3.2 Ohlasovňa požiaru
Relatívne malé percento ľudí volajúcich na požiarnu službu chce v skutočnosti ohlásiť požiar. Veľmi často sa volajúci, väčšinou z bezradnosti, pretože ich nenapadá iné riešenie, obracajú na požiarnikov s úplne inými problémami. Napríklad:
- žiadosť o pomoc pri vyťahovaní osôb, ktoré zostali visieť vo výťahu
- žiadosť o pomoc pri haváriách vodojemov alebo vodovodných potrubí, z ktorých vyteká voda, eventuálne aj pri rôznych poruchách dodávky vody
- žiadosť o pomoc pri vniknutí do zatvoreného bytu v prípadoch, kedy občania nedopatrením zatvorili dvere a nemajú pri sebe kľúče
Niektoré „katastrofické“ telefonáty: (H=hasič, K=klient)
H: Hasiči
K: Dobrý deň tu je Skleničková / prosím vás pekne prepáčte že vás obťažujem / mne prasklo potrubie / a ja neviem / proste takto / bývam v rodinnom dome v starom Hostivaři / a neviem zatvoriť vodu / neviem vôbec nejaký prívod vody / nemôžete mi nejak prísť?
H: Tak my určite nie / vodárne, jedine že by vám to pred domom zatvorili
K: A prosím vás / neviete na nich číslo?
H: 73 26 26
K: Ano / ďakujem moc
H: Ohlasovňa požiarov
K: Jé pardon / ja som chcel policajtov koľko majú/ 159?
H: 8
K: Ďakujem
H: Prosím
H: Hasiči
K: Haló?
H: Áno
K: To je Smíchovká stanica?
H: Hasiči
Rozhovory tohoto druhu linku 150 zbytočne blokujú. Napriek tomu mávajú rôzny rozsah a zďaleka nie vždy sa daria rýchlo ukončiť.
Dorozumievanie účastníkov prebieha v týchto rozhovoroch s určitými obtiažnosťami: často si nerozumejú, je treba všeličo opakovať, upresňovať, znovu sa vypytovať. Príčinou samozrejme často býva náhlivosť a rozrušenie volajúceho. Obidvaja účastníci rozhovoru sa líšia tým, čo je pre nich známe, a čo je pre nich nové. Jeden z nich vie veľmi veľa o požiaroch, ich likvidácii, nepozná však okolnosti konkrétneho požiaru a hlavne miesto. Tieto údaje sa musí často obtiažne dozvedať z telefonátu. Druhý účastník naopak pozná miesto, kde horí, väčšinou sa na ňom nachádza, práve preto však je pre neho táto znalosť niečím tak banálnym a samozrejmím, že ju často nedokáže s potrebnou presnosťou popísať.
Pracovník ohlasovne požiarov musí dokázať skĺbiť svoju inštitucionálnu rolu a profesionálnu zodpovednosť so slušnosťou a porozumením, že v stresových situáciách nedeprimujú tým, že by nastavovali neľudskú tvár uponáhľaných byrokratov. Tieto rozhovory sa štýlovo pohybujú medzi polohou informatívnou, administratívnou, odbornou a neformálnou, familiárnou skoro až dôvernou.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Komunikácia
Dátum pridania: | 11.10.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | sonula | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 327 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 11.9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 19m 50s |
Pomalé čítanie: | 29m 45s |
Zdroje: Hoffmanová, Jana – Mullerová, Olga: Jak vedeme dialog s institucemi. Praha: Academia, 2000., Hornová, Sam: Verbální Kung-Fu. Frídek-Místek: Alpress, 1997., Koyš, Boris - Hašto, Jozef: Sociálna fóbia – viac ako hanblivosť. Trenčín: Občianske združenie Bethlen, 2004., Lauster, Peter: Sebevědomí. Praha: Knížní klub, 1993., Patočka, Otakar: O tykání a vykání. Praha: Grada, 2000., Pernerová, A. Routrad: Tabu v rodinné komunikaci. Praha: Portál, 2000., Spence, Gerry: Jak správně argumentovat a pokaždé zvítězit. Praha: Alternativa,1996., Boris Koyš – Jozef Hašto: Sociálna fóbia – viac ako hanblivosť, 2004
Podobné referáty
Komunikácia | SOŠ | 2.9538 | 545 slov | |
Komunikácia | VŠ | 2.9650 | 1561 slov | |
Komunikácia | SOŠ | 2.9782 | 1730 slov | |
Komunikácia | INÉ | 2.9635 | 773 slov |