1.Čo to je – komunikácia?

1.1 Delenie

Komunikácia je prenosom symbolov.

Rozlišujeme komunikáciu verbálnu a neverbálnu.

- Verbálna sa rozlišuje na: lingvistickú (slová), paralingvistickú (emócie), extralingvistickú (gestá, mimika).

- Ďalej hovoríme o komunikačných vzorcoch, ktoré delíme na:

symetrické – face to face (tvárou v tvár)
asymetrické – nerovnovážny vzťah

Extrémna podoba asymetrie je určovaná predovšetkým nadradenosťou a úplnou dominanciou profesionála: ten rozhovor nezmluvne riadi , v súlade s jeho štandardizovanými vzorcom zavádza jednotlivé témy a ukončuje hovor o nich, určuje, kedy a ako rozhovor ukončiť, a v ničom sa neodchyľuje od obvyklého rutinného postupu. Proti tomuto suverénnemu, autoritatívnemu, obvykle neosobnému profesionálovi stojí (v tomto krajnom prípade) pasívny, ustrašený a bezmocný občan - laik v pozícií žiadateľa, či takmer prosebníka; profesionál ním manipuluje tam, kam potrebuje, a snaží sa jeho jedinečný, osobný problém vtesnať do schématického inštitucionálneho kadlubu (Hoffmanová Jana-Mullerová Olga: Jak vedeme dialog s institucemi, 2000, str.11)

Metakomplemetatívne – spojenie symetrie a asymetrie

Väčšina dialógov sa pohybuje medzi týmito dvoma pólmi: vždy ide o stret dvoch hlasov (ako v dialógu vôbec), dvoch značne odlišných perspektív, o ich vzájomné prispôsobovanie, vyrovnávanie či aspoň rešpektovanie; o prekonávanie východiskovej asymetrie (rozdielnych sociálnych rolí, ale i znalosť kompetencií) (Hoffmanová Jana-Mullerová Olga: Jak vedeme dialog s institucemi, 2000, str.11).

- Neverbálna je ťažšie ovládateľná, má silný sklon k spontánnosti a tvorí až 75% komunikácie.