Analýza vývinových trendov výskytu sociálnej patológie v správaní detí a mládeže (napr. agresivity, záškoláctva, delikvencie, kriminality, drogovej závislosti a pod.) za posledné desaťročie jednoznačne ukazuje, že po relatívne stabilizovanej situácii v období “reálneho socializmu” nastal po novembri 1989 dramatický zvrat, s každoročným neúprosným nárastom počtu detí a mládeže, ktorá sa svojím správaním dostala do rozporu so sociálnymi normami alebo dokonca so zákonom.

Problémové spoločenské obdobia a osobitne revolučné udalosti prinášajú so sebou popri pozitívnych zmenách aj narastanie sociálnopatologických javov. To bolo typické po roku 1989 aj pre našu spoločnosť. Prudko sa zvýšila kriminalita, veľké rozmery naberá organizovaný zločin, rastie toxikománia, rôzne formy sociálneho parazitizmu, nezamestnanosť, bezdomovstvo a iné javy, ktoré sme predtým ani nepoznali. Alarmujúca je najmä skutočnosť, že stúpla nielen kriminalita dospelých, ale aj delikvencia mladistvých a maloletých detí. Podľa dostupných štatistík podiel mládeže na objasnenej kriminalite sa dlhodobo pohybuje nad 20 %. Možno to dať do súvislosti najmä so spoločenskými transformačnými zmenami a ich negatívnymi dôsledkami (uvoľnenie mravných a právnych noriem, nedokonalá legislatíva, mylné chápanie demokracie, rýchle osvojovanie si konzumného štýlu života, pokles životnej úrovne a pod.), no aj s oslabením primárnej prevencie sociálnopatologických javov zo strany primárnych výchovných činitelov.

Kriminológia, ale i ostatné príbuzné spoločenskovedné disciplíny, sa už mnohé roky venujú problematike príčin kriminality. Rôzne kriminologické teórie a rozličné sociologické, biologické i psychologické prístupy v mnohom naznačili jej multifaktoriálnu podmienenosť. Tak ako je človek jedinečná bytosť, i motívy trestnej činnosti sú veľmi pestré, neraz i málo čitateľné. Ak by sme chceli hlbšie vniknúť do podstaty príčin páchania trestných činov, je nutné si všimnúť mladú generáciu. Prevencia kriminality mladistvých a delikvencie maloletých je neustále aktuálna aj vzhľadom na výskyt mnohých socio-ekonomických činiteľov v spoločnosti (nezamestnanosť, drogová závislosť, sociálne problémy).Príčiny kriminality mládeže

V oblasti porúch správania chýba dosiaľ nosná teória, ktorá by vystihla všetky etiologické vzťahy a súvislosti, určujúce vznik delikventného správania a kriminality. Nemôžeme jednoznačne vytypovať ani jednu teóriu, ktorá by plne vystihovala dynamiku príčin kriminality. Súčasné názory na vznik kriminality sa týkajú dvoch základných oblastí: faktorov prostredia a faktorov osobnosti. Usilujú sa nevychádzať striktne z nejakej teórie alebo smeru, ale pragmaticky vedeckými metódami sa usilujú potvrdiť alebo vyvrátiť vplyv niektorých faktorov na vznik kriminality. Často vychádzajú aj zo starších prístupov, prevažuje však jednoznačne multifaktorový prístup ku kriminalite ako zložitému sociálnemu javu.

Za podmienku trestnej činnosti sa považujú najmä situácie (okolnosti), ktoré uľahčujú príčine jej pôsobenia (napr. nezaistený objekt).

Kriminogénne faktory sú rizikové činitele (príčiny alebo podmienky), ktoré vyvolávajú, uľahčujú alebo podporujú páchanie trestných činov. Štablová (1994) ich člení na:

subjektívne: individuálne osobnostné faktory, spočívajúce v psychických a fyzických vlastnostiach v správaní jedinca, v patológií jeho správania,
objektívne: sociálne v užšom zmysle slova (rodina, škola) i v celospoločenskom meradle.

Netík a kol. (1987) definujú tzv. signály deviantnej životnej cesty prejavujúcej sa ešte pred spáchaním samotného deliktu na základe analýzy dát zo životnej histórie skúmaných mladistvých delikventov:

pre obdobie pubescencie (11 - 15 rokov) boli charakteristické kontakty s políciou, záškoláctvo, túlanie, návštevy reštaurácií a konzumácia alkoholu a sústavné fajčenie,
pre obdobie adolescencie (od 15 rokov do spáchania deliktu) túlanie, záškoláctvo, absencie, časté návštevy reštaurácií, prejavená fyzická agresia, kriminálna infekcia v rodine a vo vrstovníckych vzťahoch, „nezodpovedný“ sex, problémy v pracovnej sfére (konflikty, nedisciplinovanosť). Už dva súčasne prítomné signály v danom veku naznačujú podľa autorov zvýšené riziko sociálno-deviantného správania sa v budúcnosti.

Na páchateľa trestných činov sa môžeme pozerať ako na normálneho človeka, ktorý situačne reaguje neprimerane a delikventne, alebo ako na psychicky chorú osobnosť (bludy, depresie, demencia, sexuálne deviácie), intelektovo deficitnú osobnosť, ako na vývojový exces (najmä u mládeže) alebo na osobu, ktorá konala neuvedomele pod vplyvom nekontrolovateľného afektu alebo čisto racionálne s cieľom chladnokrvne získať nejaký prospech (odstrániť osobu, získať majetok). Motívy trestnej činnosti teda spočívajú v individuálnej motivácii každého jednotlivého konania, v celkovom ovplyvnení páchateľa situáciou a osobnosťou obete. Z toho hľadiska je veľmi zložitou otázkou predikcia kriminality, najmä v prípade mládeže, ktorá vykazuje už v detstve poruchy správania.Vývinové zvláštnosti obdobia dospievania

V období dospievania človek prechádza mimoriadnymi telesnými a psychickými zmenami, ktoré sa môžu odraziť aj v delikventnom správaní. Nesprávny prístup dospelých k dieťaťu môže viesť ku konfliktom a prehnanej agresii, a to najmä v období puberty.

V tomto období prebieha množstvo búrlivých zmien (fyziologické, intelektuálne, citové, sociálne i sexuálne dozrievanie). Hovorí sa aj o „ dvojkríze originálnosti“, v ktorej ide o silne prejavený pocit vlastnej individuálnosti a odlišnosti, čo plodí akýsi kult vlastnej osoby. Prejavuje sa v zdôrazňovaní vlastného „ja“, vzburou voči prostrediu, často spoločenským negativizmom, vzdorovaním a agresiou.

Vzťahy k dospelým. Najvýraznejšiu skupinu ťažkostí predstavuje správanie voči dospelým, rodičom a vychovávateľom, požiadavkám, ktoré reprezentujú. Patria sem prejavy nedisciplinovanosti, nepodriaďovania sa príkazom, porušovania školského poriadku a zákazov každého druhu. Nastávajú zmeny vzťahu mladistvých k rodine, ktoré sa vyznačujú konfliktmi s rodičmi a oslabením emocionálnej väzby na rodičoch.

Rovesnícke vzťahy. Ďalšia kategória ťažkostí je spojená so vzťahom k rovesníckej skupine, napr. neschopnosť nájsť si priateľov, pocity osamotenosti, nepochopenia alebo na druhej strane nadmerne silná väzba na partiu, najmä s delikventnou náplňou činnosti.

Citový (emocionálny) vývin. Za charakteristickú osobitosť emocionálneho života dospievajúcich sa považuje neobyčajná intenzita a živosť citových prežívaní. Dospievajúci ľahko prechádza od radosti k smútku, od entuziazmu k znechuteniu, od nádeje k skľúčenosti. Zvyčajný je strach zo spoločenského života, vzrastá nesmelosť, nedostatok sebadôvery, objavujú sa depresie, vzplanutia lásky, sklony k podráždeniu. Hnev a agresivita predstavujú najčastejšiu reakciu na frustráciu.

Sexuálne dozrievanie. Osobitnú ťažkosť predstavuje predčasné nadväzovanie stykov s osobami opačného pohlavia, pričom práve v dôsledku akcelerácie sa sexuálne potreby objavujú skôr než pred rokmi a skôr, než sa človek stáva dospelým, finančne, sociálne, právne nezávislým.

Nemalé problémy v socializácii mládeže pramenia aj z faktu, že spoločnosť akceptuje ako človeka „hotového“ najmä dospelého človeka, ktorého považuje za schopného rozhodovať o sebe a svojej životnej ceste. I keď sú mladí ľudia často rozumovo a intelektuálne vyspelí, zostáva im čakať na dospelosť. Vplyvom vzdelávania sa táto „nedospelosť“ presúva do čoraz vyššieho veku, mladý človek musí dlho študovať, kým sa považuje za akceptovateľného v nejakom odvetví ľudskej činnosti.Kriminogénne faktory

Vychádzajúc z členenia Štablovej (1994) môžeme kriminogénne faktory vyplývajúce zo spoločenského prostredia rozdeliť na:

Sociálne, kam patria faktory vyplývajúce z výchovného pôsobenia. Ide najmä o nekvalitné rodinné a problémové školské prostredie, ktoré formujú správanie a postoje detí, pracovné kolektívy (kde napr. nedostatok kontroly môže viesť k delikventnému konaniu), živelne vytvorené skupiny, negatívny vplyv médií a ďalšie;

Kultúrne, výsledkom pôsobenia ktorých je určitý systém životných hodnôt a ich preferencia. Popri rodine a škole ovplyvňuje ich tvorbu i celý systém spoločenských inštitúcií, princípy spoločenskej morálky a ich praktické uplatňovanie.

Politické. Politika ovplyvňuje celý spoločenský život, hlavne tvorbu a realizáciu práva a právnych noriem, ekonomické podmienky života spoločnosti i výchovný systém. Negatívne pôsobenie politiky môže vyvolávať nárast kriminality, ale aj viesť k protiústavnej činnosti, rasizmu, násilnej a majetkovej trestnej činnosti, najmä pri sociálnych konfliktoch.

Právne. Významným faktorom je i právny poriadok štátu, pričom u nás v súčasnosti veľmi negatívne pôsobia početné medzery v legislatíve, ktoré poznamenali rad odvetví nášho života, predovšetkým privatizačný proces. Právny poriadok je často neprehľadný a v spoločnosti narastá dešpekt voči právu a zákonom.

Ekonomické. Trhové hospodárstvo vtláča hospodárskej kriminalite nové formy: hospodárske podvody, trestné činy proti hospodárskej súťaži, sprenevery, korupcia, devízové delikty atď. Medzery v zákonoch umožnili obohatenie jednotlivcov a skupín na úkor spoločnosti.

Viktimologické. Výsledky viktimologických výskumov ukazujú, že napr. ľahkomyseľnosť, neopatrnosť či provokácia zo strany obetí prispieva k trestným činom (vystatovanie sa majetkom, agresivita, stopovanie áut a pod.).Metodologický prístup k výskumu

Kriminologické teórie poukazujú na rôzne príčiny delikvencie, avšak všetky faktory a činitele sa týkajú dvoch základných oblastí: vplyvu prostredia a osobnostných faktorov. Je zložité presne určiť, ktoré z nich sú príčinami a ktoré už iba dôsledkami nežiadúceho vývinu jedinca. Môžeme sa však pokúsiť charakterizovať jeho rodinnú situáciu, školskú i širšiu životnú skúsenosť, názory, postoje i prežívanie, aké vzory nasleduje a aké ciele si kladie.

Rodinné zázemie. Pochádza z neúplnej rodiny, s veľkým počtom súrodencov, s nedostatkom finančných prostriedkov, výskytom trestanosti, s nedostatkom otcovskej lásky, nedostatkom materinskej lásky a častejším používaním telesných trestov rodičmi.

Školské prostredie. Jeho pobyt v škole má problémový charakter (prejavuje sa častejším odmietaním zo strany spolužiakov, šikanovaním), nežiadúco sa správa v škole (z jeho strany sa vyskytujú konflikty s učiteľmi, agresivita, záškoláctvo, nezáujem o učenie, strach z trestov za známky) a často sa u neho prejavuje nedostatočný prospech (zlé známky z hlavných predmetov i zlý celkový priemer známok, prepadávanie v jednotlivých ročníkoch).

Životná spokojnosť. Prežíva nespokojnosť so svojím životom, má vysokú potrebu zmeny vlastného správania, má vyššiu viktimizáciu (väčší pocit krivdy, že mu niekto v živote ublížil), častejšie sa stal obeťou sexuálneho obťažovania a má menšiu schopnosť odpustiť človeku, ktorý mu ublížil.

Hodnotová orientácia. Dominujú u neho rodinné hodnoty a úsilie nedostať sa do väzenia, viac sa zameriava na materiálne hodnoty v živote (mať auto, peniaze, chatu, atď.), čo by vysvetľovalo tak častú majetkovú trestnú činnosť delikventnej mládeže.

Výber vzorov a ideálov sa vyznačuje odpodobňovaním sa najmä od rodičovských vzorov, ktoré sú nežiadúce (nebyť ako otec atď.) a prežívaním väčšej sympatie k záporným vzorom, z čoho plynie nebezpečie ovplyvnenia nežiadúcimi modelmi správania.

Náplň voľného času. Prežíva voľný čas pasívne alebo nežiadúco (fajčenie, pitie alkoholu), v televízii a kine obľubuje programy s násilnou tematikou (akčné filmy, vojnové filmy, horory), má väčší sklon imitovať filmové vzory, viac akceptuje násilie zobrazované v médiách a má väčší sklon napodobňovať násilné scény v médiách aj v bežnom živote.

Výkonová motivácia. Vyznačuje sa zníženou výkonovou motiváciou s viacerými negatívnymi znakmi; pri výkone prevláda očakávanie neúspechu, prevláda neprimeraná reakcia na úspech, preferuje hodnotiteľov výkonu zo širšieho prostredia (nie rodičov), prevláda vonkajšia motivácia výkonu (chce dosahovať dobré výkony nie kvôli sebe).

Postoje k asociálnym a antisociálnym činom. Prejavuje tolerantnejšie postoje voči závažnejším činom (vražde, znásilneniu), má častejšiu skúsenosť s asociálnymi činmi vo svojom živote a okolí, čiže bol častejšie konfrontovaný aj s trestnou činnosťou. Viac akceptuje niektoré druhy asociálneho správania (alkoholizmus, užívanie drog, telesné trestanie detí) v prípade núdze a má vyššie očakávanie svojej ďalšej kriminálnej kariéry.

Postoje k drogám. Má väčšie skúsenosti s fajčením, požívaním alkoholu aj nealkoholových drog, začína užívať drogy vo veľmi nízkom veku, spektrum užívaných drog má oveľa širšie, má menšiu skúsenosť s informáciami o prevencii závislosti na drogách a škodlivosti drog.

Aj u nás by bolo potrebné výraznejšie predchádzať všetkým negatívnym javom, ktoré sprevádzajú nesprávnu výchovu detí a nedostatočnú starostlivosť o ne zo strany rodiny a spoločnosti.Záverom

Záujmom celej spoločnosti je, aby mladá generácia vyrastala zdravo a s pozitívnymi postojmi k dodržiavaniu spoločenských noriem. Odstraňovať príčiny a podmienky kriminality mládeže formou preventívnych aktivít prostredníctvom tímového, systémového a komplexného prístupu, rozvíjať čo najužšiu spoluprácu psychológov s rodinami, školami, okresnou starostlivosťou o deti a rodinu, s políciou a súdmi pri výchovnom pôsobení na mladého človeka.

Pomáhať rizikovým rodinám s príznakmi sociálnej patológie, napríklad formou skupinovej práce počas letných prázdninových táborov (tábor pre deti z rodín postihnutých alkoholizmom). Zriaďovať klubové zariadenia pre ohrozenú mládež, ktoré by mohli pomôcť svojou činnosťou odviesť deti „z ulice“. Budovať funkčný systém sociálnej a materiálnej podpory rodín, aby sa zabránilo ich kriminogénnemu odsunu na okraj spoločnosti.

V prípade výchovných problémov žiakov získať pre readaptačnú spoluprácu všetkých učiteľov vyučujúcich v triede, vychovávateľky v školských kluboch i žiakov, nadviazať čo najužšou spoluprácu s rodinou delikventného žiaka a pomôcť rodine odstraňovať škodlivé vplyvy na dieťa. Apelovať na školy a učiteľov, aby sa neusilovali čo najskôr sa „zbaviť“ žiakov s problémovým správaním, ale s nimi pracovať, aby v pre nich blízkom prostredí našli správne hodnoty.

Vytvárať kvalitný, ale najmä citlivý systém vplyvu a kontroly dieťaťa v škole, správne organizovať čas mládeže strávený doma i mimo školy; prípadne vytrhnúť žiaka zo skupiny vykazujúcej asociálne tendencie.

Usilovať sa na všetkých stupňoch riadenia Policajného zboru SR vytvoriť tabuľkové miesta pre pracovníkov na prácu s mládežou, ktorých pracovná náplň by sa dotýkala trestnej činnosti páchanej mládežou a na mládeži, ako aj ohrozovacích deliktov voči deťom a mládeži; uvažovať o vyčlenení pracovníkov pre problematiku mládeže aj v rámci prokuratúry a súdov.

Skvalitniť vyhľadávaciu činnosť v prípadoch podozrení z týrania detí a mládeže prostredníctvom školských a zdravotníckych zariadení a sociálneho kurátorstva.

Zvýšiť medzinárodnú spoluprácu so zahraničnými policajnými zbormi v oblasti výmeny skúseností a informácií o formách a spôsoboch kriminality mládeže a na mládeži, o spôsoboch a formách odhaľovania ich latentných foriem. Orientovať sa predovšetkým na európske štáty so stabilizovanou demokraciou a kontinentálnym právom.

Rozšíriť systém trestných sankcií, ktoré môžu mladistvým páchateľom ukladať súdy, najmä o alternatívne tresty nespojené s odňatím slobody.

V záujme zefektívnenia prevencie recidívy trestnej činnosti vytvoriť podmienky na pomoc podmienečne odsúdeným alebo odsúdeným na tresty nespojené s odňatím slobody riadne sa začleniť do spoločnosti.

Prehĺbiť odbornú i verejnú diskusiu o masmediálnom vysielaní škodlivom pre deti (apelovať na kompetentných zástupcov médií, aby obmedzili šírenie lacných morálku ohrozujúcich programov, ako aj reklám propagujúcich výrobky nevhodným pre deti škodlivým spôsobom), sledovať prísne dodržiavanie zákona o pornografii, obmedzovať propagovanie alkoholu a podporovať všetky aktivity zamerané proti šíreniu drog.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Kriminalita detí a mládeže