Kriminogénne faktory

Vychádzajúc z členenia Štablovej (1994) môžeme kriminogénne faktory vyplývajúce zo spoločenského prostredia rozdeliť na:

Sociálne, kam patria faktory vyplývajúce z výchovného pôsobenia. Ide najmä o nekvalitné rodinné a problémové školské prostredie, ktoré formujú správanie a postoje detí, pracovné kolektívy (kde napr. nedostatok kontroly môže viesť k delikventnému konaniu), živelne vytvorené skupiny, negatívny vplyv médií a ďalšie;

Kultúrne, výsledkom pôsobenia ktorých je určitý systém životných hodnôt a ich preferencia. Popri rodine a škole ovplyvňuje ich tvorbu i celý systém spoločenských inštitúcií, princípy spoločenskej morálky a ich praktické uplatňovanie.

Politické. Politika ovplyvňuje celý spoločenský život, hlavne tvorbu a realizáciu práva a právnych noriem, ekonomické podmienky života spoločnosti i výchovný systém. Negatívne pôsobenie politiky môže vyvolávať nárast kriminality, ale aj viesť k protiústavnej činnosti, rasizmu, násilnej a majetkovej trestnej činnosti, najmä pri sociálnych konfliktoch.

Právne. Významným faktorom je i právny poriadok štátu, pričom u nás v súčasnosti veľmi negatívne pôsobia početné medzery v legislatíve, ktoré poznamenali rad odvetví nášho života, predovšetkým privatizačný proces. Právny poriadok je často neprehľadný a v spoločnosti narastá dešpekt voči právu a zákonom.

Ekonomické. Trhové hospodárstvo vtláča hospodárskej kriminalite nové formy: hospodárske podvody, trestné činy proti hospodárskej súťaži, sprenevery, korupcia, devízové delikty atď. Medzery v zákonoch umožnili obohatenie jednotlivcov a skupín na úkor spoločnosti.

Viktimologické. Výsledky viktimologických výskumov ukazujú, že napr. ľahkomyseľnosť, neopatrnosť či provokácia zo strany obetí prispieva k trestným činom (vystatovanie sa majetkom, agresivita, stopovanie áut a pod.).