DIAGNOSTIKOVANIE GRAFOMOTORIKY

Podľa Pardela (1966, s. 70) písanie je "proces, ktorého podstata spočíva v transformácii počutého, videného alebo hovoreného slova na zložitú grafomotorickú činnosť, výsledkom ktorej je písané slovo, písaná reč, písmo.“

Osvojovanie písanej reči je rámcované fonologickým princípom vzťahu medzi písanou a hovorenou rečou. Keď však berieme do úvahy iné spôsoby inskripcie, napr. prostredníctvom piktogramov alebo hieroglyfov, ukáže sa, aký nejednoznačný je tento vzťah. Potom písanie môžme definovať tak, že ,,ide o inskripciu myšlienkových významov a nie o zachytávanie hovorenej reči” (Pupala, s. 23). Písaním sa totiž nezachytáva jazyk ako kód, ale jazyk ako správa, diskurz. Kód je len prostriedkom jeho zachytenia.

Podľa Butlera písanie nie je odpisovanie, kopírovanie alebo precvičovanie písmen abecedy. Nie je to zručnosť, ani komplex či hierarchia zručností, ani transkripcia zvukov hovorenej reči. To sú len povrchové charakteristiky písania, ktoré podľa tradičných prístupov musí žiak zvládnuť skôr, ako mu je dovolené skutočne písať v zmysle kompozície, formulovania významov a myšlienkových obsahov.

Na osvojenie si písania sú okrem fyziologických, technicko – hygienických a materiálnych predpokladov nevyhnutné isté psychologické predpoklady žiaka. Odborníci uvádzajú, že písanie je na druhom mieste hneď za rečou, čo do komplexnosti a náročnosti jemnej koordinácie mnohých svalových skupín a mozgových štruktúr. Písanie je proces, ktorý je podmienený úrovňou žiakovho vnímania, predstavivosti, pamäte a pozornosti.

Vyučovanie písania sa zakladá najmä pamäti, a to predovšetkým na pamäti vizuálnej a motorickej. Žiak si musí zapamätať tvar, veľkosť i názov každej hlásky. Základom pri výučbe písania je vnímanie, konkrétne vnímanie zrakové. Dieťa vníma písmeno celistvo, alebo si všíma množstvo podrobností, pričom mu často uniká celkový obraz písmena. Preto je nevyhnutné pri vnímaní písmen dieťa usmerňovať. Zmyslovým vnímaním a následne správnou opticko – motorickou činnosťou sa vytvára pevný základ pre tvar písmen a ich uplatnenie v písaní.

Predpokladom pochopenia tvaru písmena je správna predstava o ňom. Dominantnú funkciu má zraková predstava v spojení s predstavou rečohybnou. Na procese písania sa ďalej podieľajú predstavy zvukové (hláskové), písmenné, rukohybné.

Pri osvojovaní písania je dôležitá i pozornosť. U detí mladšieho školského veku je pozornosť prevažne mimovoľná. Vedia sústrediť pozornosť len na krátky čas, ľahko sa rozptyľujú novými podnetmi. Aktívna pozornosť prváka trvá maximálne 15 minút. Zameranie pozornosti na jednu úlohu často spôsobí zanedbanie ostatných požiadaviek. Mnohokrát žiak ani pri maximálnom sústredení nevie postihnúť viac prvkov pozorovaného písmena, ba niekedy unikajú jeho pozornosti aj podstatné znaky. ,,Osvojovanie písanej reči je proces učenia, ktorý sa opiera o zložitú psychickú činnosť, výsledkom ktorej je vytvorenie nového kôrového psychicko – fyziologického, funkčného systému, bezprostredne spätého so zvukovou rečou a myslením. Tento nový funkčný systém sa vytvára etapovite a závisí od zrenia ústredného nervového systému, majmä od mozgovej kôry, od učenia, od metód vyučovania a rozvoja myslenia.”(Pardel, s. 62). Schopnosť písania súvisí s fungovaním príslušných centier v mozgu a s úrovňou zmyslového vnímania (Šupšáková, 1991).

V prípade, že dieťa robí pravopisné chyby, môže to byť príznakom prítomnosti dysortografie. Je niekoľko druhov chýb v písaní: fonetické, vizuálne a sekvenčné. Műller (2001) uvádza tieto najčastejšie dysortografické chyby:

- nepísanie diakritických znamienok,
- odlišovanie mäkkých a tvrdých slabík,
- prehadzovanie poradia písmen,
- zámena podobných písmen,
- problémy v určovaní konca a začiatku slova a vety.

Všetky uvedené prejavy sú zároveň indikátormi špecifických porúch reči. Pri ich diagnostikovaní treba odlišovať pravopisné chyby v dôsledku:

- poruchy fonematického sluchu,
- poruchy pamäti,
- poruchy zrakovej diferenciácie písmen.

Pri opravách diktátov dysortografikov by sme mali dodržiavať niekoľko zásad:

1.Chyby neopravovať červenou, lebo ich zafixujeme.
2.Chyby hľadať spolu so žiakom a následne ich zdôvodňovať.
3.Chyby prelepovať správnym tvarom.
4.Využívať zrakovú pamäť a slovo opakovať.
5.Nekritizovať.

U dysgrafikov sa vyskytujú najčastejšie tieto problémy:

- neschopnosť udržať písmená na riadku,
- nerovnaká veľkosť grafém,
- rozmazané písmo,
- neschopnosť napodobniť tvar niektorých písmen (napr. k).