Starší súrodenec totiž predstavuje pre mladšieho istú sociálnu oporu a preberá niekedy priamo rodičovskú funkciu. Avšak i tam, kde chýbajú obaja rodičia, znamenajú súrodenci jeden pre druhého kus životnej istoty: dieťa nemá nikoho, „komu by patrilo“, ale má niekoho „ku komu patrí“. Situácia detí je rozdielna v rôznych typoch rodín, v ktorých sa vyvíja.
Ď Deti narodené mimo manželstva – bývajú často nedonosené, mŕtvo narodené, mávajú vyššiu úmrtnosť i chorobnosť, horší školský prospech a viac ťažkostí v sociálnom prispôsobení sa. V minulosti mnoho slobodných matiek pod tlakom nepriaznivých hospodárskych a spoločenských okolností opúšťalo svoje deti hneď po narodení, dnes k tomu dochádza len zriedka. Dostáva sa však do popredia nebezpečenstvo postupnej straty záujmu o dieťa. Materstvo bez manžela prináša mladej žene mnoho obmedzení a ťažkostí, a ak to nedokáže spoľahlivo zvládnuť, odvracia sa postupne od dieťaťa, ktoré je pre ňu v tejto situácii hlavnou príťažou.
Ď Deti polosiroty – náhle úmrtie matky alebo otca spôsobí v dieťati najprv pocit afektívneho hladu, smútku, trpkého pocitu krivdy a okradnutia i stratu istoty plynúcu s nedostatku opory a výchovného vedenia. Pôsobí však spravidla i konfliktogenne: oživuje a posiluje pocity nepriateľstva, a tým aj pocit viny voči zomretému rodičovi, vzbudzuje ťažké úzkosti nie len z neistoty nového postavenia vo svete, ale i z nezmyselnosti krutej smrti, ktorú dieťa nedokáže rozumovo pochopiť

Typickým príkladom bolo jedno dievča, ktoré sa asi do 10 rokov vyvíjalo úplne normálne a neboli s ňou žiadne problémy. Po smrti matky sa u nej objavili záchvaty hnevu, ktoré končili neutíšiteľným plačom alebo smiechom, inokedy vyhrážkami, že sa otrávi. Neskôr bola umiestnená do detského domova, kde bola uzavretá, mala pocit krivdy. Ako keby sa chcela za svoju citovú stratu mstiť, bola drzá a s ničím nespokojná. So svojim bratom sa zúrivo hádala, voči ostatným deťom bola povýšenecká a panovačná, pre maličkosti ich napádala, takže vytvárala až dojem „duševnej nenormálnosti“. Na otca bola veľmi naviazaná a pri každej jeho návšteve usedavo plakala. Niekedy mávala záchvaty hnevu a plaču, ktoré sa dostavovali aj niekoľko krát denne a trvali aj niekoľko hodín. Počas pobytu v detskom domove vôbec nepribrala na váhe, mala chabé svalstvo, vadné držanie tela doposiaľ bez známok pubescencie. Nakoniec jej v ústave zaistili individuálnym prístupom jednej sestry emočnú substitúciu za matku. Po roku je viditeľné určité ukľudnenie, ale stále pretrváva emočná neistota.

Ď Dieťa v rodine rozpadnutej rozvodom rodičov – je v situácii trochu odlišnej.