Metodologický prístup k výskumu

Kriminologické teórie poukazujú na rôzne príčiny delikvencie, avšak všetky faktory a činitele sa týkajú dvoch základných oblastí: vplyvu prostredia a osobnostných faktorov. Je zložité presne určiť, ktoré z nich sú príčinami a ktoré už iba dôsledkami nežiadúceho vývinu jedinca. Môžeme sa však pokúsiť charakterizovať jeho rodinnú situáciu, školskú i širšiu životnú skúsenosť, názory, postoje i prežívanie, aké vzory nasleduje a aké ciele si kladie.

Rodinné zázemie. Pochádza z neúplnej rodiny, s veľkým počtom súrodencov, s nedostatkom finančných prostriedkov, výskytom trestanosti, s nedostatkom otcovskej lásky, nedostatkom materinskej lásky a častejším používaním telesných trestov rodičmi.

Školské prostredie. Jeho pobyt v škole má problémový charakter (prejavuje sa častejším odmietaním zo strany spolužiakov, šikanovaním), nežiadúco sa správa v škole (z jeho strany sa vyskytujú konflikty s učiteľmi, agresivita, záškoláctvo, nezáujem o učenie, strach z trestov za známky) a často sa u neho prejavuje nedostatočný prospech (zlé známky z hlavných predmetov i zlý celkový priemer známok, prepadávanie v jednotlivých ročníkoch).

Životná spokojnosť. Prežíva nespokojnosť so svojím životom, má vysokú potrebu zmeny vlastného správania, má vyššiu viktimizáciu (väčší pocit krivdy, že mu niekto v živote ublížil), častejšie sa stal obeťou sexuálneho obťažovania a má menšiu schopnosť odpustiť človeku, ktorý mu ublížil.

Hodnotová orientácia. Dominujú u neho rodinné hodnoty a úsilie nedostať sa do väzenia, viac sa zameriava na materiálne hodnoty v živote (mať auto, peniaze, chatu, atď.), čo by vysvetľovalo tak častú majetkovú trestnú činnosť delikventnej mládeže.

Výber vzorov a ideálov sa vyznačuje odpodobňovaním sa najmä od rodičovských vzorov, ktoré sú nežiadúce (nebyť ako otec atď.) a prežívaním väčšej sympatie k záporným vzorom, z čoho plynie nebezpečie ovplyvnenia nežiadúcimi modelmi správania.

Náplň voľného času. Prežíva voľný čas pasívne alebo nežiadúco (fajčenie, pitie alkoholu), v televízii a kine obľubuje programy s násilnou tematikou (akčné filmy, vojnové filmy, horory), má väčší sklon imitovať filmové vzory, viac akceptuje násilie zobrazované v médiách a má väčší sklon napodobňovať násilné scény v médiách aj v bežnom živote.

Výkonová motivácia. Vyznačuje sa zníženou výkonovou motiváciou s viacerými negatívnymi znakmi; pri výkone prevláda očakávanie neúspechu, prevláda neprimeraná reakcia na úspech, preferuje hodnotiteľov výkonu zo širšieho prostredia (nie rodičov), prevláda vonkajšia motivácia výkonu (chce dosahovať dobré výkony nie kvôli sebe).

Postoje k asociálnym a antisociálnym činom. Prejavuje tolerantnejšie postoje voči závažnejším činom (vražde, znásilneniu), má častejšiu skúsenosť s asociálnymi činmi vo svojom živote a okolí, čiže bol častejšie konfrontovaný aj s trestnou činnosťou. Viac akceptuje niektoré druhy asociálneho správania (alkoholizmus, užívanie drog, telesné trestanie detí) v prípade núdze a má vyššie očakávanie svojej ďalšej kriminálnej kariéry.

Postoje k drogám. Má väčšie skúsenosti s fajčením, požívaním alkoholu aj nealkoholových drog, začína užívať drogy vo veľmi nízkom veku, spektrum užívaných drog má oveľa širšie, má menšiu skúsenosť s informáciami o prevencii závislosti na drogách a škodlivosti drog.

Aj u nás by bolo potrebné výraznejšie predchádzať všetkým negatívnym javom, ktoré sprevádzajú nesprávnu výchovu detí a nedostatočnú starostlivosť o ne zo strany rodiny a spoločnosti.