Pojem IQ sa stal základom klasifikácie v masových výskumoch detí s vynikajúcou inteligenciou. Tieto výskumy uskutočnil medzi prvými psychológ Terman v roku 1921, výskum podstúpilo 1528 detí s kvocientom inteligencie od 130 do 200. Ich duševný vývoj značne prevýšil ich vrstovníkov. Ich nápadnou vlastnosťou je rýchle chápanie, nenásytná zvedavosť, dobrá pamäť, bohatý slovník. Majú všestranné a spontánne záujmy. Zhromažďujú si početné zbierky. Takmer polovica sa ich naučila čítať pred vstupom do školy, z toho aspoň 20% pred ukončením piateho roku života, 6% pred štvrtým rokom života a 1,6% vo veku necelých troch rokov. Jedno dievča vo veku 25 mesiacov preukázalo v príslušnom teste znalosť čítania takmer tak veľkú, akú má priemerný žiak po skončení prvej triedy.
Deti s vynikajúcou inteligenciou čítajú viac a pritom sú to aj knihy značne hodnotnejšie než deti priemerne inteligentné, niektoré medzi šiestym a trinástym rokom venujú čítaniu dvadsať i viac hodín týždenne. Tu je príklad nadpriemernej aktivity a intelektuálnej samostatnosti dieťaťa s vynikajúcou inteligenciou, ktorú popísal psychológ Lejtes: Erik V., narodený v roku 1937 , vyrástol vo veľmi stiesnených pomeroch. Keď mal rok a pol, stal sa jeho otec, inžinier elektrotechnik úplným invalidom. Ochorel na ataxiu, čo je porucha koordinácie činnosti rôznych skupín svalov, takže nemohol chodiť a mal porušenú schopnosť reči, veľmi ťažko mu rozumeli i jeho najbližší príbuzný.
Keď mal Erik štyri roky, vypukla vojna. Celá rodina bola evakuovaná a matka – tiež inžinierka začala pracovať ako učiteľka. Musela sa starať o manžela, jeho matku, o Erika a neskôr aj o dcéru. Erik bol slabé a nervózne dieťa. Rozprávať začal v rovnakom veku ako ostatné deti. Keď mal štyri roky, začal brať súkromné hodiny, ktoré mu dávala matka u nich doma. V piatich rokoch sa začal z vlastnej iniciatívy – a dokonca proti vôli príslušníkov domácnosti – učiť čítať, písať a počítať. Prejavoval pritom veľkú energiu. Prosil, aby mu ukázali jednotlivé písmená, a plakal, keď sa nemohol dočkať vysvetlenia. Keď sa naučil abecedu, vyhľadával si v knihách a novinách písmená a vyslovoval ich názvy. Rýchlo sa naučil čítať a písať a doslova hltal knihy. Rovnako sa naučil aj počítať. Matematika sa stala jeho koníčkom. V siedmych rokoch ovládal podľa učebnice základy algebry. Neskôr zostavoval podľa učebníc desiatky fyzikálnych a matematických tabuliek. Keď nemal čo robiť, vypracovával pre vlastnú zábavu také úlohy, ako napríklad prevádzanie obyčajných zlomkov s presnosťou do dvadsiatich miest po desatinnej čiare, umocňovanie, napríklad 264 bez použitia logaritmov – ktoré prirodzene poznal - , použitím násobenia, pretože ho to dlhšie zamestnávalo.
V predškolskom veku už poznal základy gramatiky. Taktiež v tomto obore sa vyznačoval neobvyklou aktivitou. S veľkým záujmom a z vlastnej vôle sa zaoberal tým, čo iné deti robia iba z donútenia – určoval pády podstatných mien. Pokúšal sa napísať učebnicu gramatiky. Neskôr sa okrem matematických záľub venoval aj lingvistickým úlohám. Začal tvoriť umelý jazyk tým, že nahradzoval znelé spoluhlásky neznelými, koncovky predponami a naopak. Keď mal deväť rokov, zaoberal sa istú dobu zostavovaním zoznamu slov, ktoré spolu nejako významovo súviseli, tieto zoznami stále prepisoval a dopĺňal. O rok neskôr prečítal fantastický román o ceste na neznámu planétu. Toto čítanie mu dalo impulz k novej záľube – vytvoril niekoľko jazykov obyvateľov planéty, napísal ich zemepis a dejiny. Okolie sa práve snažilo o zbrzdenie Erikovej aktivity. Duševná práca bola pre toto dieťa milšia ako hračky, nemohol sa bez nej zaobísť, bola pre neho úplne nepostrádateľná. Z Termanových výskumov vyplýva, že deti s vynikajúcou inteligenciou sa zaujímajú viac ako iné deti o abstraktné predmety. To však neznamená, že by ich nebavili obvyklé činnosti, hry, šport.
Nie je pravda, že tieto deti sú slabšie vyvinuté telesne alebo charakterovo. Terman však zdôrazňoval, že medzi deťmi s vynikajúcou inteligenciou sú veľké individuálne rozdiely, takže obecná charakteristika sa nehodí na všetky prípady. Vyskytujú sa medzi nimi aj deti fyzicky slabé alebo nedostatočne pripravené k životu v spoločnosti. Životopisy slávnych ľudí často obsahujú údaje, ktoré potvrdzujú práve uvedenú všeobecnú charakteristiku inteligencie. Napríklad matematik Gauss udivoval už ako dieťa okolie svojimi matematickými schopnosťami a už v školskom veku čítal New-tonove práce. Sú však známe aj prípady, kedy vynikajúco inteligentný človek neprejavoval takéto vlastnosti zázračného dieťaťa.
Genialita ako geniálnych označoval Terman ľudí, ktorí v testoch dosiahli vyššie IQ ako 140. Jeho pokus sa nestretával s uznaním, pretože kritériom geniality sú aj tvorivé diela, a nie len prejavy formálnej schopnosti riešiť cesty. Genialita je najvyšší stupeň tvorivej schopnosti. Geniálni sú ľudia, ktorých tvorba má pre spoločnosť úplne výnimočný, historický význam. Génius obvykle zahajuje vo svojom obore novú epochu. Základným kritériom geniality je spoločenská hodnota diel, ktoré daný človek vytvoril. Ako geniálnych teda môžme označiť len tých ľudí, ktorí vynikajú ako zvláštnymi vlastnosťami rozumu, tak i charakteru.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Inteligencia
Dátum pridania: | 16.10.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | gabco | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 359 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 15.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 25m 30s |
Pomalé čítanie: | 38m 15s |
Zdroje: Psychologie spráného myšlení / Malá moderní encyklopedie: Z. Pietrasinski, A. Mešťan.- 2.vyd.- Praha :ORBIS, 1964.-
Podobné referáty
Inteligencia | VŠ | 2.9808 | 1638 slov |