Depresia
Úvod
Vo svojej seminárnej práci na tému Depresia, by som chcela nahliadnuť do všetkých tajov tejto psychickej choroby. Aj keď okrajovo, pretože na odbornejšiu prácu v oblasti psychológie je treba obetovať mesiace, roky i desaťročia „bádania v ľudskej duši“.
No predovšetkým by som chcela poukázať na viaceré príznaky, ktoré sa môžu prejavovať i u našich príbuzných, známych, kamarátov, kamarátok... Ak budeme venovať trochu viacej pozornosti druhým ľudom, môžeme im včasnejšie podať pomocnú ruku.
1. Čo je depresia?
V literatúre som objavila viacero definícií depresie, no podľa mňa sú najvýstižnejšie tieto:
- Depresia je mentálna porucha prinášajúca trpiacemu smútok, skľúčenosť, stratu záujmu a entuziazmu vo väčšine činností. Môže narušiť schopnosť zvládať životné situácie v bežnom živote, ale najmä na pracovisku.
- Depresiou sa označuje všetko, čo postihnutí pociťujú vo svojom vnútri, nielen zmeny nálad, ale aj zmeny duševných schopností, postojov a spôsobu vlastného nazerania na iných ľudí, veci a najmä na seba samých (L. MacLarenová, 2002, str. 13)
- Iste ste už zažili také dni, ktoré by ste najradšej vymazali z pamäte. Svet sa vám videl bezútešný, cítili ste sa ubito a vaše sebavedomie bolo na nule. Najradšej by ste boli zaliezli do postele a skryli sa pod paplón. (Wolf C. Ebner, 1991, str. 35)
- Vaše dieťa nepodmienečne potrebuje odbornú pomoc, ak podlieha svojmu smútku do tej miery, že sa po dobu jedného mesiaca nedokáže väčšinu dní v týždni v škole sústrediť na prácu alebo sa stýkať s kamarátmi. Vám sa pritom nedarí ho z tohto stavu dostať ani tým, že mu doprajete nejaké potešenie, ani tým, že mu venujete zvýšenú pozornosť. (M. Martin, C. Waltmanová-Greenwoodová, str.33)
2. Príčiny depresie, faktory
Nájsť len jednu jedinú príčinu depresie je ťažké a nesprávne. Za vznik môže viacero stresujúcich udalostí alebo naopak jedna, ktorá nás vyvedie z miery: „depresia teda vzniká ako reakcia na sériu nešťastných a bolestných faktorov, z ktorých ten posledný funguje ako spúšťací mechanizmus - tzv. posledná kvapka.“ (L. MacLarenová: Depresie, 2002, str. 94)
Pri prežívaní stresujúcich udalostí zohrávajú veľkú rolu okolnosti, ktoré ovplyvňujú možnosť vzniku depresie. Ak sme sami, bez priateľov, rodiny, trápia nás ďalšie starosti, a ak sme fyzicky oslabení, omnoho ľahšie podľahneme depresii, ktorej by sme sa za priaznivejších okolností vôbec nemuseli poddať. Taktiež v literatúre sa nachádzajú rôzne názory na vznik depresie, preto uvádzam jednotlivé príčiny v nasledovných bodoch:Dispozičné rozdelenie podľa pohlavia:
ŽENY
Izolovanosť
Týka sa matiek s deťmi, ktoré na materskej dovolenke zostávajú celé dni samy doma s malými deťmi. Počet izolovanosti sa zvyšuje v prípade slobodných matiek. Nemajú partnera, ktorý by im pomohol so starostlivosťou o dieťa, finančne ich zabezpečil a samozrejme, s ktorým by sa mohli pozhovárať. Izolovanosť je opodstatnená, ak bývajú v oblasti, kde je málo spoločenských príležitostí a slabá verejná doprava.
Gravidita
Najčastejšie sa depresia spája s pôrodom. Určitý pokles nálady niekoľko dní po pôrode je bežná vec. Dve tretiny až tri štvrtiny žien po pôrode trpí kolísavou náladou. Chvíle radosti sa striedajú s plačom. Tieto zmeny nálady zvyčajne trvajú 48 hodín po pôrode a súvisia s hormonálnymi zmenami. Ťažšie stavy sa prejavujú do 6 týždňov. Žena trpí nespavosťou, nechutenstvom, vyčerpanosťou, stratou sebadôvery a sebaúcty, nestíha dokončiť každodenné povinnosti.
Klimaktérium
Predpokladá sa, že medzi hormonálnymi zmenami, ktoré vznikajú počas klimaktéria a depresie zrejme neexistuje vnútorná prepojenosť, hoci nedostatočná hladina estrogénu (ženského pohlavného hormónu) sa uznáva za možnú príčinu depresie.
Predmenštuačný syndróm alebo PMS
Silné predmenštruačné napätie môže zvýšiť sklon ku depresii.
Postavenie ženy v spoločnosti
Nároky na ženy v dnešnej dobe sú reálne obrovské. Domácnosť, výchova detí, náročné zamestnanie. Spoločnosť na ne vyvíja obrovský tlak, ktorý môže významne ovplyvniť ich možnú dispozíciu na depresiu.
MUŽI
Úloha silnejšieho pohlavia
Muži zohrávajú v spoločnosti úlohu silnejšieho - svoj smútok a slabosti neprejavujú. Pocity držia pod zátkou alebo ich dávajú najavo agresivitou, či nadmerným pitím. Na radu lekárov sa obracajú len v prípadoch vážnych depresívnych stavov, v štádiu, keď sa pokúsia siahnuť si na život.
Ďalšie možné príčiny bez ohľadu na pohlavie
Posledná kvapka
Každý z nás má svoj bod, svoju hranicu, keď sa zlomí a napokon sa ocitne v depresii. Napr. Prekonanie rozvodu bez depresie. Avšak ak je rozvod na záver ťažšieho obdobia, ktoré by nemuselo byť tak náročné, má vážnejšie následky.
Zmena ročných období
Takáto depresia sa nazýva sezónna afektívna porucha. Najčastejšie k nej dochádza v zimných mesiacoch.Fyzické príčiny
Už len vedomie, že ste chorý, funguje ako spúšťací mechanizmus depresie. Preto musíme byť takto chorému človeku veľkou oporou. Upozorňuje na to príklad jednej mladej pacientky, ktorý spomína profesor Kurt Tepperwein vo svojej knihe Uzdrav sám seba. „Mladú pacientku postihla pred 2 rokmi ťažká rana. Ochorela na rakovinu. Jeden prsník jej musel byť celý odoperovaný. Síce sa znovu úplne uzdravila, ale cítila sa už iba ako „polovičný človek“, ako sama hovorievala a trpela takými depresiami, že jej manžel s ňou nedokázal vydržať a opustil ju. Jej depresie sa tým ďalej zhoršili a boli nezmieriteľné. Začala pochybovať o zmysle života vôbec“.
K depresii môžu viesť aj ďalšie ochorenia: chronické, hormonálne poruchy, invalidizujúce (artritída, skleróza, Parkinsonova choroba). Práve choroby považujeme za veľmi vážne „štartéry“ depresie.
Nedostatok vitamínov a minerálov
Najmä K, Ca (Calcium), Na a Zn, vitamín B 12, B 2 a B 6.
Lieky a liečebná terapia
Áno, aj lieky, ktoré užívame, nám môžu spôsobiť skleslosť, zlú náladu, smútok a teda aj depresie. Patria sem lieky: na zníženie krvného tlaku, proti rakovine, alergii, epilepsii, nespavosti, Parkinsonovej chorobe a steroidy.
Biochemické príčiny
Kniha Colina Blakemorea: Stroj ducha, pripisuje z časti depresiu poruchám v chemickej rovnováhe neurotransmitérov v mozgu. Čo sú to transmitéry? Sú to chemické látky, ktoré sa uvoľňujú v malých množstvách na konci nervových vlákien ako reakcia na nervový impulz. Tieto impulzy sa prenášajú z jedného neuróna na druhý, v čom spočíva fungovanie celého mozgu. (str. 115)
Toto zistenie zatiaľ poskytlo „len“ vývoj antidepresívnych liekov. Liečba antidepresívami pomáha obnoviť rovnováhu neurotransmitérov v mozgu. Naďalej zostáva otázkou, či nedostatok neurotransmitérov vedie k negatívnym myšlienkam, ktoré tvoria centrálnu časť depresie, alebo negatívne myšlienky zapríčiňujú nedostatok neurotransmitérov?
Genetické príčiny
Pokusy a pozorovania naznačujú, že sklon k depresiám môžeme zdediť po predkoch. Preto môžeme poznať rodiny, v ktorých je vyššia tendencia výskytu depresie. Predpokladá sa, že približne jeden z 10 ľudí postihnutých depresiou je nositeľom genetického defektu, ktorý zasahuje do normálneho fungovania mozgu. Dochádza k nemu v prenose signálov medzi nervovými bunkami. V súčasnosti vedci ďalej skúmajú, akým spôsobom tento gén vedie k depresii.
Príčiny depresie u detí
Často sú na vine rodičia, ktorí svoje dieťa prepiato ochraňovali a rozmaznávali. Tým sa zabrzdil vývoj k samostatnej osobnosti a po odchode z rodičovského domu sa mladí ľudia cítia ako vyhnanci a sú neschopní robiť vlastné rozhodnutia. No i ľudia, ktorým sa v detstve nedostávalo materinskej lásky trpia komplexom menejcennosti alebo sa utápajú v pesimizme.
Ešte nedávno lekári nepokladali detské depresie za vážny psychologický problém. A jednoducho o dieťati, ktoré je smutné a nespolupracuje, že „teraz prechádza určitým obdobím a všetko sa časom spraví“. V skutočnosti môže takého dieťa trpieť depresiou. Na vzniku sa podieľa množstvo príčin, a preto uvádzam iba 2 najdôležitejšie faktory:
- biologický - dedičné sklony, nerovnováha chemických látok v mozgu - psychologický - narušenie vzťahu medzi rodičmi a deťmi, znížené sebaocenenie, strata milovaného človeka spôsobená smrťou, rozvod, presťahovanie
Niektoré deti privádza k depresii už ich samotný pohľad na svet a ich interpretácia každodenných udalostí a skúseností.3. Príznaky
Niektorí ľudia trpiaci depresiou sa môžu javiť normálne. Je to preto, lebo všetky problémy im víria iba v hlave, alebo preto, že sa maximálne usilujú skrývať svoj stav. Takže základný typ človeka v depresii ako skľúčenej, zarmútenej bytosti, ktorá ľahko vybuchne v plač sa v skutočnosti nemusí prejaviť. Náhodného pozorovateľa to môže veľmi ľahko pomýliť.
Znaky: vonkajšie
Úprava zovňajšku
O tomto príznaku hovorí nasledovný príklad (L.MacLarenová, 2002, str. 34 ). „Jedna z mojich známych, ktorá vždy bývala elegantne upravená, mi povedala, aké prekvapenie zažila, keď si po uzdravení z vážnej depresie prezerala svoju garderóbu. Zistila, že do skrine odložila odevy, ktoré boli zašpinené a zafŕkané, nevraviac o tom, že nikdy predtým by ich nebola bez oprania či vyčistenia odložila“. K takejto situácii dochádza len v prípade pokročilého stavu depresie.
Návaly potenia
Človek v depresii zažíva stavy paniky ako prejav úzkosti. Ďalšie príznaky pre paniku sú: zrýchlené plytké dýchanie, búšenie srdca a náhly pocit strachu a úzkosti.
Poruchy stravovania
Zreteľná strata chuti do jedla. Strata na váhe, často viac ako 5 % z telesnej váhy v priebehu jedného mesiaca. (J. Hašto, 1995, str.9)
Zvýšená aktivita alebo motorický nepokoj Strata záujmov Nuda Strata schopnosti radovať sa Zmena osobnosti Strata sociálnych kontaktov Strata sebadôvery - negatívne sebaohodnotenie Strata zmyslu pre humor Podráždenosť Pesimizmus Pocit zbytočnosti a bezcennosti Zlosť Beznádej Plač Deti často uvádzajú, že sa im chce plakať, ale že to akosi nejde. Alebo z ničoho nič dostanú záchvat plaču.
U detí
1. zhoršenie školských výsledkov 2. pocit dieťaťa, že ho nikto nemá rád 3. váhavosť 4. trvalý pocit viny za veci, ktoré v skutočnosti nemohli zapríčiniť 5. trvale zlý vzťah medzi vrstovníkmi 6. samovražedné myšlienky
Vonkajšie znaky sú viditeľné každému z nás. Preto by sme mali človeku, ktorý sa prejavuje takými znakmi správania venovať pozornosť a prípadne pomoc. Často sa stáva, že depresia nie je diagnostikovaná a my si toto neobvyklé správanie uvedomíme až neskoro.
Vnútorné znaky Poruchy spánku Nočné mory Pocity apatie a zúfalstva Bolesť Necitlivosť Vyčerpanosť Pocit bezmocnosti Pocit bezcennosti Strata schopnosti koncentrácie Zhoršenie pamäte Nerozhodnosť Zmätenosť Suicidálne myšlienky4. Druhy depresií
Existuje niekoľko druhov depresií. Sú to poruchy nálady od najčiernejšieho zúfalstva a samovražedných myšlienok, po intenzívne manické stavy. Väčšina ľudí pozná unipolárnu depresiu, „ľudovo“ depresia, a bipolárnu afektívnu poruchu - manickú depresiu.
Unipolárna depresia
- má len jednu fázu - známa ako depresia - vyskytuje sa v miernej i ťažkej klinickej forme - v krátkodobých aj chronických epizódach - dystémie (depresívne stavy)
Bipolárna depresia
- bipolárna afektívna depresia - manická depresia - 2 rozdielne fázy porúch nálady, niekedy sa stredajú jedna za druhou, pričom medzi týmito dvoma extrémnymi výkyvmi nastáva obdobie stability
Sezónna depresia
- afektívna porucha - následok zmien a stredania ročných období, vyskytuje sa najmä v zime - má ťažký priebeh - vystupňovaná potreba spánku a jedla - prejedanie najmä uhlohydrátmi, avšak chorý má menej energie
Endogénna depresia
- vzniká bez zjavnej príčiny - neidentifikovateľný spúšťací mechanizmus - chorý nemá žiadnu nádej a dôveru k zlepšeniu svojho stavu - averzia k životu - nutkavá tendencia zbaviť sa ho !Rozhovor o samovražedných tendenciách v skupine sa nedoporučuje!
Reaktívna depresia
- spustená vonkajšou okolnosťou (smrť blízkeho, nehoda, rozvod, náhla strata zamestnania, reakcia na vážne ochorenie)
Primárna depresia
- objavuje sa bez súvislosti s inými psychiatrickými ochoreniami
Sekundárna depresia
- po inej chorobe (alkoholizmus, schizofrénia)5. Diagnostikovanie
Obtiažnosť diagnostikovania depresie spočíva v jej príznakoch, ktoré nemusí laik vôbec spozorovať, alebo ich nepokladá za varovný signál. Aby sme lepšie pochopili, aké pocity prežívajú pacienti pri endogémnej depresii z knihy Terapia depresii, uvádzam tieto príklady:
Pocity tlaku, zvierania, bolesti, úzkosť v tele, nepokoj, chvenie v tele... Hlava - tlak do hlavy, hlava je ako z olova, niečo mi sedí v hlave, čo tam nepatrí, mám prázdnu hlavu, hučanie v hlave, pichanie ako špendlíkmi. Oči - tlak akoby ľavé oko bolo väčšie, mžiky pred očami, hviezdičky, škvrny, okolie akoby vzdialené. Uši - tupé hučanie v ušiach, pískanie, búšenie, cvendžanie... Ústa - sucho v ústach, opuchnutý jazyk, pálenie, zuby povystúpili, jedlo stratilo chuť.. Krk - zhrubnutý, stiahnutý... Srdce - tlak na srdci, akoby tam čosi bolo, búšenie srdca až do krku... Končatiny - slabosť, bolesti, vnútorné vibrovanie... Celé telo- pálenie ako v ohni, pocit trasenia elektrikou !
6. Liečba
Liečba depresie a jej účinnosť závisia do určitej miery od povahy a stupňa daného stavu. Niektoré depresívne stavy sa môžu vyliečiť samy od seba a po istom čase môžu odznieť. Nemali by sme však zostať bez terapie.
1. Primárna depresia môže trvať celé mesiace a depresívny človek prepadáva zúfalstvu. 2. Vysoká pravdepodobnosť, že sa depresia zopakuje, ak sa nelieči. 3. Chronická depresia mierneho stupňa môže bez terapie trvať celé roky, možno aj celý život.
6. 1 Antidepresíva
Úlohou antidepresív je pozdvihnúť náladu, a odstrániť apatiu a otupenosť. Mnohí pacienti sa za ich užívanie cítia vinní, čím sa znásobňuje pocit viny, ktorí sa u ľudí v depresii prejavuje ako jeden z charakteristických znakov. Je veľkou chybou, ak majú antidepresíva zlú povesť, pretože farmakoterapia je najúčinejšia forma ťažkých depresii.
Typy antidepresív:
- sedatívny: Amitriptylin, dávkovanie100 - 225 mg, spolu s Imipramínom patria k starším formám tricyklidov. Vedľajšie účinky: sucho v ústach, zahmlené videnie, zápcha.. - Trumepramin - Doxepin - Mianserin - Aktivujúci: Desipramin6.2 Akupresúra
V Číne sa depresia lieči takmer výlučne akupresúrou. Spôsob:
1. Položte si ruku dlaňou na pravú stranu brucha nad pečeň. Potom desať až 15 ráz silno pritlačte - a už vám stúpa nálada. Ak pociťujete pritom bodavú bolesť, musíte ísť k lekárovi, lebo môžete mať chorú pečeň.
2. Ďalšie body, pomocou ktorých môžete bojovať proti svojej ubitosti, sú na prostredníkoch. Päťkrát za sebou pritlačte palcami najsilnejšie ako sa len dá na nechtové lôžko prostredníkov na strane smerujúcej k ukazovákom Túto akupresúru opakujte viac ráz denne na prevenciu.
Aj na vnútornej strane paží sa nachádzajú miesta, ktorých akupresúrou rýchlo zaženiete depresiu. Ruku trošku v lakti zohnite a potom zľahka masírujte 30 sekúnd celý lakťový ohyb palcom, pričom ostatné prsty sú na vonkajšej strane lakťa. Najskôr na ľavej, potom na pravej ruke. Nie však priveľmi silno, lebo táto akupresúra môže veľmi povzbudiť tlkot srdca a krvný obeh. Ľudia so slabým srdcom by sa preto tomuto druhu akupresúry mali vyhnúť.
Pacientom so slabým srdcom sa odporúča skôr akupresúra chrbta, k čomu však potrebujú partnera. Sadnite si na stoličku bez operadla, urobte mačací chrbát a ruky nechajte voľne visieť nadol. Váš partner vám položí obidve na lopatky a 5 krát za sebou strene silne pritlačí. Pozorujete niečo? Prirodzene! Máte očividne lepšiu náladu, a aby aste zostali veselý celý deň, treba akupresúru chrbta opakovať každé 3-4 hodiny!
6.3 Uzdraviť sa sám!?
Najdôležitejšie je depresiu správne diagnostikovať a správne liečiť. S výnimkou najmiernejších prejavov je na liečenie potrená odborná starostlivosť. Popritom však tí, čo trpia depresiou, si môžu pomôcť v určitých smeroch aj sami. (napr. nájdite si na seba čas, doprajte si radosť, tvorivá činnosť, komunikácia, vyjadrite svoje pocity, zaobstarajte si domáce zvieratko...)
Záver
Ako som sa dočítala, na svete existuje veľmi veľa druhov depresie. Ak sa nevenuje niektorým príznakom - ako napr.: depresívna nálada, ktorá sa v niektorých príznakoch prejavuje aj ako nadmerná čulosť, dostatočná pozornosť, môže toto ochorenie vyústiť do tragédie – ku samovražde.
Potom je už naozaj neskoro sa zamýšľať nad tým, čo sme urobili zle, prečo sme si to nevšimli, prečo sme sa viac nerozprávali, prečo sme dotyčnému nevenovali viac pozornosti, prečo sme nemali viac dôvery, keď nás požiadal o pomoc... Prečo? Prečo! Prečo...
Zdroje:
Wolf C. Ebner: Akupresúra, Gemini 1991 - J. Hašto: Terapia depresií, Trenčín, 1995 - Kol. autorov: Psychiatrie. Učebnice pro lékařské fakulty. Avicenum, 1984 - O. Kondáš, S. Kratochvíl, E. Syřišťová: Psychoterapia a reedukácia, Osveta 1985 - L. MacLarenová: Depresie, Bratislava 2002 - M. Martin, C. Waltmanová-Greenwoodová: Jak řešit problémy dětí se školou, Praha 1997 - Kurt Tepperwein: Uzdrav sám sebe, Praha 1995 - Oldřich Vinař: Léky pro duši, Praha 1995 -
|