Morálka, ako základný historický jav je základnou formou spoločenského vedomia. Plní funkciu koordinátora a regulátora správania človeka. A to za spoluúčasti spoločenskej disciplíny a iných regulátorov správania ľudí, právnych noriem, štátnych nariadení a podobne.

Morálka vyjadruje obsah správania, medziľudských vzťahov, mravov, morálnych noriem. Mravy človeka sú kontrolované vlastným svedomím, verejnou mienkou, posudzujú sa podľa kritérií dobra a zla, podľa napĺňania morálnych noriem, princípov a ideálov.
Morálka je súhrn morálnych princípov, noriem, pravidel, mravných ideálov, mravných vzťahov, mravného správania a konania jednotlivca, skupiny, spoločnosti.
Morálka má triedno – historický charakter – z toho vyplýva, že nositeľom mravného vedomia je v určitom období určitá společenská trieda, ktorá určuje charakter morálky. Súčasne sa však vo všetkých obdobiach zachováva istá kontinuita niektorých morálnych požiadaviek spätých s niektorými formami vzájomných vzťahov ľudí.
Morálne správanie : Kantove iniciované deontologické chápanie morálky : morálna hodnota konania nezávisí od dôsledkov, ale od zámeru, od toho, či je vôľa vedená princípom povinnosti. Chovať sa morálne znamená prispôsobiť sa súboru etických noriem, nech už sú to normy osobné, náboženské, či zdieľané spolu so sociálnou či profesnou skupinou.
Nemorálne správanie: Byť nemorálny znamená nedodržovať všeobecne uznávané normy. Čin môže byť nemorálny podľa jedného súboru noriem a morálny podľa iného.

Delenie morálky:

A) heteronómna - morálka založená na mravných normách uložených človeku a ľudstvu zvonku, napr. morálka založená na biblickom desetere božích prikázaní
B) autonómna - nezískava sa prebratím určených zásad, ale na základe reflexi

Morálka pôsobí v dvoch rovinách :

A) vo všeobecnej : kedy sa rozvíjajú pozitívne hodnoty z minulosti
B) v konkrétnej : môže prispievať k rozvoju už existujúcim kvalitám

Funkcie morálky :

1. regulatívna – normy, hranice, inštitúcie
2. hodnotiaca – (normatívna) človek si na základe vyhodnotenia konkrétnej situácie stavia normy, ktorými sa mieni riadiť
3. porovnávacia – musí poznať zásady společnosti, v ktorom chce pôsobiť
4. hodnotová – orientuje človeka vo výbere hodnôt, ktorými sa chce v živote riadiť
5. prognostická – túžby a želania
6. motivačná
7. informatívna (komunikatívna) človek prostredníctvom iných ľudí preniká do ich morálneho prostredia a spoznáva ho
8. výchovná – výchovný moment pri formovaní človeka


Základné pojmy:

Morálne princípy – sú jednou fomou morálneho vedomia, v ktorých sa v najvšeobecnejšej podobe odrážajú morálne požadavky. Ak mravné normy predpisujú, aké konkrétne činy má človek uskutočňovať, princípy vo všeobecnej forme odhaľujú obsah morálky ako podklad pre čiastkové normy správania.

Morálne normy – sú formou spoločenskej disciplíny, ktorá sa uskutočňuje v každodennom spoločenskom bytí ľudí. Sú praktickým vyjádrením morálnych princípov spoločnosti. Určujú, čo majú ľudia robiť, ako majú konať a správať sa. Morálne normy usmerňujú správanie človeka na mravné cnosti.Vystupuje ako požiadavka, ktorá môže byť sformulovaná ako príkaz, pravidlo, poučenie.

Morálna požiadavka – je najjednoduchší prvok mravných vzťahov medzi osobnosťou a spoločnosťou. Môže vyť vyjádrená formou príkazu pre jednotlivca a uskutočnenia
konkrétneho činu. Morálna požiadavka sa vo forme mravných vzťahov premieta ako povinnosť, česť, zodpovednost, dôstojnosť, svedomie. Pri rešpektovaní morálnej požadavky uskutočňuje človek určitú povinnosť v súlade s morálnymi normami správania sa , a so všeobecnými morálnymi princípmi..Morálna požiadavka je vyjádrením povinnosti.

Morálne pravidlo – je forma plnenia požiadavky. Napríklad požiadavka úcty k žene je vyjadrená formou pravidla zdvorilosti, taktnosti, ochoty, jemnosti.

Mravná črta – predstavuje mravné kvality skupiny ľudí, kolektívu, spoločnosti ale aj jedného človeka.

Mravná vlastnosť – predstavuje mravnú kvalitu u jedného človeka.

Mravný ideál – je pojem morálneho vedomia, v ktorom sa mravné požiadavky kladené na ľudí vyjadrujú vo forme vzoru mravne dokonalej osobnosti, predstavy o človeku, stelesňujúce všetky najvyššie morálne kvality. Ideál ukazuje konečný najvyšší vzor ktorý sa má človek usilovať dosiahnuť.

Morálna činnosť – chápu sa ako činy ktoré sú podmienené určitým morálnym cieľom. Činnosť človeka, ktorá je v súlade s morálnymi normami a požiadavkami sa označuje ako morálna činnosť.