Sú deti asertívne?

Deti sú prirodzene asertívne, tj. vedia bez veľkých rozpakov žiadať, odmietať a nemanipulujú ( pokiaľ ich to my, dospelí, nenaučíme). Zdravo vedené dieťa si udržuje vedomie vlastných potrieb a cielov, od najzákladnejších spojených s bezpečím a citovým zázemím i primeraným materiálnym zaistením, až po duchovné potreby spojené s vlastným rozvojom, seberealizáciou.

Ako učiť deti asertívnemu jednaniu

•Od útleho detstva rešpektujeme dieťa ako svojprávnu osobnosť. Má právo ísť s našou počiatočnou podporou svojou životnou cestou, aj keby bolo povinné splňovať naše predstavy.

•Poskytujeme dieťaťu častú pochvalu za žiadúce chovanie. Vychovávame "zlé" dieťa tým, že zlostne reagujeme na jeho nežiadúce chovanie. Žiadúce chovanie necháme bez komentára a často aj bez povšimnutia.

•Učíme dieťa samostatnému rozhodovaniu vo veciach primeraných veku. Primerane asertívni dospelý človek dokáže uniesť zodpovednosť za to, čo si myslí, čo chce a ako sa chová.

•Naučme dieťa nebáť sa chýb. Každý má právo na objavovanie sveta aj sebaobjavovanie. Nikdy nevieme, kedy je to "správne". Neberme dieťaťu odvahu hľadať cestu, ktorá vyhovuje jeho prirodzenosti.

•Naučme dieťa vyjadrovať agresívne pocity slovne. Pokiaľ sa dieťa nebojí vyjadriť nesúhlas, zlosť a dalšie záporné pocity nahlas a včas, ušetrí sebe a druhým mnoho sĺz lútosti a hnevu. Dodajme k tomu sebe a deťom odvahu.

•Učme dieťa vyjadrovať svoje práva a stáť za nimi. Aby sme vedeli deti povzbudiť k vyjednávaniu o ich požiadavkách, učme sa vyjednávať aj my medzi sebou!

•V komunikácií s dieťaťom a dospievajúcim buďme úprímní, konkrétni, nekritizujme dieťa, ale nežiadúce chovanie, učme dieťa rešpektovat práva druhých ludí.

•Dieťa potrebuje ku zdravému duševnému vývoju istotu a vedľa veku primeranú slobodu a pevné hranice pravidiel a určitých požiadaviek. Tento pocit mu dá v dospievaní odvahu pomaly opúšťať a potom aj opustiť základnú rodinu.


Správať sa asertívne v našom chápaní znamená ostať sám sebou, zachovať si svoju identitu, trvať na svojich legitímnych právach a nárokoch, ale pritom správať sa prosociálne a mať ohľad na legitímne práva druhého.