Analýza vývinových trendov výskytu sociálnej patológie v správaní detí a mládeže (napr. agresivity, záškoláctva, delikvencie, kriminality, drogovej závislosti a pod.) za posledné desaťročie jednoznačne ukazuje, že po relatívne stabilizovanej situácii v období “reálneho socializmu” nastal po novembri 1989 dramatický zvrat, s každoročným neúprosným nárastom počtu detí a mládeže, ktorá sa svojím správaním dostala do rozporu so sociálnymi normami alebo dokonca so zákonom.

Problémové spoločenské obdobia a osobitne revolučné udalosti prinášajú so sebou popri pozitívnych zmenách aj narastanie sociálnopatologických javov. To bolo typické po roku 1989 aj pre našu spoločnosť. Prudko sa zvýšila kriminalita, veľké rozmery naberá organizovaný zločin, rastie toxikománia, rôzne formy sociálneho parazitizmu, nezamestnanosť, bezdomovstvo a iné javy, ktoré sme predtým ani nepoznali. Alarmujúca je najmä skutočnosť, že stúpla nielen kriminalita dospelých, ale aj delikvencia mladistvých a maloletých detí. Podľa dostupných štatistík podiel mládeže na objasnenej kriminalite sa dlhodobo pohybuje nad 20 %. Možno to dať do súvislosti najmä so spoločenskými transformačnými zmenami a ich negatívnymi dôsledkami (uvoľnenie mravných a právnych noriem, nedokonalá legislatíva, mylné chápanie demokracie, rýchle osvojovanie si konzumného štýlu života, pokles životnej úrovne a pod.), no aj s oslabením primárnej prevencie sociálnopatologických javov zo strany primárnych výchovných činitelov.

Kriminológia, ale i ostatné príbuzné spoločenskovedné disciplíny, sa už mnohé roky venujú problematike príčin kriminality. Rôzne kriminologické teórie a rozličné sociologické, biologické i psychologické prístupy v mnohom naznačili jej multifaktoriálnu podmienenosť. Tak ako je človek jedinečná bytosť, i motívy trestnej činnosti sú veľmi pestré, neraz i málo čitateľné. Ak by sme chceli hlbšie vniknúť do podstaty príčin páchania trestných činov, je nutné si všimnúť mladú generáciu. Prevencia kriminality mladistvých a delikvencie maloletých je neustále aktuálna aj vzhľadom na výskyt mnohých socio-ekonomických činiteľov v spoločnosti (nezamestnanosť, drogová závislosť, sociálne problémy).