ÚVOD

Človek môže byť závislý na nejakej látke, nutkavom jednaní alebo na nejakom vzťahu, či človeku. Nikto síce nechce byť niečím ovládaný, ale napriek tomu sa sám dostáva do zotročujúcich kôl závislosti. Človek potom stráca vlastnú vôľu a slobodu. Človek stratí kontrolu nad svojim životom, nerobí, čo by naozaj chcel. Je chorý. Závislosť alebo oddanie sa niečomu, je takmer vždy prejavom niečoho hlbšieho, napr. útek pred problémom, neschopnosť vysporiadať sa s tlakom, bezradnosť ohľadne svojho života....

O závislosti

Závislosť nejde oddeliť od nášho života, vždy sme na niečom do určitej miery a s určitou intenzitou závislí. Táto skutočnosť rovnako neznamená, že by sme si našich závislostí boli trvale vedomí. Závislosti existují nezávisle na životnej úrovni, stupni spoločnosti, či jej kultúre a podobne. Mení sa však ich forma, intenzita, dôsledky a samozrejme, a to predovšetkým, ich objekty.

Patologickou závislosťou je myslená každá i pôvodne užitočná resp. prospešná závislosť, ktorej dôsledkem je utrpenie (fyzické i duševné)jedinca a jeho sociálneho okolia, resp. ktorej dôsledkom dochádza k zníženiu či ochudobneniu kvality života závislosťou postihnutého jedinca či osôb v jeho okolí a zprostredkovana potom celého společenstva.

Závislým sa môže jedinec stať na všetkom, čo mu umožňuje zbaviť sa nepríjemných pocitov, potlačiť ich, alebo pred nimi uniknúť, čo je nejak užitočné, alebo so sebou nesie príjemné pocity. A túto rolu môže zahrať skutočne čokoľvek – napríklad nakupovanie, práca, počítačové hry, apod..

Mezinárodná klasifikácia chorôb sa zaoberá závislosťou v súvislosti s psychoaktívnymi látkami, alkoholom a tabakom. Mezinárodná klasifikácia ďalej uvádza, že definitivna diagnóza závislostí u vyššie uvedených látok by sa mala stanoviť iba vtedy, ak behom posledného roku došlo ku trom alebo viacerým z nasledujúcich javov:

- silná túžba alebo pocit nutkania užívať látku,
- ťažkosti v kontrole užívánia látky, a to pokiaľ ide o začiatok a ukončenie alebo množstvo látky,
- somatický odvykací stav, ak je látka užívaná s úmyslom zmenšiť jeho príznaky, čo je zrejmé z typického odvykacieho syndrómu pre tú ktorú látku alebo z užívánia rovnakej (alebo veľmi príbuznej) látky so zámerom zmenšiť alebo odstrániť odvykacie príznaky,
- dôkaz tolerancie ako vyžadovanie vyšších dávok látky, aby sa dosiahlo účinku, pôvodne vyvolaných nižšími dávkami (jasné príklady možno nájsť u jedincov závislých na alkohole a opiátoch, ktorí môžu brať denne také množstvo látky, ktoré by zneschopnilo alebo i usmrtilo užívateľa bez tolerancie),
- postupné zanedbávanie iných potešení alebo záujmov v prospech užívanej psychoaktivnej látky a zvýšené množstvo času k získaniu alebo užívanie látky, alebo k zotaveniu z jejho účinku,
- pokračovánie v užívaní napriek jasnému dôkazu zjavne škodlivých následkov: poškodenie obličiek nadmerným pitím (depresívne stavy, vyplývajúce z nadmerného užívania látok) alebo toxické poškodenie myslenia; je treba snažiť sa určiť, či pacient bol, alebo mohol byť vyšetrený, a či mohli byť zistené príčiny a rozsah poškodenia.

Uvedené javy nemusia vznikať iba u závislostí na psychoaktivních látkách, podobné prejavy sa objavujú i u iných závislostí, napr. gambling, závislosť na počítačových hrách, atď.

Typy závislosti na psychoaktívnych látkách

Jednotlivé psychoaktívne látky majú rôzne účinky a môžu vyvolávať rôzny typ závislosti.

Somatická závislosť je definovaná ako stav adaptácie biologických funkcí organizmu na príslušnú psychoaktívnu látku, niekedy doprevádzaný zvyšujúcou sa toleranciou (človek k dosiahnutiu rovnakého efektu potrebuje stále väčšiu dávku). Prejavuje sa pri vysadení drogy abstinenčným syndrómom. Ten môže mať v závislosti na druhu látky rôzne príznaky, ale takmer vždy zahrňuje nepokoj, napätie a vegetativne problémy, ako je zvýšené potenie a triaška.

Psychická závislosť sa prejavuje „obtiažne premožiteľnou túžbou vziať svoju dávku drogy“, potrebu užívať ju opakovane a presvedčením, že pokiaľ by to neurobil, bude sa cítiť zle. „Úzkosť a podráždenosť vyvoláva i obyčajná predstava, že by svoju dávku nemal. Závislý jedinec sa naučil takto reagovať, zafixoval si, že mu droga niečo prináša“(Vágnerová, 2004, s.549).