Typy závislých na práci (volne podľa S. Poppelreutera)

- Velikáš. Ide mu predovšetkým o obdiv, uznanie, vplyv, veľkosť a moc. Má sklon preceňovať vlastnú prácu a podceňovať prácu druhých ľudí. Nevie dostatočne dobre pracovať v tíme, a preto býva u spolupracovníkov i podriadených neobľúbený.

- Dobrák. Pracuje s cieľom, aby bol čo najviac užitočný a čo nejobľúbenejší. Sám nič nechce a necháva sa druhými využívať, alebo aj zneužívať. Pri niektorých povolaniach sú dobráci častejší - napr. v zdravotníctve alebo sociálnej starostlivosti. Veľa uštvaných dobráčok ale nájdete i medzi babičkami.

- Pedant (povolaním typicky napr. účtovník). Najviac zo všetkého si cení poriadok, pravidlá, predpisy a disciplínu. Je to skrátka pedant, pre ktorého býva obrovským problémom prijímať nové myšlienky a nápady, ktoré by napríklad boli užitočné a uľahčili mu prácu.

- Rozpoltenec, teda typ rozpolteného a do seba zahĺbeného človeka. Chcel by mať blízke vzťahy s druhými ľuďmi, ale zároveň má z takých vzťahov strach. Aby unikol tomuto vnútornému konfliktu, vrhá sa do akejkoľvek práce, či je potrebná alebo nie.

- Štartér. Je to hľadač nových podnetov, prekypujúci energiou. Veľmi neznáša nudu a aby sa jej vyhnol, vyhľadáva nové a nové pracovné úlohy. Má však problémy s ich dokončovaním a neprekvapuje, že sa často zapletá do zmätku, ktorý okolo seba urobil.
 
- Šprt. Má mentalitu školáka, ktorý sa bojí pána učiteľa a robí úlohy naviac, aby sa zavďačil. Je úzkostlivý, závislý na druhých. Trpí neistotou a potrebuje nadriadeného, ktorý mu vždy povie, čo a ako má robiť. Neúspech ho desí a mylne predpokladá, že neúspechu sa dá vždy zabrániť zvýšeným pracovným výkonem.

Portrét typického človeka závislého na práci a jeho fungovanie v rodine, ako sa rysuje v novšej odbornej literatúre, možno zhrnúť približne nasledovne: Človek závislý od práce venuje neprimeraný čas práci, dôvodom môžu byť pocity menejcennosti, nutkavá obrana proti úzkosti, potreba uznania, strach z intimity a sexu. Závislý na práci si spravidla vyberá manželku, ktorá sa od neho liši, namiesto toho, aby sa mu podobala a má vo vzťahu k nej nadmerné očekávania. Vyžaduje tiež omnoho viac od svojich detí, než by bolo rozumné. Voľný čas má tendenciu zapĺňať prácou. V manželskom konflikte si závislý na práci väčšinou počína vyhýbavo, alebo používa pasívnu agresiu (napr. urazené mlčanie). Ľudia závislí na práci tiež častejšie nadväzujú povrchné mimomanželské vzťahy a majú menší záujem o sex v manželstve. Môžu mať tiež sexuálne problémy. Majú väčší sklon k závislosti od alkoholu a k jeho škodlivému užívaniu.

Tento nie príliš radostný obrázok si teraz doplníme portrétom typickej partnerky človeka závislého na práci: Cíti sa odstrčená, nedocenená a nemilovaná, má dojem, že všetka ťažoba a zodpovednosť za chod rodiny a výchovu detí spočíva čisto na nej. Cíti, že pre manžela je v nejlepšom prípade až na druhom mieste za jeho prácou. Vníma sa ako akýsi prívesok partnera, ktorý chce byť stredobodom pozornosti. Má dojem, že s ňou okolie (vrátane napr. partnerových rodičov) manipuluje. Snaží sa (väčšinou márne) upútať partnerovu pozornosť. Vzťah vníma ako neradostný bez voľného času a zábavy. Má pocity viny z toho, že si na robí nároky na partnerov čas, zatiaľčo ho jeho okolie často vníma ako skvelého a bezchybného. Cíti sa vedľa partnera menejcenná, pretože nestačí jeho pracovnému tempu a protože si jej prácu okolie dostatočne necení. Niekedy má dokonca pochybnosti o svojpm duševnom zdraví, najmä keď sa objavuje pre okolie úplne nepochopiteľná nespokojnosť.