Zvládanie existenciálnej úzkosti adolescentov

ZVLÁDANIE EXISTENCIÁLNEJ ÚZKOSTI ADOLESCENTOV POMOCOU UTVÁRANIA ZMYSLU ŽIVOTA

Adolescencia je jedinečné obdobie sprevádzané špecifickým správaním a prežívaním. Vo všeobecnosti platí, že je to obdobie plné emočných búrok, psychickej nestability a vnútorných a vonkajších konfliktov. Výsledky viacerých výskumov poukazujú na to, že v tejto etape vývinu dochádza u človeka k výraznému vzrastu depresívnych symptómov a taktiež samovražedných pokusov. Základnými prejavmi adolescencie sú: zvýšený záujem a konfrontáciu s existenciálnymi otázkami života, t.j. hľadanie podstaty svojho života, zmyslu života. Ľudia začínajú filozofovať, utvárajú si životné plány a ciele, hodnotové systémy a ideály. Ide o vývin myslenia, ktoré sa dostáva na novú, vyššiu úroveň. Taktiež dochádza k rozvoju abstraktného myslenia – človek vidí seba a svet v širších súvislostiach a z existenciálnej perspektívy.
S týmito existenciálnymi skutočnosťami súvisí aj existenciálna úzkosť. Existenciálne skutočnosti sú všetky tie reality a fenomény charakteristické pre ľudský život, ktoré sú nám dané a ktorých uvedomovanie sprevádza prežívanie ľudskej existencie. I. D. Yalom, najviac citovaný autor z tejto oblasti, vymedzuje 4 existenciálne danosti :
1) Smrť – adolescenti riešia konflikt medzi konečnosťou života a túžbou žiť;
2) Sloboda – adolescenti vedia, že si môžu slobodne vybrať hodnoty a ciele, ale vidia aj vlastnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia;
3) Izolácia – strach z izolácie od ľudí aj sveta a z toho, že nebudú súčasťou väčšieho celku a systému;
4) Bezzmyselnosť – je pocitom nezmyselnosti sveta a nedostatku dôvodu prečo žiť.
Tieto 4 existenciálne danosti sú prejavom existenciálnej úzkosti. Sú reakciou na uvedomenie si existenciálnych skutočností.
D. J. Hacker tvrdí, že existenciálna úzkosť je prirodzeným prejavom dozrievania a sebaformovania adolescentov, ktorú treba prijať ako skutočnosť a zodpovedne sa snažiť o jej zvládnutie. V žiadnom prípade však nejde o symptóm choroby či patologický prejav. Na vyjadrenie procesu ako človek čelí úzkosti použil I. D. Yalom nasledovnú schému: vedomie existenciálnych skutočností ® úzkosť ® obranný mechanizmus
Rozoznáva 2 druhy obranných mechanizmov:
1) Často rozšírené, kde človek pred úzkosťou uteká alebo ju potláča a výsledkom môže byť napríklad členstvo v rôznych sektách, kluboch, rebelstvo proti tradičným hodnotám, kriminálna činnosť, užívanie drog či sexuálna promiskuita.

Ak sa adolescent bráni týmto spôsobom, vytvára si povrchný a nestabilný spôsob zvládania existenciálnej úzkosti, čím vlastne blokuje svoj osobný rast.
2) Špecifické, ktoré slúžia na zvládnutie primárneho existenciálneho strachu. Adolescenti sa snažia napríklad aktívne angažovať vo svete, zaviazať sa a odovzdať sa určitým hodnotám, t.j. nájsť zmysel života.
Je dôležité mať zmysel života, potvrdzujú to aj viacerí vedci. Tvrdia, že je to centrálny činiteľ rozvoja osobnosti a že bez neho človek nemôže normálne fungovať. Ak niekto nemá zmysel života, dochádza k frustrácii, ktorá je zdrojom rôznych psychických problémov. Aby k takejto situácii nedošlo, uvádza autor niekoľko podporných faktorov úspešného vytvárania zmyslu života. Ide hlavne o schopnosti a postoje, ktoré si človek osvojil už v detstve a v skorej adolescencii. Pomáha mu pri tom dôverujúce a podporné rodinné prostredie. Na základe toho si buduje svoj vlastný pozitívny životný koncept.