referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Závislosti na nealkoholických drogách
Dátum pridania: 11.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sonula
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 702
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 26m 10s
Pomalé čítanie: 39m 15s
 
Ako vzniká drogová závislosť

Drogy tu boli od nepamäti. Každá kultúra mala svojich šamanov, kúzelníkov a medicinmanov, ktorí poznali dokonale účinky drog z prírody. V histórii boli 2 hlavné motívy užívania drog - náboženstvo a medicína. Dnes je situácia dosť odlišná. Drogy nie sú len zlé, ale môžu mať aj kladnú stránku (napr. morfín ako liek proti bolesti), ale len ich zneužitie pôsobí ako jed a deštrukcia (napr. závislosť na morfíne, ktorá úplne zničí osobnosť človeka).

Veľmi zjednodušene sú účinky drog trojaké: utlmenie, povzbudenie alebo halucinácie. Pri niektorých drogách môžu byť účinky zmiešané naraz (napr. povzbudenie a halucinácie) alebo v priebehu pôsobenia (napr. najprv povzbudenie, potom utlmenie pri alkohole):

Utlmenie

Pocit uvoľnenia, pohody, tepla. Všetky problémy sa javia ako zanedbateľné. Zväčša tiež spomalenie srdcovej činnosti a dýchania. Pri predávkovaní až zástava srdca. Utlmujúce drogy sa tiež nazývajú depresanty (neznamená to, že spôsobujú depresiu!). Napr. heroín. Pre drogy s takýmto účinkom sa tiež používajú názvy omamná látka alebo (nie celkom presne) narkotikum.

Povzbudenie

Pocit vlastnej sily a schopností, zrýchlenie myslenia. Zdá sa, že všetky problémy sa hravo zvládnu. Potlačenie únavy. Tiež zrýchlenie srdca, reči, často agresívne reakcie. Pri predávkovaní neúnosné zvýšenie tepu vedúce až k zástave srdca. Povzbudzujúce drogy sa tiež nazývajú stimulanty. Napr kokaín.

Halucinácie

Vidíš, počuješ alebo cítiš to, čo v skutočnosti nie je a začínaš v to i veriť. Môže to byť príjemný (trip) alebo i veľmi nepríjemný (bad trip) zážitok. Počas halucinácie hrozí, že človek spôsobí hlúposť alebo i tragédiu, presne tak ako pri niektorých duševných ochoreniach, kde sú halucinácie neželaným príznakom. Takéto drogy sa nazývajú halucinogény. Napr. LSD. Pre drogy s takýmto účinkom sa tiež používa názov psychotropná látka.

Drogová závislosť nevzniká náhle, vo väčšine prípadov prebieha v niekoľkých fázach:

1. fáza - experimentálna:

- občasné užitie drogy prináša báječné, dosiaľ nepoznané prežitky
- negatívne účinky drogy nie sú patrné (tie varovné reči budú len planým poplachom)
- droga pomáha uniknúť z reality kedykoľvek je potreba (je spoľahlivým priateľom)
- to všetko chce len vedieť, ako drogu užívať a ktorá je pre toho ktorého jedinca najprínosnejšia
- škola či práca sa zvláda dokonca ešte lepšie než predtým
- pred najbližšími sa dá všetko celkom dobre utajiť (ešte si pochvaľujú zmenu k lepšiemu)

Pokiaľ sa v tejto fáze jedinec podchytí, potom okrem dôkladnej prevencie je dobré naučiť ho zvládať čo možno najrozmanitejšími spôsobmi nepríjemné a záťažové situácie, ktoré v bežnom živote zákonite nastávajú. Mnoho ľudí v tejto fáze od drog odstupuje (zmúdrejú, nájdu si iné životné slasti, odradia ich tí, ktorí sú v ďalších fázach závislosti...)

2. fáza - sociálne užívanie (alebo tiež tzv. víkendové branie):

- branie drog sa stáva pravidelnejšie
- človek si stanovuje pravidlá užívania, ktoré mu pomáhajú cítiť sa bezpečne pred závislosťou
- droga sa užíva v dobe a na miestach, ktoré sú k tomu sociálne prijateľné (napr. diskotéka, party, atď.)
- droga je zaradená do sociálneho života jedinca (stáva sa jeho súčasťou)
- denný program jedinca sa pomaly začína prispôsobovať jeho túžbe po droge (droga sa už stáva tak trochu problémom)
- pôvodné záujmy sa začínajú zanedbávať
- objavujú sa občasné absencie v škole alebo zamestnaní, najmä po tzv. víkendových jazdách, čo vedie k zháňaniu falošných ospravedlneniek a ku klamaniu
- množia sa neskoré príchody domov
- zhoršuje sa prospech či pracovná výkonnosť
- zhoršujú sa vzťahy v škole, na pracovisku, doma
- opúšťajú sa starí kamaráti, ktorí neberú a získavajú sa noví, ktorí tiež berú drogy

Človek v tejto fáze brania drogy sa občas zverí tomu, od koho očakáva pomoc. Vo väčšine prípadov je tu odborná pomoc prinajmenšom potrebná.

3. fáza - každodenné užívanie:

- jedinec začína strácať kontrolu nad užívaním drogy
- pôvodný hodnotový systém je stále viac pošľapávaný
- pociťovaná emocionálna bolesť je prehlušovaná ďalšími dávkami drogy
- život sa začína točiť len okolo drogy
- neriešené problémy prinášajú stále väčší stres a bolesť
- pôvodne stanovené pravidlá užívania sú stále častejšie porušované
- úplné opustenie pôvodných záujmov
- nezáujem o školu, zamestnanie, časté absencie vedúce poväčšine k vylúčeniu či výpovedi
- strata vôle
- konflikty v rodine vedú až k úplnému prerušeniu kontaktu s ňou, k prípadnému odchodu
- jedinec sa upína na drogových kamarátov
- peniaze na drogy sa získavajú krádežami, popr. predajom drog alebo prostitúciou

Jedinec túži po pomoci, chce abstinovať, ale sám už to nedokáže. Odborná pomoc dlhodobejšieho rázu je nevyhnutná.

4. fáza - užívanie k dosiahnutiu normálu:

- droga už nič nedáva
- človek nie je schopný vidieť veci reálne, je pohltený sebaklamom
- je hnaný zúfalou túžbou navodiť drogou opäť ten príjemný stav, ktorý bol na začiatku jeho drogovej kariéry
- strata vlastnej dôstojnosti, droga ho núti robiť to, čo v skutočnosti nechce
- pôvodné vzťahy (vrátane rodinných) sú zničené, človek sa stáva súčasťou izolovanej sociálnej skupiny rovnako postihnutých
- pohyb v bludnom kruhu ho zbavuje posledných síl čokoľvek so sebou urobiť, stráca chuť žiť
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Drogový informačný systém v SR , zilina.sk, doktorka.cz, Liečebňa Bohnice, Závislost na práci Primář MUDr. Karel Nešpor, CSc. Grada, Praha, 1999, s. 143, Nešpor, K., Csémy, L., a Zíma, T.: Škodlivé účinky marihuany s odstupem několika let. In: Časopis lékařů českých, roč. 143, 2004, č.7, , Ondrejkovič, P., Poliaková E. a kol.: Protidrogová výchova. Bratislava: Veda 1999, Anatomie gamblingu Redakce (Psychologie Dnes 5/2002), Bulíček, Jiří. Bezdomovství a závislosti. Závěrečná práce CŽV. Filozofická fakulta Ostravské univerzity v Ostravě. Ostrava, 2005 , Pokorný, Telcová, Tomk Patologické závislosti, Ústav psych. Poradenství a diagnostiky Brno 2002 , Prim. MUDr. K. Nešpor, Csc., PhDr. L. Csémy: Bažení (craving) - Společný rys mnoha závislostí a způsoby zvládání, Praha, 1999, Sportpropag, Praha, s. 80
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.