referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Autizmus
Dátum pridania: 09.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Badiana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 463
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 16m 10s
Pomalé čítanie: 24m 15s
 
V knihe o Aspergerovom Syndróme je stanovených šesť spôsobov, ako sa dá stanoviť diagnóza.

Prvým je diagnóza klasického autizmu v rannom detstve. Dieťa bolo relatívne pokojné a spoločensky neprístupné vo veku troch rokov, a vďaka výhodám včasných intervenčných terapeutických programov sa vyvinie pozdĺž autistického kontinua až do bodu, v ktorom popis schopností dieťaťa podľa Hansa Aspergera už presnejšie vystihuje daný stav ako popis podľa Lea Kannera.  Naše výskumy v oblasti klasického autizmu by mohli vysvetliť niektoré z faktorov, ktoré vedú k rastu počtu takýchto detí. Napr. výskum v 80 tich rokoch ukázal zvýšené riziko autizmu so stúpajúcim vekom rodičky.

V súčasnej západnej spoločenskej kultúre ženy majú zvýšenú tendenciu materstvo pokiaľ možno odkladať, pokiaľ si neukončia vzdelanie a nespravia profesionálnu kariéru. Inou zaujímavou myšlienkou je, či zmiešavanie geograficky vzdialených kultúr /prisťahovalectvo/ nemá tiež súvis s autizmom. Výsledky štúdií, že autizmus by mohol byť dôsledkom určitých infekcií počas tehotenstva, prípadne v rannom detstve a ich doposiaľ neobjasnený súvis s imunitným systémom by mohli tieto myšlienky podporovať. Letecké zájazdy do exotických krajín sú už cenovo prístupnejšie a tešia sa čoraz väčšej obľube. Následkom je zvýšené riziko ochorenia na exotické infekcie.

Okrem toho sa vedú diskusie o tom, či niektoré "výdobytky" našej modernej doby /toxíny a pod./ eventuálne už neovplyvnili vývoj mozgu, alebo niektoré vrodené chyby metabolizmu takým smerom, že z toho rezultuje autizmus. Všetky spomenuté faktory by mohli viesť k opravdivému nárastu prípadov autizmu, a vplyvom efektov včasných intervenčných programov aj k nárastu diagnóz na Aspergerov syndróm.

Druhý spôsob je rozpoznanie charakteristických signálov, keď dieťa začne navštevovať školu. Je možné, že v predškolskom veku dieťa nevykazovalo žiadne príznaky klasického autizmu, až učiteľ zistí, že sú tam odchýlky od štandardného profilu správania, schopností a vysloví podozrenie, že by tu mohlo prípadne ísť o AS. Až potom sa dostane dieťa do rúk odborníka za účelom stanovenia diagnózy. Tento postup by mal byť vždy dodržaný, čo žiaľ ale nie je vždy bežné. Relevantné znalosti a skúsenosti rôznych klinikov sa diametrálne odlišujú. Je len veľmi málo profesionálnych školiacich kurzov o diagnostických procedúrach, čo vedie k potenciálnym chybám a pochybnostiam o platnosti a spoľahlivosti stanovenej diagnózy. To isté dieťa môže byť raz stanovené s diagnózou AS, zatiaľ čo iný klinik mu stanoví diagnózu opozičného vzdorovitého správania /ODD/ s náznakmi nutkavej posadnutosti /OCD/.

Okrem toho panuje nejednotnosť v názoroch na vhodnosť diagnostických kritérií. Kritériá podľa americkej

DSM IV/najviac používané/ sú v poslednej dobe hodnotené ako "neadekvátne", "nefunkčné" a správne nepopisujúce prípady z pôvodnej štúdie Hansa Aspergera. Niektorí klinici a akademici už odmietli doplnkové diferenčné kritériá týkajúce sa "normálnych" kognitívnych schopností, reči, zvedavosti a schopnosti postarať sa o seba, ako aj povinnosť diagnostikovať autizmus až vtedy, ak sú naplnené kritériá pre autizmus a zároveň aj pre AS. Toto "zľahčenie" kritérií vedie nevyhnutne k nárastu počtu osôb, u ktorých je "diagnostikovaný" AS.

Okrem toho sme si nie načistom, kadiaľ by sa mala tiahnuť deliace čiara medzi spodnou a vrchnou časťou pojmu AS. Mali by byť deti s poškodenou inteligenciou z diagnózy vylúčené ? Klinici majú v tomto ohľade veľmi rozpoltený názor, takže niektorí jedinci s IQ nad 60 sú niektorými klinikmi diagnostikovaní ako AS, zatiaľ čo iní takúto diagnózu vylučujú práva na základe IQ osoby. Taktiež je nejednotnosť v tom, či používať Terminus Technicus "Vysokofunkčný autizmus" alebo "Aspergerov Syndróm". Súčasné výskumy sa pokúšajú určiť, či existujú signifikantné rozdiely medzi osobami, u ktorých bol stanovený vysokofunčný autizmus /HFA/ voči osobám so stanovenou diagnózou AS podľa kritérií DSM IV. Môžu tam byť nejaké rozdiely, ale či budú dosť podstatné na to, aby naplnili rôzne diagnostické "šuflíky", o tom sa v súčasnosti diskutuje na akademickej úrovni.

Napr: Dr. Simon Baron-Cohen, Department of Experimental Psychology and Psychhiatry, University of Cambridge, UK. E-mail: [email protected]/.
Je potrebné taktiež podrobne preskúmať hornú oblasť pojmu AS, od ktorého bodu je to vývojová porucha alebo jednoducho odlišný typ osobnosti. Vieme, že niektorí jedinci s AS svoje zvláštne schopnosti vylepšujú, aby takto svoj nezvyčajný profil efektívnejšie zamaskovali.

Niektoré medicínske kapacity si ponechávajú diagnózu AS len pre tých, ktorí sú značne poškodení, zatiaľ čo iní, ako aj autor článku, zahrňujú ako "majúcich zvyškový Aspergerov syndróm" aj takých, ktorí sú úspešní v práci, žijú s partnerom a nemusia byť v kontakte s psychiatrom. Takéto osoby sú samozrejme ešte na oveľa vyššej /zrelšej/ úrovni pojmu AS, než ako bol pôvodne popísaný Aspergerom u jeho detí.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Autizmus SOŠ 2.9272 2432 slov
Autizmus 2.9613 1707 slov
Autizmus 2.9223 692 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.