Vývinové zvláštnosti obdobia dospievania

V období dospievania človek prechádza mimoriadnymi telesnými a psychickými zmenami, ktoré sa môžu odraziť aj v delikventnom správaní. Nesprávny prístup dospelých k dieťaťu môže viesť ku konfliktom a prehnanej agresii, a to najmä v období puberty.

V tomto období prebieha množstvo búrlivých zmien (fyziologické, intelektuálne, citové, sociálne i sexuálne dozrievanie). Hovorí sa aj o „ dvojkríze originálnosti“, v ktorej ide o silne prejavený pocit vlastnej individuálnosti a odlišnosti, čo plodí akýsi kult vlastnej osoby. Prejavuje sa v zdôrazňovaní vlastného „ja“, vzburou voči prostrediu, často spoločenským negativizmom, vzdorovaním a agresiou.

Vzťahy k dospelým. Najvýraznejšiu skupinu ťažkostí predstavuje správanie voči dospelým, rodičom a vychovávateľom, požiadavkám, ktoré reprezentujú. Patria sem prejavy nedisciplinovanosti, nepodriaďovania sa príkazom, porušovania školského poriadku a zákazov každého druhu. Nastávajú zmeny vzťahu mladistvých k rodine, ktoré sa vyznačujú konfliktmi s rodičmi a oslabením emocionálnej väzby na rodičoch.

Rovesnícke vzťahy. Ďalšia kategória ťažkostí je spojená so vzťahom k rovesníckej skupine, napr. neschopnosť nájsť si priateľov, pocity osamotenosti, nepochopenia alebo na druhej strane nadmerne silná väzba na partiu, najmä s delikventnou náplňou činnosti.

Citový (emocionálny) vývin. Za charakteristickú osobitosť emocionálneho života dospievajúcich sa považuje neobyčajná intenzita a živosť citových prežívaní. Dospievajúci ľahko prechádza od radosti k smútku, od entuziazmu k znechuteniu, od nádeje k skľúčenosti. Zvyčajný je strach zo spoločenského života, vzrastá nesmelosť, nedostatok sebadôvery, objavujú sa depresie, vzplanutia lásky, sklony k podráždeniu. Hnev a agresivita predstavujú najčastejšiu reakciu na frustráciu.

Sexuálne dozrievanie. Osobitnú ťažkosť predstavuje predčasné nadväzovanie stykov s osobami opačného pohlavia, pričom práve v dôsledku akcelerácie sa sexuálne potreby objavujú skôr než pred rokmi a skôr, než sa človek stáva dospelým, finančne, sociálne, právne nezávislým.

Nemalé problémy v socializácii mládeže pramenia aj z faktu, že spoločnosť akceptuje ako človeka „hotového“ najmä dospelého človeka, ktorého považuje za schopného rozhodovať o sebe a svojej životnej ceste. I keď sú mladí ľudia často rozumovo a intelektuálne vyspelí, zostáva im čakať na dospelosť. Vplyvom vzdelávania sa táto „nedospelosť“ presúva do čoraz vyššieho veku, mladý človek musí dlho študovať, kým sa považuje za akceptovateľného v nejakom odvetví ľudskej činnosti.