnosť koncentrácie pozornosti, spomaľuje sa vybavovanie asociácií a myšlienkových kombinácií. Skrátka, človek sa stáva menej výkonným a potrebuje, najmä pri duševnej práci oveľa viac času na výkon, ako keď je svieži.

Pocit únavy, ktorý vzniká po vykonanej práci, po škriepke so spolupracovníkmi alebo s vedúcim na konci dňa, po dni plnom zhonu, ale s výsledným pocitom, že človek vlastne neurobil nič, je normálny. Je to obvyklá reakcia organizmu na prácu, ktorú vykonal. Dosiahol štádium, keď si potrebuje oddýchnuť. Stačí jedna noc spánku, aby bol organizmus zase vo forme. Takáto únava je zdravá. Únava vzniká rýchlejšie pri určitých druhoch práce, napr. pri monotónnej práci.

Naučme sa pri práci oddychovať! Ľudia dospeli k ohromujúcemu a dôležitému poznatku: duševná práca nespôsobuje únavu. Znie to absurdne. Ale už dávnejšie sa vedci pokúšali zistiť, ako dlho môže ľudský mozog pracovať bez toho, aby sa "znížila táto jeho schopnosť", čo vlastne vystihuje podstatu vedeckej definície únavy. S prekvapením sa zistilo, že ak je aktívny mozog zásobovaný krvou, neexistujú žiadne prejavy únavy! Krv v žilách pracujúceho robotníka obsahuje mnoho "toxínov" a iných látok, spôsobených únavou. Ľudský mozog môže pracovať "rovnako dobre a rýchlo aj po ôsmich až dvanástich hodinách práce." Mozog nepozná žiadnu únavu...

Ale z čoho potom bývame unavení? Psychiatri tvrdia, že naša únava pochádza najmä z duševného a emocionálneho postoja. A aký je recept na nervovú únavu? Oddych, oddych a zasa oddych! Naučme sa pri práci oddychovať! Pravdepodobne budeme musieť zmeniť svoje celoživotné návyky. Ale tá námaha stojí za to, pretože od základov môže zmeniť náš život! Napätie aj uvoľnenie sú zvyky. A zlé zvyky možno premeniť na dobré. Pracujeme v čo najpohodlnejšej polohe. Máme na pamäti, že napätie v tele vyvoláva bolesti chrbtice a nervovú únavu. Štyri až päťkrát za deň sa spýtame sami seba: "Nerobím si prácu ťažšou, než je v skutočnosti? Nepoužívam zbytočne svaly, ktoré vôbec neovplyvňujú moju prácu?" To nám pomôže vytvoriť si zvyk relaxovať. Na konci dňa sa opäť otestujeme otázkami: "Som veľmi unavený? Ak áno, nezapríčinila to moja duševná práca, ale spôsob, akým som ju vykonával."

Pracujeme s nadšením. Ak pracujeme duševne, únavu vo nás nevyvoláva množstvo vykonanej práce, ale množstvo nevykonanej práce. Možno len také, že za našu únavu nemôže práca, ale obyčajné starosti, frustrácia, hnev. Dajme tomu, že môj šéf má iste záujem na tom, aby som sa z práce tešil, lebo tak sa zvýši aj jeho príjem. Zabudnem však na to, čo chce šéf. Myslím len na to, čo zaujímavá práca prinesie mne. A práve takéto uvažovanie môže zdvojnásobiť naše životné šťastie. Veď v práci strávime v bdelom stave približne polovicu života. Ak nenájdeme šťastie tam, potom ho možno už nenájdeme nikdy a v ničom. Záujem o prácu nás nielenže odpúta od osobných problémov, ale koniec koncov nám môže priniesť aj ďalší postup a zvýšenie platu. A ak nám ho aj neprinesie, tak určite aspoň na minimum zníži našu únavu a pomôže nám tešiť sa z voľného času.Zapamätajme si aj, že radšej nerátame neúspechy, ale iba svoje úspechy. V súčasnom zmechanizovanom svete je jej veľa. Takejto únave možno čeliť zmenou činnosti alebo vložením niekoľkých malých prestávok. Celú tretinu nášho života prespíme. Mnohým ľuďom je ľúto tohto „strateného“ času a chcú sa vzoprieť železnej zákonitosti. Nedostatočne vyspatý človek sa ale rýchlejšie unaví, jeho pracovná schopnosť klesá, práca sa stáva menej hodnotnou, človek má zlú náladu, býva nevrlý, nie je „vo svojej koži“. V priebehu spánku nenastáva súčasne útlm celej mozgovej kôry. Niektoré miesta zostávajú v stave bdenia. Sú to tzv. strážne body. Ak sa strážny bod nachádza v oblasti mozgovej kôry, ktorá ma na starosti pohyb, a ak zasahuje jej väčšiu časť, môžu v spánku nastať rozličné pohyby. Spánok prebieha podľa presného scenára – rytmického striedania dvoch typov spánku: spánok „pomalý“ ako klasická predstava odpočinkového spánku – a spánok „rýchly“. Tento stav je podobný stavu bdenia. Mozog je teda v plnej činnosti. A napriek tomu je v tomto štádiu človek v najhlbšom spánku. „Rýchly“ a „pomalý“ spánok sa počas noci striedajú v určitom poriadku, utvárajú sa cykly, ktoré sa začínajú „pomalým“ spánkom, ktorý dosť rýchlo prechádza do „rýchleho“ spánku. „Rýchly“ spánok zaberá asi 20 % času nočného spánku.

Spánku sa pripisovali a ešte stále pripisujú liečebné účinky. Jeho priaznivý efekt pri niektorých ochoreniach sa nedá poprieť. Ako dlho má človek spať, aby sa nenarušilo jeho telesné a duševné zdravie? Potreba spánku je v každom veku iná: dojča prespí denne takmer 18 až 20 hodín, jednoročné dieťa 14 až 16 hodín a dospelý človek v priemere už len asi 6 až 8 hodín. Každý človek, či spí veľa, málo, alebo normálne, spánok potrebuje. Je to biologická potreba. Trvanie spánku a oddychu musí byť úmerné času činnosti. Najlepším kritériom, či spánok bol skutočne dostačujúco dlhý, je stav po prebudení.

Na dobrý spánok však treba zabezpečiť určité bazálne podmienky. Miestnosť má byť dostatočne vzdušná, nie príliš chladná, ani príliš prehriata. Takisto lôžko nemá byť príliš tvrdé ani príliš mäkké. Veľmi záleží aj od návykov. Sú dôležité už u malých detí. Niektorý človek potrebuje na usnutie predspánkový ceremoniál: pravidelnú hodinu, tmu, ticho, špeciálne oblečenie, čítanie, určitú polohu atď. Iný zasa zaspí ľahko a za každých okolností. Človek sa má pred spánkom vystríhať silných citových zážitkov a vyčerpávajúcej duševnej práce do neskorých večerných hodín. Deti sa nemajú trestať a dospelý by nemal čítať vzrušujúcu literatúru. Neodporúča sa veľa jesť a piť. Vhodná je prechádzka, kúpeľ či sprcha vlažnou alebo studenou vodou. Dôležitým faktorom správnej hygieny spánku je pravidelný čas zaspávania. Ak človek prekročí pravidelnú hodinu ukladania sa k spánku, zaspáva ťažšie, prípadne vôbec nezaspí.

Spánok má pre organizmus ochranný a regeneračný význam. Pravidelný, dostatočný spánok pomáha udržiavať centrálny nervový systém v sviežosti a v normálne pravidelnej funkcii. Medzi základné hygienické zásady patrí pravidelné a dostatočné množstvo spánku. Chronický nedostatok spánku môže viesť k poruchám duševného a telesného zdravia.

Rovnako dôležitý ako pasívny odpočinok – spánok, je aj odpočinok aktívny. Ustavične hovoríme o vzťahu k práci, ale rovnako by sme mali hovoriť aj o vzťahu k oddychu. Ide o regeneráciu pracovnej sily. Mnoho ľudí v našej spoločnosti netrávi voľný čas užitočne. Nevedia ísť do hôr, do parku alebo len do ulíc, nevedia si nájsť inú záujmovú činnosť. Trávenie voľného času je však pre vývoj osobnosti aspoň také dôležité ako sama práca. Čo je teda aktívny odpočinok? Je to vhodne volená činnosť v čase pracovného voľna. Pre fyzicky pracujúceho človeka bude vhodný aktívny odpočinok v zmysle kultúrneho programu, napr. čítanie dobrej knihy, návšteva divadla, kina a podobne. Pre duševne pracujúcich je vhodnejší telesný pohyb. Pracovné prestávky vyplnené vhodným aktívnym oddychom pôsobia na organizmus tak, že sa dosahuje znovu potrebná sviežosť na ďalšiu prácu, nepoklesne pracovný výkon, nezníži sa schopnosť koncentrácie pozornosti. Ak je strávený neužitočne a nevhodne, dostavuje sa pocit otrávenosti a únavy, často väčší ako pracovnom dni. Význam prestávok spočíva v tom, že obmedzujú energetický výdaj, znižujú únavu a monotónnu, stabilizujú výkon počas pracovnej smeny na úrovni stredného optimálneho výkonu, koncentrujú čas potrebný na osobné potreby, zvyšujú pracovnú motiváciu výkonnosť a pod.

Počet i druh prestávok je odlišný pri rozličných prácach, avšak pri zaraďovaní prestávok platia isté rámcové zásady pre všetky práce. Treba dodržiavať pravidelný rytmus práce a prestávok. Zvedený režim prestávok sa nemá často meniť. Má byť viac prestávok v druhej polovici smeny, ako v prvej. Prestávka má byť zaradená práve predtým, ako začne klesať výkon. Monotónna práca vyžaduje väčší počet prestávok s kratším časovým trvaním. Dlhé prestávky sú nevýhodné, pretože rušia privyknutie na prácu. Pri ich skončení pracovník sa musí znovu rozpracovať, aby podal optimálny výkon.

U nás je zákonom stanovená 30 minútová platená prestávka uprostred pracovnej smeny. Treba však poznamenať, že jej aplikácia vo výrobnej praxi psychologického fyziologického hľadiska nie je vždy adekvátna a nepostačuje pre všetky druhy pracovných činností. Rozličná pracovná činnosť rozlične zaťažuje psychické a fyziologické funkcie, a preto si vyžaduje aj rozličný režim pracovných prestávok. Výhodu kratších prestávok potvrdzuje aj ten fakt, že regenerujúci účinok prestávky je najmä v prvých piatich minútach jej trvania. Ku aktívnemu oddychu patrí aj dovolenka. Miesto dovolenky závisí od individuálnych záľub.

Zdroje:

Moderná psychohygiena, Bartko. -