referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Diagnostikovanie kresby, grafomotoriky a čítania
Dátum pridania: 11.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ixina
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 038
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 12.2
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 20m 20s
Pomalé čítanie: 30m 30s
 
KRESBA DEFEKTNÝCH JEDINCOV

Postupným skúmaním kresieb boli identifikované znaky kresby rozumovo hendykepovaných detí. U normálnych detí postupuje vývin kresby rovnomerne s vekom, u mentálne postihnutých postupuje podľa stupňa postihnutia.

Znaky kresby mentálne postihnutého dieťaťa:

Čmáranie:

- má rozmach, je dôrazné, s agresívnym prítlakom a rytmické,
- trvá dlhšie ako do troch rokov,
- v kresbe sa prejavuje stereotypnosť, bizarnosť a dysharmónia.

Oligofrenici majú okrem týchto znakov kresby aj časový posun v etapách vývinu kresby oproti intaktnej populácii. Človeka zobrazia napríklad až v 6.-7. roku života (normálne je to v 3. roku). Slabomyseľné deti nedosiahnu etapu realistického zobrazovania javov.

Úroveň kresby podľa stupňa mentálneho postihnutia:

IDIOCIA

Ťažká mentálna retardácia – dieťa si neuvedomuje význam pomôcok na kreslenie.
Stredná mentálna retardácia – dieťa čmára inadekvátnym respektíve adekvátnym spôsobom.

IMBECILITA

Ťažká mentálna retardácia – primitívne zobrazovanie postavy.
Ľahká mentálna retardácia – úroveň primitívnych obrysových schém.

DEBILITA

Ťažká mentálna retardácia – sú schopní zobrazovať udalosti.
Ľahká mentálna retardácia – kresba sa približuje mladším normálnym deťom, no je chudobnejšia.

Kresba mentálne retardovaných má tri základné znaky a tými sú:

- PERSEVERÁCIA
- AUTOMATIZMUS
- STEREOTYPNOSŤ

Kresba normálnych detí má tri stupne a to:

- vymenovanie,
- vyrozprávanie,
- interpretáciu.

Mentálne retardovaný sa dostane iba po druhý stupeň, to znamená, že nikdy nedosiahne interpretáciu. Pokiaľ áno, nie je retardovaný!
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Brťka, J. (1980): Úvod do pedagogiky 1. ročníka ZŠ. 2. vyd. Bratislava : SPN., Čižmarovič, Š. (1983): Chyby žiakov v čítaní a spôsob ich odstraňovania. Bratislava : SPN, Čižmarovič, Š. – Kalná, V. (1991): Pedagogická diagnostika čítania mladších žiakov. 1. vyd. Bratislava : SPN. ISBN 80-08-00419-3., Frühauhová, V. – Miňhová, J. – Mrázová, E. (1991): Vybrané pedagogické a psychologické problémy výuky elementárního čtení a psaní. Ústí nad Labem : PF Univerzity Jana Evangelisty Purkyně. ISBN 80-7044-027-9., Gavora, P. (1992): Žiak a text. Bratislava : SPN. ISBN 80-08-00333-2., Gavora, P. (1998): Žiak a porozumenie textu. In: Komunikácia písanou rečou. Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského.ISBN 80-88868-43-2., Kikušová, S. – Lobotková, E. (1998): Podporný program pre deti s poruchami učenia. Naša škola, 1997/98, 1, č. 8, s. 5 – 7., Kurincová, V.–Seidler, P. (1993): Vybrané kapitoly z didaktiky začiatočného čítania a písania. Nitra : Vysoká škola pedagogická. ISBN 80-85183-53-6., Matějček, Z. (1995): Dyslexie. Specifické poruchy čtení. Praha: H & H. ISBN 80-85787-27-X., Mistrík, J. (1998): Kurz grafológie. Šamorín: Kiadó.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.