1. História vzniku poradenských služieb a ich súčasný stav
Termín výchovné poradenstvo vznikol z anglického termínu „educational counselling“, čo znamená poradenstvo v procese V a V.
Starší je na Slovensku termín psychologická výchovná starostlivosť
Pre rozvoj odborných poradenských služieb boli dôležité dva dokumenty:
1. Doporučenie č. 25 o rozvoji psychologických služieb vo výchove- resp. o rozvoji školských psychologických služieb
- prijaté na 11. medzinárodnej konferencii o výchove organizovanej UNESCOM v roku 1948 v Ženeve
- uplatňovanie hľadiska psychického vývoja
- poskytovanie rád učiteľom
- zriaďovanie špeciálnych odborných služieb
2. Doporučenie č. 56 o organizácii školského resp. výchovného a profesionálneho poradenstva
- prijaté na 26. medzinárodnej knferencii UNESCO v Ženeve v roku 1963
- objektívna potreba existencie odborných poradenských služieb
- poradenské služby typu profesionálneho poradenstva
- funkcia školského poradenstva
50. roky 20. storočia sú známe vznikom psychologických výchovných kliník: Bratislava 1957, Brno 1958, Košice 1959
1962– Smernica na vybudovanie sústavy VP, zriadenie funkcie výchovného poradcu na všetkých základných deväťročných školách
Preambula smernice: „K prehĺbeniu výchovy k voľbe povolania a starostlivosti o nadaných i zaostávajúcich žiakov a o mládež s výchovnými ťažkosťami má prispieť sústava výchovného poradenstva.“
- širšie chápanie, nie iba voľba povolania
1963 – smernica MŠ a kultúry o výchove k voľbe povolania na stredných všeobecnovzdelávacích školách
1964 – MŠ ČSSR zriadilo Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) - išlo o inštitúciu, ktorá mala vedecky riešiť otázku vývinu dieťaťa a metodicky usmerňovať celkový rozvoj poradenských zariadení
1967 – MŠ ČSSR vydalo pokyn na zriaďovanie krajských odborných psychologicko-výchovných pracovísk
- poskytovanie odborných informácií a pomoci pri riešení psychologických problémov a voľba povolania
- dve oblasti podľa obsahu činnosti:
1. oblasť psychodidaktických a psychologicko-výchovných problémov
- skúmanie životného prostredia detí
- odstraňovanie porúch v učení
- riadenie práce špeciálnych tried
2. oblasť voľby povolania
- skúmanie činiteľov pracovného uplatnenia
- skúmať rozvoj pracovných záujmov a schopnosť
- spracúvanie informácií o povolaniach pre vých. poradcov
- poskytovanie rád na základe odborného vyšetrenia
DVOJKOĽAJNOSŤ, napriek tomu zdôrazňovaná jednotnosť a komplexnosť
Tieto pracoviská boli známe pod názvom psychologicko-výchovná klinika a stredisko pre voľbu povolania neskôr premenované na pedagogicko-psychologické poradne na Slovensku v 70. rokoch
1976 – dôležitý dokument Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy
- pomoc pri predškolskej príprave
- vyhľadávanie problémových žiakov
- žiakov s poruchami učenia
- postihnutých žiakov
Okresné PPP – viedol ich okresný národný výbor a metodicky usmerňovali činnosť vých. poradcov na ZŠ
Krajské PPP – odborne ich viedol krajský národný výbor, metodicky usmerňovali činnosť okresných PPP, činnosť VP na stredných školách a psychológov v školských výchovných zariadeniach
1979 –oddelenie výchovného poradenstva a zriadenie Komisie vlády pre VP
1984 – zriaďovanie mestských pedagogicko-psychologických poradní v rámci mestských národných výborov - funkciu vedecko-výskumného a vedecko-metodického centra pre VP plnil v ČR Ústav sociálneho výskumu mládeže a výchovného poradenstva UK v Prahe, v SR Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
1989 – negácia predchádzajúceho stavu
Spoločenská funkcia sústavy VP je dnes kodifikovaná všeobecne záväznou právnou normou, ktorou je zákon NR SR č. 350/1994 o sústave základných a stredných škôl.
Druhy zariadení VP a ich úlohy sú zakotvené v zákone NR SR č. 279/1993 Z.z o školských zariadeniach v znení zmien zákona NR SR č. 222/1996 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Podrobnejší výklad činnosti zariadení VP je vymedzený vo vyhláške MŠ SR č. 43/1996 o podrobnostiach, o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach.
Zariadenia výchovného poradenstva
1. VP na ZŠ, školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, na SŠ
2. PPP
Užívatelia poradenských služieb
-deti a mládež
-ich zákonní zástupcovia
-pracovníci škôl a školských zariadení
-odbory sociálnej starostlivosti okr. a kraj. Úradov
-organizácie, ktoré o služby vo vzťahu k deťom požiadali
2. Poradenský proces
Poradenstvo – v najvšeobecnejšej podstate predstavuje formu sociálnej komunikácie, vzťahu človeka k človeku poskytovaním rád, potrebných informácií, skúseností, podpory a pomoci v rôznych životných situáciách
Definícia Gaburu a Pružinskej hovorí: Výchovné poradenstvo je metóda vzdelávania a výchovy, metódou redukovania emocionálneho napätia, metódou pomoci človeku pri riešení problémov a pri hľadaní nových, primeranejších foriem života.
Podľa Košča rozoznávame 4 úrovne poradenskej činnosti:
1. Riadenie ako interindividuálna komunikácia človeka s človekom, jednotlivcom a skupinou – výmena skúseností a názorov
2. Poradenská činnosť ako rola v spoločenstve – viaže sa na autoritu, spoločenské postavenie alebo vek určitých jednotlivcov
3. Poradenská činnosť ako aspekt a funkcia rozvinutých moderných profesií – poradenstvo z pohľadu čiastkových profesijných záujmov súvisiacich s cieľmi organizácie
4. Poradenstvo ako samostatná špecializovaná a profesionálna činnosť – reakcia na nové úlohy a problémy ľudí a doby
Podmienenosť úrovní poradenskej činnosti
Poradenstvo ako rola v spoločenstve
↨
prostredie
poradenstvo ako funkcia moderných ↔ ako samostatná rozvinutých profesií profesionálna činnosť
V dnešnej podobe sa poradenstvo rozvíja ako organizovaný systém špecializovaných služieb, ktorého problémy prenikajú do náplne starostlivosti o človeka v rozličných fázach života, v rôznych rovinách spoločenského diania, výchovy, vzdelávania, ochrany zdravia.
Výchovné poradenstvo - je tá oblasť, ktorá sa rozvíja v komplexnom systéme práce a úloh školy.
Funkcie a služby výchovného poradenstva:
•Odborná pomoc deťom pri riešení špecifických vývinových a výchovných problémov
•Pomoc, tým ktorí za ich výchovu zodpovedajú ( rodičia, pedagógovia, inštitúcie a organizácie)
•Riešenie nežiaducich spoločenských javov – nezamestnanosť, kriminalita, závislosti
Postupne sa utvárali tieto oblasti poradenstva a špecializovaných poradenských inštitúcií:
1.školská orientácia – poradenstvo pri v a v v podmienkach školy
2. poradenské služby pre rodičov a rodinu – pri výchove detí a prekonávaní problémov pri vývine
3. špecifické výchovné poradenstvo- psychologicko-výchovná starostlivosť
4. poradenstvo pri voľbe povolania a v profesiovom vývine
5. poradenstvo v partnerskom živote – voľba partnera, manželské a rodinné spolužitie
6. poradenstvo pri riešení potrieb a problémov osobnosti
7. ludické poradenstvo – stimuluje rozvoj a sebarealizáciu vo voľnom čase
3. Obsah činnosti zariadení výchovného poradenstva a ich úlohyI. Spoločenská funkcia sústavy VP je dnes kodifikovaná všeobecne záväznou právnou normou, ktorou je zákon NR SR č. 350/1994 o sústave základných a stredných škôl.
Druhy zariadení VP a ich úlohy sú zakotvené v zákone NR SR č. 279/1993 Z.z o školských zariadeniach v znení zmien zákona NR SR č. 222/1996 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Podrobnejší výklad činnosti zariadení VP je vymedzený vo vyhláške MŠ SR č. 43/1996 o podrobnostiach, o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach.
Z príslušných ustanovení uvedených právnych noriem vyplýva, že termínom výchovné poradenstvo označujeme:
Definícia:
Organizovanú sústavu špeciálnych odborných poradenských služieb, ktoré uskutočňujú pracovníci k tomuto účelu zriadených inštitúcií.
Špeciálne odborné poradenské služby sú zamerané na pomoc mladým ľuďom vyvíjajúcim sa osobnostiam, v období ich sociálneho detstva, to znamená v období, kedy sú aktívne činnosti. V ktorých sa uskutočňuje ich psychický vývoj, rozhodujúcim spôsobom riadené a ovplyvňované výchovou.
Zariadenia VP:
VP na základných školách, stredných školách a špeciálnych školách
Užívatelia poradenských služieb:
- Deti a mládež
- Ich zákonný zástupcovia
- Pracovníci škôl a školských zariadení
- Odbory sociálnej starostlivosti OÚ a KÚ
- Organizácie, ktoré o služby vo vzťahu k deťom požiadali
II. Meotar – Začlenenie sústavy výchovného poradenstva do spoločenského systému výchovy a vzdelávania
III. Vyhláška MŠ SR č. 43/ 1996 o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach
IV. Meotar - Činnosti zariadení výchovného poradenstva
Zložka Informačná činnosť sa vo všeobecnosti týka:- Otázok formovania osobnosti mladého človeka
- Podmienok pre harmonický a zdravý rozvoj
- Vekových, skupinových a individuálnych zvláštností žiakov
- Rozmanitých V a V otázok i spôsobu a metód riešenia problémov, ktoré sa u žiakov v procese V a V vyskytujú
- Konkrétnych sociálnych otázok detí, mládeže a rodiny
- Zvyšuje úroveň znalostí rodičov a je nástrojom prevencie
Študijné informácie- Možnosť voľby povinne voliteľných predmetov a nepovinných predmetov na určitom type školy
- Voľba tried s rozšíreným vyučovaním jazykov, prírodných vied, TV
- Možnosti výuky nadaných žiakov na školách
- Možnosť voľby špecializovaného štúdia na gymnáziách
- Možnosti trávenia voľného času
Profesionálne informácie
- O sústave študijných a učebných odborov SŠ
- O sústave študijných odborov na VŠ a o ich teritoriálnom rozmiestnení
- O požiadavkách pre prijatie, obsahu štúdia
- O počtoch žiakov plánovaných pre prijatie na štúdium
- O hlavných smeroch vývoja našej spoločnosti
- O požiadavkách, ktoré jednotlivé povolania kladú na človeka
- O možnostiach zvyšovania kvalifikácie
V čom spočíva konkrétna informačná činnosť výchovných poradcov a PPP? „D“
VP – priama realizácia
-metodické usmerňovanie
-odborná pomoc a odb. materiály
PPP – priama realizácia
-metodické usmerňovanie
-poradenská pomoc
-prieskumy
-spracovávanie materiálov
Zložka Odborné pedagogicko-psychologické vyšetrenia žiakovVP –
-metodicky usmerňujú a zjednocujú dlhodobé a sústavné sledovanie a hodnotenie vývoja osobnosti žiakov triednymi učiteľmi
-metodicky usmerňujú TU pri identifikácii žiakov, u ktorých sa objavujú problémy V a V, špecifické poruchy učenia, dlhšie trvajúci školský neprospech, neurotické chovanie
-podľa doporučení PPP potom zabezpečujú na škole voľbu vhodných V a V metód
PPP –
-prijímajú žiakov poslaných zo ZŠ na odborné vyšetrenia
-uskutočňujú tieto vyšetrenia na žiadosť školy a rodičov
Zložka poskytovanie individuálnych konzultácií žiakom, rodičom, učiteľom v konkrétnych otázkach V a V žiakov, problémov, ktoré sa pri tom vyskytnú
-v otázkach voľby štúdia na SŠ alebo VŠ
- v otázkach voľby povolania pri prechode do pracovného procesu
-vypracúvanie návrhov a odporučení
4.Humanizácia výchovného štýlu v činnosti výchovného poradcuI. Sociálna percepcia a interakcia
Sociálna psychológia – zaoberá sa interakciou indivíduí v sociálnom kontexte
Sociálne interakcie ovplyvňujú naše názory, ale aj spôsob akým ovplyvnenia naše konanie.
Predmetom sociálnej percepcie sú jednotlivý ľudia alebo ľudské zoskupenia (inštitúcie)
Plní tri úlohy:
Čo daný človek robí?
Prečo to robí?
Aký je?
Sociálna percepcia umožňuje pochopiť: - ako reagujeme, čo cítime, prežívame, prečo reagujeme práve takto, aké máme vlastnosti. Raz sa zameriava na jeho vonkajšiu inokedy na vnútornú charakteristiku.
Dobrá výchova dieťaťa zahŕňa:
1. pochopenie podstaty výchovy
2. pochopenie dieťaťa
3. sebachápanie a sebaoceňovanie
II. Meotar – Úspešný a neúspešný žiak z pohľadu sebaoceňovania
III. Prosociálnosť
- schopnosť stotožniť sa s druhým človekom a urobiť niečo dobré pre neho bez toho, že by sme za to očakávali bezprostrednú protislužbu
- úlohou výchovy je rozvíjať ju
- zachovávanie zlatého pravidla mravnosti: Čo chceš, aby robili tebe, rob aj ty druhým; čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým.
IV. Meotar – Komplexná prosociálnosť
- 9 zložiek
1. otvorená sociálna komunikácia- odovzdávanie a prijímanie informácií v sociálnom styku
- prebieha s určitým zámerom a cieľom zoznámiť sa s triednym spoločenstvom a pokúsiť sa iných presvedčiť, ovplyvniť
- naučiť sa aktívne počúvať
Spôsoby komunikácie:
1. neverbálna – viac prezrádza o našej osobnosti
2. verbálna – slovné odovzdávanie informácií
3. naším správaním, činmi, vystupovaním
Sprievodné znaky komunikácie:
1. mimika
2. proxemika
3. posturológia- komunikácia postojom, držaním tela
4. gestikulácia
5. pohľady
6. haptika - bezprostredný dotyk, vzdialenosť
7. paralingvistika – modulovanie, melódia, rytmus
Aktivity – hra na príslovia a porekadlá, vytváranie skupín podľa určitého znaku bez slov, rozhovor cez prekážku, hra na agentúru JPP – ústnym podaním posúvať krátku správu aspoň 4 účastníkom, na záver prečítať pôvodnú správu.
2. ľudská dôstojnosť a sebaúctaSebachápanie je súhrn informácií, ktoré má človek o sebe. Sebaoceňovanie, hodnotenie seba, pri ktorom nás ovplyvňujú informácie, ktoré máme o sebe, ale aj naše city, hodnotové orientácie a postoje.
- dieťa má poznať svoje kladné i záporné vlastnosti
- má si vážiť sám seba a byť sám sebou
Sebaúcta – vedomie a úsudok, ktoré si človek robí vo vzťahu k pozitívnym vlastnostiam, ktoré chce mať
Aktivity – Nechcem sa chváliť, ale... , hra taký som – na začiatočné písmená svojho mena napísať kladné vlastnosti, ruka dobrých a zlých vlastností
3. pozitívne hodnotene iných- veľmi úzko súvisí so sebahodnotením
- častejšie je vyjadrovanie sťažností a negatívnych reakcií
- ľudia sa stávajú takými, za akých ich trvalo považujeme
Aktivity – loptička sympatií, po svojej pravej ruke voľné miesto mám
4. tvorivosť a iniciatíva
- produkcia nových užitočných riešení, nápadov, myšlienok, činov a vôbec správania sa
Axiómy tvorivosti:
1. Tvorivý môže byť každý človek.
2. Tvorivosť sa môže prejaviť v akejkoľvek činnosti.
3. Tvorivosť sa vždy dá rozvíjať.
4. Tvorivosť je náročná práca a treba ju ohodnotiť.
Hodnotenie tvorivosti:
1. fluencia – počet navrhovaných riešení
2. flexibilita – pružnosť, rôznorodosť
3. originalita – nezvyčajnosť
Iniciatíva je nevyhnutnou súčasťou riešenia každodenných problémov. Tvorivosť ju predpokladá a zároveň k nej vedie.
Aktivity –slovný futbal, čo najviac slov s danou vlastnosťou, kruhový test tvorivosti, obrazce z čísel, obrazce z vybraných znakov, hra na osobnosti, čo by sa stalo keby...
5. komunikácia citov
- je to prežívanie vzťahu k realite v nás i mimo nás
- rozdeľujeme ich na:
nižšie – uspokojovanie biologických potrieb
vyššie – dlhodobé týkajúceho duchovného života
stenické – pôsobia posilňujúco
astenické – pôsobia negatívne a oslabujú nás
- z pohľadu prosociálnosti je dôležité svoje city vyjadriť, pretože sú predpokladom otvorenej komunikácie, je to podmienkou sebapoznávania, rozpoznávanie a usmerňovanie citov je dôležité pre rozvoj charakteru človeka.
Aktivity: citová rozcvička, nakresliť hnev, miesto v mojom srdci, najsmutnejšie slová, najveselšie slová, mimika citov, citová diagonála, stupňovanie citov
6. empatia- schopnosť osobnosti vžiť sa do duševného stavu druhého človeka počas bezprostrednej komunikácie
Poznávacia zložka empatie – pochopiť situáciu druhej osoby pomocou predstavivosti, predvídame jej myšlienky, reakcie, správanie.
Citová zložka empatie – vcítiť sa do prežívania inej osoby, pochopiť jej vnútorný svet, čo j pre ňu príjemné, ako sa momentálne cíti.
Princíp empatie.
- citlivosť
- počúvať a vypočuť iného
- podporiť
- uistiť ho vo vaše porozumenie
- sústredenie sa na problém
Aktivity: Čo myslíte, kto som?, Ako sa cíti človek, ktorý... , Stroskotanci, Ako sa cíti...
7. asertivita- zdravé prirodzené sebapresadzovanie vlastných práv a názorov s ohľadom na rešpektovanie práv a názorov iných
3 spôsoby správania:
Pasívne
- nedokážeme jasne vyjadriť svoje želania a potreby
- chýba mu istota v konaní, nedokáže sa uplatniť, je neistý v rozhodovaní
Agresívne
- ponižujú iných a znižujú ich sebadôveru
- presadzujú sa na úkor iných, z neúspechu obviňuje svoje okolie
Asertívne
- presne vyjadriť, o čo mu ide, čo si o danej situácii myslí a ako ju prežíva
- má primerané sebavedomie a pozitívny postoj k iným
- je pripravený robiť kompromisy, pod vplyvom argumentov zmeniť svoj názor
- vystupuje pokojne a jeho prejav je bez napätia
Meotar – Asertívne práva a manipulačné povery, asertívne zásady
Asertívne techniky
1. Pokazená gramoplatňa – opakovanie svojej požiadavky
2. Pootvorené dvere – určitú časť kritikovi priznáme
3. sebaotvorenie
4. voľné informácie- rozlišovanie dôležitých informácií v konverzácii
5. negatívne vypytovanie – použiť a získať informácie alebo ich vyčerpať
6. prijateľný kompromis
Aktivity: Hra na obchod – skúšanie si všetkých typov komunikácie v rôznych životných situáciách, hranie rolí, dotazník o asertívnom správaní
8. reálne a zobrazené vzoryDeti získavajú a rôzne vzorce správania napodobňovaním.
Vzory:
Pozitívne reálne – z bežného života, z blízkeho okolia dieťaťa
Negatívne zobrazené – filmoví a literárni hrdinovia
Imitácia – napodobňovanie, preberanie správania, v prítomnosti vzoru
Identifikácia – prevzatie záujmov a cieľov spojené s prianím podobať sa im, stotožnenie sa so správaním a konaním vzoru
9. spolupráca, pomoc, darovanie, delenie saSpolupráca
- najmenej náročná forma prosociálneho správania
- predpokladom i podmienkou je ochota spolupracovať
- výhodnosť pre obe strany
Pomoc, darovanie, delenie sa
- priame výhody má iba ten, komu pomáhame, či koho obdarúvame
- v prosociálnom správaní, by tieto činnosti mali prinášať uspokojenie i tomu, kto obdarúva, či pomáha
5. Špeciálna výchovná starostlivosťV školách máme určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu.
Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.
I. Meotar – Poruchy učenia
II. Špecifické poruchy učenia
Vývinová porucha čítania – dyslexia
Je to neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu. Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Rodičia, ktorí veľakrát nechápu problém dieťaťa ho preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi.
Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v, a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.
Reedukácia dyslexie
1. vyvodzovanie písmen pri reedukácii dyslexie -. zpojenie čo najväčšieho počtu zmyslov: modelovanie, maľovanie, vnímanie tvaru hmatom
2. spájanie písmen do slabík – papierové písmená navliekanie na drôt
3. čítanie celých slov a viet: zakrývanie slabík, pomocné okienko
4. porozumenie čítaného textu
Vývinové poruchy písania - dysgrafia a dysortografiaDysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí, či vynakladanie značného úsilia na písanie. Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké - tvrdé a krátke - dlhé slabiky.
Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedokáže okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í.
Reedukácia dysgrafie
1. rozvíjanie motoriky: hrubá, jemná motorika, uvoľňovacie cviky
Reedukácia dysortografie
1. rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások
2. rozlišovanie slabík dy-di, ty-ti,ny-ni
Vývinová porucha počítania – dyskalkúliaPorucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Prejavuje sa neschopnosťou (dieťaťa) čítať matematické symboly, čísla, vykonávať matematické operácie, riešiť geometrické problémy. Zamieňajú si číslice (napr. 6 a 9) a čísla (napr. 3006 s 3060) a.p. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat.
Reedukácia diskalkúlie
1. predčíselné predstavy
2. číselné predstavy
3. pojem čísla
Funkcia LEGA – podnecovanie v oblasti vizuálnej percepcie (farba, tvar, veľkosť – diferenciácia) – stimulácia krátkodobej zrakovej pamäti – stimulácia vizuomotorická – priestorová orientácia (prenos z 2 rozmerného do 3 rozmerného priestoru ) – psychická relaxácia pri manipulácii s legom – vzdelávacie hľadisko (vytváranie základných matematických zručností ) – inteligenčná
Znížená schopnosť vykonávať bežné telesné úkony - dyspraxia Správnejšie označenie pre dyspraxiu je „špecifická vývojová porucha motorickej funkcie“. Ide o poruchu, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývojovej pohybovej koordinácie, ktorú nie je možné vysvetliť celkovou retardáciou intelektu ani špecifickou vrodenou alebo získanou nervovou poruchou. Motorická neobratnosť je obvykle spojená s určitým stupňom poškodenia výkonu pri vizuálne priestorových kognitívnych úlohách.
Dysmúzia: retardácia hudobných schopností
Dyspinxia: porucha kreslenia
Predpona dys = rozpor, deformovanie, neúplne vyvinutá funkcia
Predpona a = strata funkcie už vyvinutej
III. Neverbálne poruchy učenia
Poruchy sluchového vnímania
1. Nácvik počúvania
2. Sluchová pamäť
3. Sluchová diferenciácia
4. Sluchová analýza
Poruchy zrakového vnímania Meotar – Cvičenia na rozvoj zrakového vnímania
Poruchy pravoľavej a priestorovej orientácie
Lateralita - praváctvo
- ľaváctvo
- ambidextria
Poruchy rečiRozvoj reči je vážnym sprievodným javom špecifických vývinových porúch učenia, hlavne dyslexie a dysgrafie.
IV. Metodické pokyny na výchovu a vzdelávanie žiakov na ZŠ a SŠ
- Zamerať sa na integráciu žiakov so špecifickými poruchami učenia.
- Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu
- Všimnúť si stať o kompenzačných pomôckach, pravidlo jednej úľavy, hodnotenie v skupine spolužiakov, opakovanie ročníka, vysvedčenie.
- Individuálny študijný plán
6. Úlohy výchovného poradenstva pri optimalizácii vývinu nadaných žiakov
Nadané deti sú deti, ktoré sú prirodzene aktívne, zvedavé, objavujú s obrovskou potrebou získavania informácií. Nadané deti v škole bývajú označované ako deti so špeciálnymi potrebami a to preto, že vedia všetko skôr, lepšie a naučia sa to efektívnejšie. Učitelia ich napriek tomu nerozpoznávajú, lebo majú svoje špecifické prejavy najmä v oblasti sociálnej a emocionálnej. Odborníci udávajú 2 základné osobnostné znaky nadaných: zvýšená senzitivita, citlivosť až precitlivenosť a „chudobné“ medziľudské vzťahy. K tomu sa pridávajú ešte rôzne osobnostné znaky, ktoré sa pohybujú v spektre od hyperaktivity, impulzívnosti cez kľudné, vyrovnané, tiché deti, až po uzavreté, introvertné deti.
Sú to deti perfekcionalistické a čo je dôležité, sú sebakritické, ale aj kritické aj k dospelým, rodičom či učiteľom. Očakávanie, že nadané dieťa bude dobré, slušné, poslušné, poriadkumilovné, disciplinované, tiché, spôsobné, je mylné. Preto nadané deti majú často prejavy ako problémové deti, často bývajú nerozpoznané v škole.
Vzdelávaciu medzeru vypĺňa Škola pre mimoriadne nadané deti, ktorá pôsobí vo forme tried pre nadané deti od r. 1993 a oficiálne vznikla k 1.1.1998 a to na základe Projektu alternatívnej starostlivosti o nadané deti od PhDr. Jolany Laznibatovej, CSc. Cieľom výchovy a vzdelávania školy tohto typu je špeciálne pôsobenie na tú časť populácie, ktorú označujú psychológovia ako všeobecne intelektovo nadpriemerne nadané deti. Zásadným prvkom v psychologicko-pedagogickej práci s intelektovo nadanými deťmi je rozvíjať popri intelektovom potenciáli aj ich osobnostné, emocionálne a sociálne zložky.
Ukazovatele nadaného žiaka v škole: - je bystrý pozorovateľ, vnímavý, rýchlo chápajúci nové vzťahy a veci
- dokáže robiť intelektové úlohy s radosťou
- vie sa učiť rýchlo a dobre
- správne používa veľa slov
- kladie veľa otázok
- má originálne nápady
- upriamuje pozornosť na to, čo je nové
- má vynikajúcu pamäť
- rád rieši úlohy náročné a chce samostatne riešiť úlohy
- je nápaditý pri nachádzaní odpovedí a nových spôsobov robenia vecí
- samostatne vytvára nové úlohy, nespolieha sa na pomoc iných
- verí si sám sebe, vo svojej schopnosti riešenia problémov
Základné znaky školy- menší počet žiakov v triedach (max. 15)
- prítomnosť 2 učiteliek na 1 triedu
- intenzita a efektívnosť výuky za pomoci lektorov (matematika, informatika, angličtina)
- akcelerovaná výuka s prvkami rozširujúceho, prehlbujúceho vyučovania o samostatný nový predmet „Obohatenie“
- výučba angličtiny a informatiky od 1. ročníka
- projekty (skupinové, triedne, individuálne) – so zohľadnením záujmov nadaných detí
- ročníkové práce, ktoré sú výstupnými prácami každého žiaka za daný školský rok
- nové formy hodnotenia a sebahodnotenia žiakov v triedach
- podpora a stimulovanie detí k používaniu vyšších foriem myslenia a tvorivosti
- špecifická atmosféra výučby, vyznačujúca sa empatiou a toleranciou, prístup nedirektívny a neautoritatívny
Práva nadaných detí
Deklarácia práv nadaných detí v systéme vzdelávania podľa NAGC - National Association for Gifted Children (hľadaj na internete pod heslom nadané deti). Práva žiaka školy pre mimoriadne nadané deti.
- Mám právo na demokratický, objektívny a tolerantný prístup v škole.
- Mám právo na partnerskú spoluprácu a komunikáciu s učiteľkami vo forme dialógu.
- Mám právo získať informácie, aké potrebujem a aké ma zaujímajú.
- Mám právo dostať odpoveď na každú moju slušne položenú otázku.
- Mám právo pracovať v oblasti, ktorá ma zaujíma.
- Mám právo pracovať na takej úrovni, na akú vedomosťami a schopnosťami stačím.
- Mám právo pracovať podľa svojho vlastného tempa.
- Mám právo na pomoc zo strany učiteľa, ak mám akékoľvek problémy.
- Mám právo povedať svoj názor v čase na to určenom, ak o to požiadam.
- Mám právo oponovať a argumentovať, ak s niečím nesúhlasím.
- Mám právo venovať sa ľubovoľnej činnosti, ak som ukončil určenú prácu ani koho nevyrušujem.
- Mám právo odísť z triedy, ak to nevyhnutne potrebujem so súhlasom vyučujúceho.
- Mám právo nebyť skúšaný hneď po chorobe, a to po dohovore s vyučujúcim.
- Mám právo navštíviť školského psychológa, ak to potrebujem, alebo ak mám problémy.
- Mám právo na to, aby sa spolužiaci ku mne slušne a ohľaduplne správali.
- Mám právo, aby ma ostatní rešpektovali a "nerušili moje kruhy", ak si to neželám.
- Mám právo na pocity istoty, bezpečia, spokojnosti a radosti z učenia sa a pobytu v škole.
