Patologické hráčstvo

Patologické hráčstvo sa v medzinárodnej klasifikácii chorôb radí medzi „návykové a impulzívne poruchy“ teda nie medzi závislosti. Porucha spočíva v častých opakovaných epizódach hráčstva, ktoré prevládajú na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných hodnôt a záväzkov.

Ľudia trpiaci touto poruchou môžu riskovať stratu svojho zamestnania, to, že sa veľmi zadlžia, budú klamať alebo porušovať zákon, aby získali peniaze alebo unikli plateniu dlhov. Postihnutí popisujú intenzívne pudenie k hre, ktoré ťažko ovládnuť, spolu so zaujatými myšlienkami a predstavami hrania a okolností, ktoré túto činnosť doprevádzajú. Toto zaujatie a pudenie sa často zvyšuje v období, kedy je život stresujúci. Pri troche fantázie a dobrej vôle tu nájdeme podobnosti so známkami závislosti, akými sú zvýšené množstvo času, ktoré návykový problém zaberá, zvyšovanie tolerancie, zhoršené sebaovládanie, odvykacie stavy a pokračovanie navzdory škodlivým následkom. Možno teda zhrnúť, že patologické hráčstvo, aj keď nie je závislosť v pravom slova zmysle, má s závislosťami mnoho společných rysov.

Je to hra o peniaze, pre ktorú je typické, že si hráč môže zakúpiť možnosť výhry, má však radu rizík a spoločnosť k nej zaújma väčšinou negatívny postoj.

Človek, ktorý prepadol hráčskej vášni, stráca kontrolu nad svojím časom, peniazmi a predovšetkým sám nad sebou. Patologické hráčstvo sa častejšie objavuje u mužov. Nahradzuje potrebu aktívnej činnosti a prináša prežitok citového vzrušenia. U žien sa objavuje menej často, ženy sú skôr motivované potrebou úniku. Hráčska vášeň nepozná prekážky vo veku, pohlaví, rase ani náboženstve. Rozšiřuje sa tiež s rastom nezamestnanosti a poklesom životnej úrovne jedincov. Niektorí ľudia sa snažia vybudovať si z hráčstva náhradný zdroj príjmov a pre túto nesplniteľnú nádej sú schopní obetovať všetko. Patologické hráčstvo je charakteristické tím, že sa časom vyvíja smerom k hlbšej a hlbšej závislosti a prináša radu sprievodných javov. Jedným z nich je to, že títo ľudia začínajú porušovať rodinné vzťahy, dochádza ku konfliktom, rozvodom s partnerom a k rozpadu rodín. Dalším sprievodním javom je, že hráči prichádzajú o zamestnanie, strácajú všetky predchádzajúce záujmy a záľuby.

Kariéra patologického hráča je popisovaná v troch fázach:

1. Vyhrávacia fáza

Budúci hráč má "začiatočnícke šťastie". Pri hre prežíva povzbudzujúce euforické pocity. V hráčovi narastá sebavedomie, verí, že môže vyhrať, kedy sa mu zachce. Čas a peniaze vynaložené na hru sú ešte v rámci sociálnej únosnosti. Hráč nachádza potešenie v atmosfére herní. Slasť a vzrušenie z hry vyhľadáva čoraz častejšie a aby dosiahol žiadúce pocity, zvyšuje stávky. V čase nehrania rád sa oddáva fantáziám o výhrach a je neprimerane optimistický.

2. Prehrávacia fáza.

Hráč v nasledujúcej fáze už prehráva stále viac peňazí a snaží sa ich vyhrať späť. Hráva osamotený a chváli sa občasnými výhrami. V jeho myslení už prevláda hazard. Hrá stále viac, volí riskantnejšie varianty hry, hrá na viacerých automatoch súčasne... V dôsledku vývoja už nedokáže prestať s hrou, ani keď prehral vopred stanovený limit peňazí, ani po dlhom období prehier... Svoje prehry tají a hranie maskuje, alebo bagatelizuje. KLAME čoraz viac. Potajomky berie z domu peniaze alebo cennejšie veci a predáva ich pod cenu. Požičiava si peniaze od príbuzných, spolupracovníkov a náhodných známych. Dlhy nie je schopný včas vrátiť, zadĺženosť vzrastá. Dochádza k narušeniu rodinných vzťahov.

3. Fáza straty sebakontroly. (Fáza zúfalstva, závislosti).

Hráč naďalej zvyšuje stávky a predlžuje čas strávený hrou. Je neschopný prestať z hrať. Všetky pokusy vyvarovať sa hraniu končia recidívou (návratom k hraniu). Všetky peniaze utráca pri hre a prostriedky na hru získava aj páchaním trestnej činnosti (krádeže, podvody, sprenevery). Naďalej je však presvedčený, že ak vyhrá, všetko dá opäť do poriadku. Napokon hrá len už len pre hranie samotné a prípadné výhry hneď prehráva.

Závislosť vedie k zmene osobnosti hráča: je podráždený, nepokojný, precitlivelý, vyhýba sa ľuďom.

Dochádza k rozpadu rodinných, medziľudských a pracovných vzťahov a väzieb. Nastupujú depresie, samovražedné myšlienky a nezriedka aj uskutočnenie samovraždy. Cíti sa osamelým a vinu za svoju zúfalú situáciu presúva na iných, cíti paniku a strach. Jeho stav vyžaduje odbornú pomoc. Zahraničné štatistiky uvádzajú, že v porovnaní s ostatnou populáciou gambleri sa 5 – 10 krát častejšie pokúsia o sebevraždu.

Teorií, ktoré vysvetľujú príčiny vzniku patologického hráčstva je celá rada. Biologické teórie uvádzajú, že jednou z okolností, ktorá vedie k vzniku patologického hráčstva je nedostatok endorfínov v mozgu. Sú to látky, ktoré navodzujú v tele pocit ľúbosti. Iní teoretici zasa tvrdia, že na vzniku chorobného hráčstva sa podiela nižšia aktivita serotoninového systému v mozgu. Sociologické teórie uvádzajú, že sociálna štruktúra spoločnosti neumožňuje rade ľudí žit v blahobyte. Predstava blahobytu, ktorého človek dosiaľ nebol schopný dosiahnuť, ho ženie k hazardnej hre. Mnoho ľudí začne hrať s konkrétnymi cieľmi ako splatiť dlhy, postaviť dom apod. Niekedy sa uvádzs, že hodnotový systém, ktorý je postavený iba na peniazoch, núti jedincov si ich opatriť akoukoľvek formou, teda i rôznymi hazardnými hrami.