Problematika biodromálnej psychológie a poradenstva

Čo si myslíte, že je biodromálna psychológia? Čím sa zaoberá?

- psychológia životnej cesty - psychológia, ktorá skúma osobný zmysel života, jeho hodnotu, možnosti sebarealizácie, pomocou štúdia konkrétnych typov životnej dráhy.

Biodromálna psychológia sa snaží popísať a vysvetliť, akými mechanizmami sa výsledky vývoja, tak ako prebehli v jednom štádiu, uplatňujú v jednom živote. Skúma pritom nielen zámerné výchovné pôsobenie s jeho výsledkami, ale aj všemožné nezámerné vplyvy.

Biodromálnu psychológiu založila Ch. Buhlerová.

Aké metodologické postupy, typy výskumu používa biodromálna psychológia?

Najčastejšie sa využíva longitudinálny prístup. Sledujeme jednu kohortu, čiže tie isté osoby, po celú dobu, počas ktorej prechádzajú vekovým pásmom, ktoré nás zaujíma. Až tak môžeme povedať, že sme zachytili vývoj určitej vlastnosti. Napr. kohorta osôb narodených v roku 1980 sa bude sledovať celý život.

Aké sú nevýhody longitudinálneho prístupu?

- na výsledky musíme čakať niekoľko rokov
- je otázne, či metódy, ktoré použijeme dnes, budú aj o 30 rokov moderné (otázky, ktoré si dnes kladieme nemusia o 30 rokov nikoho zaujímať!)
- ľudia sa sťahujú a ich životné pomery sa menia (je nákladné stále dochádzať za ľuďmi)
- niektoré skúmané osoby nemusia byť ochotné dať sa znovu a znovu vyšetrovať (dochádza tak ku skresleniu výsledkov)
- problém s opakovateľnosťou vyšetrenia tou istou metódou

Životná cesta

- cyklus života, lifespan - história utvárania a rozvíjania osobnosti v danej generácii, spoločnosti a epoche. Vo filozofii je veľmi dôležité každodenné uvedomovanie si svojej vlastnej životnej cesty, pretože to je jedna z podmienok ozajstného filozofovania.

Životná cesta je predmetom skúmania napr. biodromálnej psychológie.

Uvedomujete si vy kam smerujete? Ako často zvyknete rozmýšľať nad tým, čo bude napríklad o 10 rokov?

Každý človek by si mal uvedomovať, kam speje jeho život, ktorým smerom sa približne chce uberať. Aké to však môže mať následky, keď človek „tápa", keď stráca zmysel?

Čo si myslíte, aké množstvo klientov psychologických poradní sú ľudia, ktorí nevedia nájsť odpoveď na otázku „Kam smerujem? Má môj život zmysel?

Je vôbec v moci poradcu pomôcť takémuto človeku?

Každodenné uvedomovanie si svojej vlastnej životnej cesty je to podmienka toho, aby sme dospeli k jasnému a pravému filozofovaniu. Spočíva vo vážnom chápaní svojich rozhodnutí, v premýšľaní toho, čo sme urobili a aké skúsenosti sme získali.

V rámci tejto cesty k pravému filozofovaniu je nevyhnutné vybrať si jej podobu, čiže zodpovedať si otázku "Ako budem žiť?"

Odpoveď na túto otázku si musí nájsť každý sám. Nemožno ju predpísať, predložiť ako niečo definitívne platné, nie je to ani nič vonkajšie. Treba si tu zachovať možnosť a odvahu k pokusom. Výber treba spraviť rozhodne, ale nelpieť na ňom, ale neustále overovať a opravovať. Nejde tu však o ľubovôľu, lež treba tu postupovať s vážnosťou, ktorá nás nakoniec privedie k jednote.

Psychosociálna  teória  vývinu  E.H. ERIKSONa

(resp. biodromálna teória vývinu, teória životnej cesty)

- epigenetická teória= epigenéza naznačuje, že jeden prvok vzniká na základe iného v čase a priestore. Tým sa vyjadruje sled štádií a ich hierarchia. Autor rozlišuje 8 vekov vývinu (v priebehu „bio dromos" = životnej cesty) a utvárania osobnosti, v priebehu ktorých ide o riešenie psychologickej krízy, ktorá predstavuje napätie medzi dvomi protikladnými tendenciami: pozitívnej a negatívnej. Teda predstavuje možnosti rastu, ale aj ohrozenie. Rast nastáva, ak je kríza pozitívne vyriešená. Vyriešenie prináša spevnenie ega-čo autor nazýva cnosť. Ohrozenie spočíva vo vyhýbaní sa riešeniu. Ak k tomu dôjde, prevládne negatívny pól, cnosť nevznikne, ego je oslabené a psychický vývin stagnuje.

„Kríza nie je niečo, čomu sa máme vyhnúť, ale je to výzva, ktorú máme dobre zvládnuť."

1. Štádium - bazálne istoty vs. neistota (1.rok života) - základ prosociálnej alebo egocentrickej osobnosti.  Dieťa sa narodením dostáva do neistoty, pričom len intenzívny fyzický kontakt s matkou a predvídateľnosť jej správania (stereotypie  starostlivosti..) mu môže stratený pocit bezpečia opäť nahradiť. Dieťa sa učí matke dôverovať a prostredníctvom toho aj sebe. Ak dieťa tento kontakt nemá, presadzuje sa negatívna tendencia-neistota u dieťaťa, ktorá brzdí ďalší vývin. (cnosť=nádej)

2. Autonómia vs. pochybnosť (2.a 3.rok) - obdobie, v ktorom sú charakteristické osamostatňovacie snahy u dieťaťa (nové činnosti - chôdza, reč, ovládanie vyprázdňovania. Dieťa realizuje exploráciu okolia a manipuluje s predmetmi). Spolu s rastúcou autonómiu rastie aj sebadôvera. Avšak ak je dieťa za tieto aktivity trestané, môže z vlastných samostatných činností nadobudnúť strach a pochybnosti o vlastných schopnostiach. Dôležitá je vyváženosť medzi „zadržovaním", obmedzovaním a „púšťaním" - tak v nácviku hygienických návykov, ako aj v prieskumnej činnosti dieťaťa do priestoru. (cnosť=vôľa)

3. Iniciatíva vs. vina (pocit viny) (4. a 5.rok) - dieťa je veľmi iniciatívne v poznávaní a objavovaní fyzického aj sociálneho sveta - ak má dieťa príliš veľa negatívnych spätných väzieb, môžu sa u neho vyvolať pocity viny a pokles iniciatívy vo vzťahu k týmto aktivitám. Dôležitá je reakcia rodičov na aktivitu dieťaťa, ktorej výsledkom je pocit slobody a udržiavanie iniciatívy. (ctnosť=účelnosť)

4. Snaživosť, pracovitosť vs. menejcennosť (6. a 11.rok) - dieťa prechádza od hry k učebným činnostiam. Vyžaduje sa senzomotorická koordinácia, správna manipulácia s predmetmi, zručnosti. Dieťa sa zapája do plnenia sociálnych úloh, rozvíja sa výkonová motivácia. Dieťa je v tejto etape usilovné a snaživé. Úspech vyvoláva radosť, neúspech pocit viny. Aj mnoho negatívnych spätných väzieb alebo trestov a málo pozitívnych emocionálnych zážitkov, ktoré by podporili jeho cieľavedomosť - riziko vzniku pocitov menejcennosti (pochyby o vlastnej hodnote a kompetenciách). (ctnosť=kompetencie)

5. Identita vs. roztrieštenosť, zmätenosť rolí (konfúzia identity) (12. až 18.rok) - v žiadnom inom období si nie sú tak blízko „prísľub objavenia seba samého" a „hrozba zo straty seba samého". Objavuje sa neistota z prežívania vlastnej role - Kto som Ja a ako sa na mňa pozerajú iní?. Vzniká neistota, zmätok vo vlastnom vnútri, neschopnosť rozumieť sebe samému, neschopnosť prevziať určité role. Chýbajúca identita vedie k vnútorným zmätkom, k zmäteniu rolí. Konfúzia identity u adolescentov nie je zriedkavosťou - dostávajú sa do konfliktných situácií, chcú uskutočniť dôležité rozhodnutia, ale necítia sa byť na ne pripravení. Sú sebavedomí, ale sú aj v rozpakoch. Preto je ich správanie často inkonzistentné.  Vyrovnanie sa s týmto obdobím - negatívna identita (cez projekciu, ja nie som zlý, to iní), kolektívna identita (stereotypia), identifikácia... doba odkladu, psychosociálneho moratória. (ctnosť=vernosť, osobná zodpovednosť zvolenému povolaniu, vlastnej životnej filozofii)

6. Intimita vs. izolácia (19. až 30.rok) - V tomto období je typické nadväzovanie sociálnych vzťahov. Vytvára sa zmysel pre vlastnú aj cudziu psychickú intimitu, potrebu intímne sa priblížiť k druhému človeku. Je to základ zmysluplného, trvajúceho vzťahu s osobou opačného pohlavia. Ak jedinec nie je schopný tento vzťah vytvoriť, dostáva sa do psychickej izolácie - kedy sú jeho vzťahy povrchné a nenaplňujúce. Nie je schopný prejaviť vyššiu mieru empatie. Intimita je zdravím spojením vlastnej identity s identitou druhého človeka bez strachu, že človek stratí seba samého. V priaznivom prípade dosahuje človek skutočnú intimitu a zblíženie s druhým a akceptuje, že je potrebné prispôsobiť sa partnerovi aj za cenu obetí a kompromisov. (ctnosť=láska)

7. Generativita vs. stagnácia (31. až 60. rok)- v tomto období ľudia dosahujú najvyššie životné vrcholy - pozícia, potomstvo, tvorivé myšlienky..., naplňujú svoje životné hodnoty a ciele. Ide o obdobie najvyššej produktivity a rastu osobnosti. Človek je schopný prejavovať sociálnu zrelosť, nadosobné záujmy....získava tým stále viac sociálnych skúseností. Dominujúcou je túžba starať sa o niekoho, kto ma potrebuje, resp. konštruktívne prispieť k sociálnemu prostrediu. Ak sa nepodarí naplniť tieto ciele a vzťahy, dochádza k redukcii a obmedzovaniu života na konzumný životný štýl. Takýto človek podlieha vplyvu konformizmu, objavuje sa „radarová" morálka, prichádza únava, apatia, oploštenie interpersonálnych vzťahov, človek je viac recepčný, rigidnejší, pasívnejší - stagnuje psychický rozvoj. V tomto období sa objavuje prvé životné bilancovanie a spadá sem aj kríza stredného veku. (ctnosť=starostlivosť)

8. Integrita vs. pochybovanie (zúfalstvo) (61. a vyššie) - integrita je vrcholne pozitívnou akceptáciou seba samého, celej svojej minulosti aj smrti, súvisí s pocitom osobnej spokojnosti  -  je maximom, čo môže osobnosť dosiahnuť. Takýto človek vplýva veľmi pozitívne i na iných. Ak ohliadnutie a bilancovanie osobnú spokojnosť neprináša, potom sa jedinec dostáva do stavu zúfalstva, ktoré znamená, že jedinec nie je schopný zmieriť sa sa so svojim životom, prežíva beznádej.Problémy realizácie biodromálneho prístupu v poradenskom procese

1. Biodromálne poradenstvo- jeho predmet a ciele v praxi poradenského procesu

Biodromálny (celoživotný, vývinový) prístup presadzuje nové aspekty a akcenty v určovaní predmetu poradenstva. Odkrýva nové súvislosti vo vzťahu k všetkým zložkám, fázam a nástrojom poradenského procesu. Tieto zmeny sú výsledkom vnútorného vývoja poradenstva ako aplikačnovedného systému, vývoja vied o človeku i permanentne narastajúcich nárokov spoločnosti (jej systémov a štruktúr) na poradenske služby v praxi. Na pozadí týchto trendov v novom vzťahovom rámci môžeme špecifikum poradenstva súhrnne charakterizovať ako: nový článok a špecifický systém sociálnej infraštruktury, rozvíjajúci sa v kontexte základných (veľkých) systémov starostlivosti o človeka.

Poradenstvo tým, že plní svoje špecifické úlohy a funkcie, napomáha lepšie a intenzívnejšie fungovanie takých základných systémov spoločností, ako sú výchova a vzdelávanie, sféra práce a povolania, partnerský vývin vo všetkých jeho etapách a formách, sociálno-právna a zdravotná starostlivosť, osobnostná sebarealizácia, aj v ludickom živote (voľného času) a pod. Poradenstvo sa tu uplatňuje ako nástroj regulácie sociálnych procesov, ale i ako nástroj rozvíjajúcich procesy uvedomenej autoregulácie osobnostného vývinu jedinca. 

Poradenské služby v tejto etape svojho vývoja vystupujú nie len ako odborný pomocník spomínaných základných spoločenských systémov, ale čoraz viac sa presadzujú i ako plnohodnotný participant pri integračnom plnení ich úloh, ako partner s vlastnou odbornou kompetenciou a profesionálnou identitou. A toto sa musí prejaviť vo vymedzení predmetu poradenstva ajeho špecifikácií. 

Predmetom poradenstva je špecifická biodromálne koncipovaná psychologická výchovno-vzdelávacia a rozvíjajúca - sebavýchovná a sebavzdelávacia činnosť, ktorá zo špecifických hľadísk prispieva k optimalizácii procesov osvojovania, plánovania a realizovania životných vývinových úloh, i k riešeniu s tým sa spájajúcich a náročných situácií (rozhodovania, voľby adjustácie a pod.) 

Poradenstvo ako aplikačnovedný systém infraštruktúry spoločenských systémov sa formuje ako výsledok  ich nových potrieb a skúsenosti, výskumnoteoretickej práce preverovanej praxou a princípmi vedeckej metodológie. To, čo sa opisovalo ako predmet poradenstva (dávanie a sprostredkovanie rád) v rámci vývojových zmien poradenstva ako systému mení svoje postavenie v ňom. Stáva sa jeho zložkami, ktoré charakterizujú rozvinuté formy poradenského procesu. Tým sa však neznižuje ani nezužujej ich význam. Svoje funkcie realizujú v novom chápaní predmetu poradenstva, ktoré ďaleko prekračuje pôvodný význam. 

Poradenstvo ako osobitný sociálny systém rozpracúva teda svoj špecifický kontext a poznatkový fond, metódy a techniky práce aj svoje inštitucionálne zabezpečenie. Tento smer vývoja potvrdzujú aj niektoré koncepčne nové typy karierových poradenských programov D.E.Supera-J.A.Hariss-Bowlsbeyovej, programov Discover, STEP, programov pre výchovu budúcnosti atď. Vychádzajú z aktuálnych úloh a potrieb svojho prostredia, z biodromálneho prístupu k osobnosti a potrieb jej sebarealizácie. Zameriavajú sa na úlohy a proglémy človeka v osobne, či spoločensky aktuálnych fázach tranzitu. V spolupráci so školou, rodinou a inými inštitúciami priebežne pripravujú a stimulujú klientov na osvojovanie a efektívne plnenie vývinových životných úloh a aktívnu sebarealizáciu.

Ak sa tieto ciele nateraz v optimálnejšej miere nedosahujú, je to podmienené aj tým,

- že nie je dopracovaná nová metodika práce s nimi,
- že nie sú intenzívnejšie koordinované s celospoločenskými programami výchovy a vzdelávania (najmä inštitúcie školy),
- že nie sú koncipované a využívané tak, aby intenzívnejšie stimulovali sebarealizačné potreby, reálne a náročné ašpirácie na rozvoj osobnosti. 

Aby sa takéto možnosti a funkcie poradenských programov mohli rozvinúť, je treba, okrem vhodných spoločenských podmienok (a tie nie sú dostaočné ani v krajinách, kde metodiky vznikli!), spojiť ešte viacero ďalších predpokladov:

- uskutočňovať predmet a úlohy poradenských služieb ako špecifického odborného systému spoločenskej infraštruktúry tak, aby sa urýchľoval proces posunu a prieniku poradenských aktivít z periférie do centra výchovno-vzdelávacej, podpornej a rozvíjajúcej starostlivosti o rozvoj človeka  ako osobnosti, aby sa využívali personalizačné a socializačné funkcie psychologicky centrovaného poradenstva;

- rozpracúvať biodromálne koncipované poradenské programy, ktoré využívajú súčasný stav poznania zákonitostí životnej cesty človeka, svojím obsahom i formou presadzujú sa ako nástroj špecifického učenia a vzdelávania, stimulácie sebaučenia, sebavzdelávania a výcviku pri osvojovaní si poznatkov, spôsobilostí a zručnosti adekvátnych pre optimálnu a uvedomelú autoreguláciu životnej cesty. Ide tu o oblasť javov a procesov, ktoré zohrávajú dôležité personalizačno-integračné funkcie v príprave človeka na život a prácu v spoločnosti; osobitne v interiorizácii, organizácii a profilácii poznatkov a skúseností, nadobudnutých v rôznych formálych i neformálych systémoch výchovy a vzdelávania. K rozpracúvaniu biodromálnych poradenských programov sa žiada pristupovať:

a) na systémovej úrovni (ako integrálnej súčasti života spoločnosti a nástroja regulácie jej štruktúr);
b) na tematickej úrovni (pre jednotlivé oblasti a typy poradenských služieb);
c) na operatívnej úrovni (v súvislosti s plnením špecifických úloh a funkcií, riešením a korekciami špecifických problémov a životných situácií indivíduí).

Biodromálne prístupy poradenstva prerastajú tak do rôznych systémov starostlivosti o človeka. Stavajú sa jedným z faktorov nových kvalít rozvoju ich praxe i teórie. Biodromálny prístup radikálne mení stratégie - ciele a zmysel ( filozofiu) poradenskej práce - vstupy, funkciu metód a intervencií v poradenskom procese. Nie je už len nejakou epizodicky ponúkanou službou. Nezačína až vtedy, „keď príde klient do poradne..., za poradcom...", „keď problém prepukne..." a pod. Neuspokojuje sa už len prístupmi a metódami práce podľa medicínskeho, diagnostického a podobných modelov poskytovania pomoci človeku.Biodromálne koncepcie v poradenstve vyvolávajú rozvoj nových priorít, úloh, hierarchií a cieľov v ňom:

Po prvé - zaraďuje sa do systémov zameraných na utváranie osobnosti, na jej všestranný rozvoj, na  podporu rastu človeka a jeho sebarealizáciu. 

Po druhé - zo špecifických aspektov, svojimi metódami a prostriedkami prispieva k osvojovaniu si poznatkov a zručností, potrebných k optimálnej realizácii životných úloh, riešeniu náročných a tranzitných situácií (v spomínaných sférach a dimenziách životnej cesty - vo výchove a vzdelávaní; v práci a v povolaní; v partnerskom vývine - v heterosexuálnych predmanželských, manželských rodinných vzťahoch; v sociálnom a voľnočasovom živote) s cieľom prispievať k efektívnemu tvorivému, zdravému a harmonickému rozvoju osobnosti.

Po tretie - zaoberá sa problémami, krízovými a konfliktovými situáciami, ktoré narúšajú uvedené procesy, ale neprekračujú hranicu „normality", ako ich riešiť a tlmiť, pozitívne modifikovať, korigovať, ako im predchádzať (pričom poradenstvo prekračuje medicínske chápanie a ciele prevencie, podraďuje ho cieľom rastu a rozvoja potencialít osobnosti).

Po štvrté - poradenstvo ako súčasť systémov a programov starostlivosti o človeka, jeho optimálnej sebarealizácie a sebaregulácie je zamerané na pomoc celej populácii, nielen skupinám „problémovým".

Po piate - poradenstvo si organizuje svoju inštitucionálnu bázu a profesionálnu prax tak, aby poskytovaním a stimulovaním špecifických foriem učenia, výcviku a sebaučenia bolo vždy a permanentne prítomné vo výchovno-vzdelávacej praxi, k dispozícii jednotlivcom i spoločnosti.

Po šieste - dotvára sa proces profesionalizácie realizátorov poradenského procesu: poradcov - poradenských psychológov. Biodromálna koncepcia poradenstva im dáva pevnú bázu, dostatočne široký, reálny a konzistentný program práce v štruktúrach a systémoch celospoločensky chápanej starostlivosti o človeka.

2. Biodromálne prístupy a poradenský proces

Aplikácia biodromálneho prístupu v poradenskom procese umožňuje prekročiť modely práce tradične chápanej poradenskej orientácie, ale i diagnostickej koncepcie poradenstva, ktoré podnes charakterizujú „modely myslenia" mnohých poradcov a poradenských inštitúcií , a to nielen v poradenstve pri voľbe povolania a v profesionálnom vývine. Štruktúru takéhoto diagnostického modelu formuloval napr. E. G. Williamson. Biodromálny prístup v poradenskom procese obohacuje diskusie o vzťahoch „guidance"-ako orientácia a „counselling"-ako psychologické poradenstvo. Rozširuje koncepcie „counselling" koncentrujúce sa na utváranie špecifického vzťahu klient - psychológ v interakcii „tvárou v tvár" o intenzívne formy práce s indivíduom a výhody skupinového poradenstva, využívajúce vnútornú dynamiku a komunikáciu v interindividuálnych a kolektívnych vzťahoch špecifických skupín dvoch alebo viacerých ľudí. Skupinové poradenstvo ako primárne psychologická aktivita a spôsob pomoci je realizované odborne pripraveným psychológom alebo inými participantmi poradenského tímu (výchovným poradcom, psychiatrom, sociálnym pracovníkom a i.). Skupinové formy práce v poradenstve majú svoju históriu, i krátku, ale uznávanú a oceňovanú prítomnosť, významné výsledky v praxi ako efektívny spôsob pomoci v rôznych situáciách a problémoch životnej cesty. Práca v skupine a so skupinami nestráca pritom zo zreteľa potreby, úlohy a problémy jedinca, ale pri realizovaní z aspektov biodromálneho prístupu zvyšuje sa jej orientačná a rozvíjajúca, korekčná a terapeutická účinnosť i v oblasti sebapoznávania a sebarealizácie.

Biodromálne koncepcie v poradenstve z nových hľadísk umožňujú tiež konfrontácie s niektorými smermi alebo oblasťami poradenstva, ktoré rozvíjali prácu so skupinami. D. Fabián ako alternatívnu rozvíja tu koncepciu biodromálnej analýzy a syntézy. V práci so skupinovou a individuálnou klientelou, aj v kariérovom vývine, umožňuje poradcovi lepšie rozvíjať intrapsychickú a interpsychickú dynamiku, umožňuje dynamickejšie chápať súvislosti dimenzií minulosť - budúcnosť vo vývine človeka. V procese a fáze „biodromálnej analýzy" umožňuje sa poradcovi pracovať s retrospektívnym biografickým materiálom, stimulovať postupné reflektovanie, rozbor, chápanie, lepšie uvedomovanie a akceptovanie seba vo vzťahu k minulosti a prítomnosti vlastnej životnej cesty. Súbežne rozvíjané procesy „biodromálnej syntézy" majú v práci poradcu zase stimulovať všetky pozitívne kognitívne, emocionálno-motivačné a činnostné aktivity. Rozvíjajú procesy tvorby reálnych a optimálnych projektov budúcnosti vlastnej životnej cesty ako celku i v špecifických podmienkach jej jednotlivých fáz a štádií. Vo vyvolávaní takýchto dialektických procesov dôležitú úlohu hrá rozvoj tvorivosti, stimulovanie tvorivého prístupu k sebe samému a vlastnému životu, k jeho stvárňovaniu ako integrovaného celku.

Aplikácia princípov a metód skupinového poradenstva v diferencovanom prístupe k jedincovi ako členovi skupiny je odborne náročná, vyžaduje špecializovanú prípravu, praktické skúsenosti a špeciálne odborné zručnosti.3. Psychologická diagnostika a biodromálny prístup v poradenstve

Systémový a biodromálny prístup k predmetu a reinterpretovaným cieľom poradenstva, otvára nové možnosti aj pre komplexné využitie a ďalší rozvoj psychologickej diagnostiky. Možno povedať, že biodromálny prístup sa identifikuje s kritickými pripomienkami a koncepčnými diskusiami, ktoré pri rôznych príležitostiach odznievajú na adresu tradičnej psychodiagnostiky. Koriguje a rozvíja psychodiagnostickú prax psychológov v novom kontexte. Prekonáva trendy redukujúce diagnostiku na získavanie parciálnych a relatívne izolovaných poznatkov o indivíduu, vytrhnutom zo širších mnohostranných a mnohoúrovňových kontextov, ktorými indivíduum predchádza v priebehu svojej životnej cesty. Biodromálne východisko v psychodiagnostike, v poradenských intervenciách zvýrazňuje dynamický (diferenciálny a integračný) prístup k poznávaniu osobnosti v kontexte jej celoživotnej histórie. Je nielen jednorazovým aktom, situačnou sondou do človeka, ale nástrojom jej poznávania v štadiálnych a procesuálnych súvislostiach. Je možné používať ju i ako prostriedok aktivácie a rozvoja potencialít osobnosti, možno je využiť ako kontrolný nástroj dosiahnutej úrovne vývinu a pripravenosti riešiť náročné životné situácie. Pri plnení úloh a funkcií biodromálneho poradenstva je psychodiagnostika nezastupiteľným nástrojom i predpokladom efektávneho dosahovania jeho cieľov.

Funkcie psychologickej diagnostiky v biodromálnom poradenstve prechádzajú výraznou modifikáciou. Treba ich vidieť v širších kontextoch vývoja jeho predmetu a poznatkového fondu, v konkretizácii ich úloh pri práci s klientelou, v procese interakcie špecifických a všeobecných zákonitostí vývinu ľudske psychiky, aj ako procesu konfrontácie všeobecného a jedinečného, ktorý významne prispieva k inovácií, rozvoju a dosahovaniu cieľov poradenských programov.

Psychologickú diagnostiku, vychádzajúcu z biodromálnej teórie osobnosti, ale aj zo všeobecnej teórie programov a cieľov poradenstva podľa P. Říčana (1983) môžeme charakterizovať ako takú, ktorá obohacuje prístup ku klientovi a orientuje pozornosť poradcu popri jednotlivých komponentoch i na komplexnejšie stránky vývinu osobnosti.

V samom poradenskom procese biodromálne posúdenie osobnosti spočíva podľa autora nielen v získavaní kombinácií a adekvátnej interpretácie veľkého počtu údajov, ale aj v postihovaní silných zážitkov, situácií, udalostí a určujúcich trendov v rámci celkového modelu života osobnosti.

4. Závery a perspektívy

To, čo autori analyzovali a charakterizovali ako biodromálnu - edukatívno- formatívnu a rozvíjajúcu alternatívu výchovného poradenstva, pokladajú za produkt vývoja teórie a praxe súčasného poradenstva i vied, participujúcich na tomto procese.

V záujme ďalšieho intenzívneho rozvoja špecializovaných oblastí a typov poradensko-psychologických služieb je nevyhnutné ich zabezpečovať v kontexte s rozvojom všeobecnej teórie poradenstva, v súlade a v dialektickej interakcii s jej čiastkovými otázkami a zložkami, i v súlade s konkrétnymi spoločenkými podmienkami a potrebami. Teda v súlade so známou zásadou, ktorá hovorí, že ten kto chce riešiť čiastkové otázky bez predbežného i súbežného riešenia otázok všeobecných, bude na každom kroku, chtiac-nechtiac i nevedomky narážať na neriešené všeobecné otázky systému. Izolovane rozvíjané a aplikované čiastkové formy, metódy a techniky práce v poradenskom procese stavajú si limity svojho rozvoja. Limitujú optimálne využitie vlastných možností. Zápasia s prekážkami, ktorých príčiny treba hľadať v zaostávaní všeobecného - všeobecnejších predpokladov praxe a teórie poradenstva. 

Biodromálny prístup k  úlohám poradenstva (poradenskej orientácie a psychologického poradenstva) v dialektickej jednote plní jednak funkcie jedného z nástrojov „regulácie sociálnych procesov" a „socializátora osobnosti", jednak akcentuje výchovno-rozvíjajúce personalizačné sebarealizačné funkcie vo vývine indivídua. Chápe sa i ako odborná pomoc pri realizácii „základných občianskch práv a povinností" človeka v oblasti vzdelávania, práce a povolania, partnerstva a rodičovstva i potrieb všetranného a profilovaného rozvoja, a sebarealizácie vlastnej osobnosti. Právo občana na takéto kvalifikované služby vyplýva z hlbšie a dôslednejšie (neformálne) interpretovaného práva človeka na vzdelanie, prácu, liečenie, sociálne istoty, sebarealizáciu a podobne. Ich systematický rozvoj je jedným z ukazovateľov rozvoja spoločnosti. V psychologických vedách a profesii psychológa, popri orientácii na konkrétne a aktuálne úlohy praxe, je treba dôraznejšie rozvíjať i „strategické myslenie a povedomie".