referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ladislav, Ladislava
Štvrtok, 27. júna 2019
Diagnostikovanie kresby, grafomotoriky a čítania
Dátum pridania: 11.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ixina
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 038
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 12.2
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 20m 20s
Pomalé čítanie: 30m 30s
 
Diagnostika je veda, ktorá sa zaoberá diagnostikovaním. Nie všetci autori uznávajú rozdiel medzi termínmi diagnostika a diagnostikovanie, nám sa však jeho postrehnutie vidí logické. Zatiaľ, čo diagnostika je veda o diagnostikovaní, diagnostikovanie je činnosť, ktorú vykonáva diagnostik. Presnejšiu definíciu prináša pedagogický slovník: „Diagnostikovanie je činnosť, ktorej výsledkom je diagnóza. Jej úlohou je zaradenie objektu do konvenciami stanovenej diagnostickej kategórie. Na rozdiel od výskumu, diagnostiku realizuje nie vedec, ale učiteľ, výchovný poradca alebo iný špecializovaný pracovník. Závery diagnostikovania vždy smerujú k náprave zisteného stavu“ (Průcha, 1995).

Predmetom diagnostikovania môžu byť kognitívne aj afektívne vlastnosti žiaka, vzťahy medzi žiakmi i učebné zručnosti žiakov. Nielen žiak však býva objektom diagnostikovania, môže ním byť aj učiteľ, či rodina žiaka a jej širšie sociálne prostredie.

V našej práci sa budeme bližšie venovať diagnostikovaniu kresby, grafomotoriky a dyslexie u žiakov, pričom poukážeme na niektoré patologické prejavy v základných školských činnostiach. Keďže hlavné školské zručnosti súvisia s vývinom jemnej motoriky, čiastočne sa budeme venovať aj osobitostiam pedagogického prístupu ku žiakom s problémami v tejto oblasti.

Jemnou motorikou rozumieme predovšetkým motoriku ruky, ale existuje skupina autorov, ktorá sem zaraďuje aj motoriku hovoridiel, mimiky a giest. Pre potreby našej práce je postačujúce vnímať jemnú motoriku vo vzťahu k činnosti ruky. Nedostatočný výkon dieťaťa v kresbe, či písaní, môže byť spôsobený endogénnymi (hereditárne) a exogénnymi príčinami. Tento fakt musí zohľadniť vo svojej práci nielen diagnostický pracovník, ale následne aj edukátor, ktorý pracuje s dieťaťom spoločne na eliminácii jeho problémov.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Brťka, J. (1980): Úvod do pedagogiky 1. ročníka ZŠ. 2. vyd. Bratislava : SPN., Čižmarovič, Š. (1983): Chyby žiakov v čítaní a spôsob ich odstraňovania. Bratislava : SPN, Čižmarovič, Š. – Kalná, V. (1991): Pedagogická diagnostika čítania mladších žiakov. 1. vyd. Bratislava : SPN. ISBN 80-08-00419-3., Frühauhová, V. – Miňhová, J. – Mrázová, E. (1991): Vybrané pedagogické a psychologické problémy výuky elementárního čtení a psaní. Ústí nad Labem : PF Univerzity Jana Evangelisty Purkyně. ISBN 80-7044-027-9., Gavora, P. (1992): Žiak a text. Bratislava : SPN. ISBN 80-08-00333-2., Gavora, P. (1998): Žiak a porozumenie textu. In: Komunikácia písanou rečou. Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského.ISBN 80-88868-43-2., Kikušová, S. – Lobotková, E. (1998): Podporný program pre deti s poruchami učenia. Naša škola, 1997/98, 1, č. 8, s. 5 – 7., Kurincová, V.–Seidler, P. (1993): Vybrané kapitoly z didaktiky začiatočného čítania a písania. Nitra : Vysoká škola pedagogická. ISBN 80-85183-53-6., Matějček, Z. (1995): Dyslexie. Specifické poruchy čtení. Praha: H & H. ISBN 80-85787-27-X., Mistrík, J. (1998): Kurz grafológie. Šamorín: Kiadó.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.