3. Psychologická diagnostika a biodromálny prístup v poradenstve

Systémový a biodromálny prístup k predmetu a reinterpretovaným cieľom poradenstva, otvára nové možnosti aj pre komplexné využitie a ďalší rozvoj psychologickej diagnostiky. Možno povedať, že biodromálny prístup sa identifikuje s kritickými pripomienkami a koncepčnými diskusiami, ktoré pri rôznych príležitostiach odznievajú na adresu tradičnej psychodiagnostiky. Koriguje a rozvíja psychodiagnostickú prax psychológov v novom kontexte. Prekonáva trendy redukujúce diagnostiku na získavanie parciálnych a relatívne izolovaných poznatkov o indivíduu, vytrhnutom zo širších mnohostranných a mnohoúrovňových kontextov, ktorými indivíduum predchádza v priebehu svojej životnej cesty. Biodromálne východisko v psychodiagnostike, v poradenských intervenciách zvýrazňuje dynamický (diferenciálny a integračný) prístup k poznávaniu osobnosti v kontexte jej celoživotnej histórie. Je nielen jednorazovým aktom, situačnou sondou do človeka, ale nástrojom jej poznávania v štadiálnych a procesuálnych súvislostiach. Je možné používať ju i ako prostriedok aktivácie a rozvoja potencialít osobnosti, možno je využiť ako kontrolný nástroj dosiahnutej úrovne vývinu a pripravenosti riešiť náročné životné situácie. Pri plnení úloh a funkcií biodromálneho poradenstva je psychodiagnostika nezastupiteľným nástrojom i predpokladom efektávneho dosahovania jeho cieľov.

Funkcie psychologickej diagnostiky v biodromálnom poradenstve prechádzajú výraznou modifikáciou. Treba ich vidieť v širších kontextoch vývoja jeho predmetu a poznatkového fondu, v konkretizácii ich úloh pri práci s klientelou, v procese interakcie špecifických a všeobecných zákonitostí vývinu ľudske psychiky, aj ako procesu konfrontácie všeobecného a jedinečného, ktorý významne prispieva k inovácií, rozvoju a dosahovaniu cieľov poradenských programov.

Psychologickú diagnostiku, vychádzajúcu z biodromálnej teórie osobnosti, ale aj zo všeobecnej teórie programov a cieľov poradenstva podľa P. Říčana (1983) môžeme charakterizovať ako takú, ktorá obohacuje prístup ku klientovi a orientuje pozornosť poradcu popri jednotlivých komponentoch i na komplexnejšie stránky vývinu osobnosti.

V samom poradenskom procese biodromálne posúdenie osobnosti spočíva podľa autora nielen v získavaní kombinácií a adekvátnej interpretácie veľkého počtu údajov, ale aj v postihovaní silných zážitkov, situácií, udalostí a určujúcich trendov v rámci celkového modelu života osobnosti.

4. Závery a perspektívy

To, čo autori analyzovali a charakterizovali ako biodromálnu - edukatívno- formatívnu a rozvíjajúcu alternatívu výchovného poradenstva, pokladajú za produkt vývoja teórie a praxe súčasného poradenstva i vied, participujúcich na tomto procese.

V záujme ďalšieho intenzívneho rozvoja špecializovaných oblastí a typov poradensko-psychologických služieb je nevyhnutné ich zabezpečovať v kontexte s rozvojom všeobecnej teórie poradenstva, v súlade a v dialektickej interakcii s jej čiastkovými otázkami a zložkami, i v súlade s konkrétnymi spoločenkými podmienkami a potrebami. Teda v súlade so známou zásadou, ktorá hovorí, že ten kto chce riešiť čiastkové otázky bez predbežného i súbežného riešenia otázok všeobecných, bude na každom kroku, chtiac-nechtiac i nevedomky narážať na neriešené všeobecné otázky systému. Izolovane rozvíjané a aplikované čiastkové formy, metódy a techniky práce v poradenskom procese stavajú si limity svojho rozvoja. Limitujú optimálne využitie vlastných možností. Zápasia s prekážkami, ktorých príčiny treba hľadať v zaostávaní všeobecného - všeobecnejších predpokladov praxe a teórie poradenstva. 

Biodromálny prístup k  úlohám poradenstva (poradenskej orientácie a psychologického poradenstva) v dialektickej jednote plní jednak funkcie jedného z nástrojov „regulácie sociálnych procesov" a „socializátora osobnosti", jednak akcentuje výchovno-rozvíjajúce personalizačné sebarealizačné funkcie vo vývine indivídua. Chápe sa i ako odborná pomoc pri realizácii „základných občianskch práv a povinností" človeka v oblasti vzdelávania, práce a povolania, partnerstva a rodičovstva i potrieb všetranného a profilovaného rozvoja, a sebarealizácie vlastnej osobnosti. Právo občana na takéto kvalifikované služby vyplýva z hlbšie a dôslednejšie (neformálne) interpretovaného práva človeka na vzdelanie, prácu, liečenie, sociálne istoty, sebarealizáciu a podobne. Ich systematický rozvoj je jedným z ukazovateľov rozvoja spoločnosti. V psychologických vedách a profesii psychológa, popri orientácii na konkrétne a aktuálne úlohy praxe, je treba dôraznejšie rozvíjať i „strategické myslenie a povedomie".