VZNIK PREDSUDKOV

C. Heaven rozlišuje tri prístupy k vzniku predsudkov:

1.Individualistický. Určité osobnostné charakteristiky, ako napr. Autoritárstvo alebo dogmatizmus predisponujú človeka k predsudkom.
2.Medziskupinový. Predsudky vznikli vplyvom sociálneho prostredia, v ktorom jedinec žije.
3.Sociokultúrny. Predsudky sú výsledkom osvojenia si spoločenských noriem v procese socializácie.

Predsudky získavame tak, že ich „zdedíme“ alebo jednoducho získame. Samozrejme, že nezískavame predsudky od rodičov prostredníctvom génov, ale často ich prevezmeme. Napríklad podľa Hartleyových korelujú postoje rodičov a detí takto: postoje týkajúce sa cirkvi – 63%, postoje týkajúce sa vojny – 43%, komunizmu – 56%.

Úplne iný pohľad na vznik predsudkov má Sherif, ktorý tvrdí, že predsudky vznikajú vtedy, keď dve skupiny súťažia o dosiahnutie rovnakého cieľa. Vo svojom pokuse s dvoma skupinami chlapcov, ktoré spolu súťažili, zistil, že vo chvíli keď nastal problém týkyjúci sa oboch skupín a museli ho teda spoločne riešiť, chlapci zabudli na rivalitu a predsudky voči druhej skupine a spolupracovali.

Sherif ďalej uvádza, že vo chvíli, keď má jedna skupina v spoločnosti privilégiá, ktoré druhá nemá, nastáva súťaženie. Tí, ktorí tieto privilégiá majú, sa ich snažia obhájiť, a tí ktorí ich nemajú sa cítia frustrovane a závidia.

Allport popísal päť štádii vývoja etnických predsudkov, ktoré sa môžu objaviť v spoločnostiach tolerujúcich alebo podporujúcich rasizmus.

1.Očerňovanie. Nepriateľské reči, klebety, rasistická propaganda.
2.Izolácia. Oddelovanie etnickej skupiny od dominantnej skupiny v spoločnosti.
3.Diskriminácia. Upieranie občianskych práv, zamestnania a prístupu k formám bývania spoločenským menšinám.
4.Telesné napadnutie. Násilie voči osobám a ich majetku, ktorého sa dopúšťajú rasistické organizácie.
5.Vyhladzovanie. Násilie voči celej skupine ľudí.

Faktory ovplyvňujúce vznik predsudkov

Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu vysvetliť vznik predsudkov. Jedným z nich je už spomínaný vplyv rodiny – zistilo sa totiž, že mnohé predsudky sú u detí navodzované priamo rodičmi. Ďaľšími faktormi sú výchova a úroveň vzdelania, medziskupinové súťaženie a psychologické potreby.

Význam rodiny a výchovy zdôrazňuje tiež Adorno. Podľa neho dieťaťu vtíska autoritarizmus trestajúci otec alebo autoritárna rodinná štruktúra. Práve s autoritarizmom veľmi úzko súvisí sklon vytvárať predsudky voči neobľubeným minoritám spoločnosti, pretože v autoritárskej rodine nie je možné odreagovať svoje negatívne emócie, ktoré sú potom prenášané na podriadenú skupinu v spoločnosti. V súvislosti s tým zistil, že extrémni nemeckí antisemiti často prežili v detstvo s tvrdou a ohrozujúcou disciplínou.

Adorno vytvoril osobnostný test, ktorý je určený na meranie autoritárstva. Ukázalo sa, že ľudia,ktorí dosahujú v tomto teste vysoké skóre, majú veľmi silné predsudky.