referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Blanka
Nedeľa, 16. júna 2019
Oddych
Dátum pridania: 24.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jarino
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 156
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 9m 30s
Pomalé čítanie: 14m 15s
 
Každá práca prináša so sebou spotrebu energie, únavu a často aj nepríjemnosti. Preto je dôležitý životný rytmus, organizované striedanie práce a oddychu, napätie a uvoľnenia, aby sa človek nedostal do zbytočnej hysterickej prenáhlenosti. K správnemu „rytmu dňa“ patrí aj oddych. Na rýchlosť unavenia majú vplyv viaceré vonkajšie činitele, ako je teplota a vlhkosť vzduchu, hladina hluku, obsah kyslíka v miestnosti, osvetlenie a farebné riešenie pracovného prostredia, spôsob práce a podobne. Predavačka sa unaví, pretože pracuje postojačky, sekretárka – pretože sedí, robotníčka – pretože jej práca je monotónna, riaditeľ závodu – pretože má veľa rôznorodej práce.

To však nie je všetko, na vzniku únavy sa veľkou mierou zúčastňujú aj činitele vnútorné. Preto je možné pri vzniku únavy pozorovať veľké individuálne rozdiely. Napríklad pri práci, o ktorú má človek osobitný záujem, sa unaví oveľa neskôr ako pri práci bez osobného záujmu a vzťahu. Ťažká, ale zaujímavá úloha, ktorá si vyžiadala vypätie celej pozornosti, je menej únavná ako monotónna nezaujímavá práca, ktorá vyžaduje iba povrchnú pozornosť.

Únava je poplašným signálom. Upozorňuje na to, že je čas na oddych. Nikto nie je imúnny voči únave. Ženy sú však odolnejšie ako muži. To má niekoľko príčin. Predovšetkým ženy pracujú viac. Čas strávený v zamestnaní je rovnako dlhý u mužov i u žien. K tomu však treba u žien prirátať prácu v domácnosti, čas venovaný deťom, nákupom atď. K pocitu únavy po dlhšej práci dochádza však aj za najpriaznivejších okolností u celkom zdravých ľudí. V skutočnosti ide o ochranný mechanizmus, ktorým sa organizmus bráni proti poškodeniu. Keď vôľou prekonávame únavu a pokračujeme v práci, znižuje sa schopnosť koncentrácie pozornosti, spomaľuje sa vybavovanie asociácií a myšlienkových kombinácií. Skrátka, človek sa stáva menej výkonným a potrebuje, najmä pri duševnej práci oveľa viac času na výkon, ako keď je svieži.

Pocit únavy, ktorý vzniká po vykonanej práci, po škriepke so spolupracovníkmi alebo s vedúcim na konci dňa, po dni plnom zhonu, ale s výsledným pocitom, že človek vlastne neurobil nič, je normálny. Je to obvyklá reakcia organizmu na prácu, ktorú vykonal. Dosiahol štádium, keď si potrebuje oddýchnuť. Stačí jedna noc spánku, aby bol organizmus zase vo forme. Takáto únava je zdravá. Únava vzniká rýchlejšie pri určitých druhoch práce, napr. pri monotónnej práci.

Naučme sa pri práci oddychovať! Ľudia dospeli k ohromujúcemu a dôležitému poznatku: duševná práca nespôsobuje únavu. Znie to absurdne. Ale už dávnejšie sa vedci pokúšali zistiť, ako dlho môže ľudský mozog pracovať bez toho, aby sa "znížila táto jeho schopnosť", čo vlastne vystihuje podstatu vedeckej definície únavy. S prekvapením sa zistilo, že ak je aktívny mozog zásobovaný krvou, neexistujú žiadne prejavy únavy! Krv v žilách pracujúceho robotníka obsahuje mnoho "toxínov" a iných látok, spôsobených únavou. Ľudský mozog môže pracovať "rovnako dobre a rýchlo aj po ôsmich až dvanástich hodinách práce." Mozog nepozná žiadnu únavu...

Ale z čoho potom bývame unavení? Psychiatri tvrdia, že naša únava pochádza najmä z duševného a emocionálneho postoja. A aký je recept na nervovú únavu? Oddych, oddych a zasa oddych! Naučme sa pri práci oddychovať! Pravdepodobne budeme musieť zmeniť svoje celoživotné návyky. Ale tá námaha stojí za to, pretože od základov môže zmeniť náš život! Napätie aj uvoľnenie sú zvyky. A zlé zvyky možno premeniť na dobré. Pracujeme v čo najpohodlnejšej polohe. Máme na pamäti, že napätie v tele vyvoláva bolesti chrbtice a nervovú únavu. Štyri až päťkrát za deň sa spýtame sami seba: "Nerobím si prácu ťažšou, než je v skutočnosti? Nepoužívam zbytočne svaly, ktoré vôbec neovplyvňujú moju prácu?" To nám pomôže vytvoriť si zvyk relaxovať. Na konci dňa sa opäť otestujeme otázkami: "Som veľmi unavený? Ak áno, nezapríčinila to moja duševná práca, ale spôsob, akým som ju vykonával."

Pracujeme s nadšením. Ak pracujeme duševne, únavu vo nás nevyvoláva množstvo vykonanej práce, ale množstvo nevykonanej práce. Možno len také, že za našu únavu nemôže práca, ale obyčajné starosti, frustrácia, hnev. Dajme tomu, že môj šéf má iste záujem na tom, aby som sa z práce tešil, lebo tak sa zvýši aj jeho príjem. Zabudnem však na to, čo chce šéf. Myslím len na to, čo zaujímavá práca prinesie mne. A práve takéto uvažovanie môže zdvojnásobiť naše životné šťastie. Veď v práci strávime v bdelom stave približne polovicu života. Ak nenájdeme šťastie tam, potom ho možno už nenájdeme nikdy a v ničom. Záujem o prácu nás nielenže odpúta od osobných problémov, ale koniec koncov nám môže priniesť aj ďalší postup a zvýšenie platu. A ak nám ho aj neprinesie, tak určite aspoň na minimum zníži našu únavu a pomôže nám tešiť sa z voľného času.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Moderná psychohygiena, Bartko.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.