Podľa
Môjho názoru kvalitu inteligencie ovplyvňuje, prostredie a hlavne dostatok, či nedostatok podnetov z okolia.
Pri vymedzovaní povahy inteligencie psychológovia často rozlišujú tri druhy inteligencie: abstraktnú, mechanickú (praktickú) a sociálnu.
Abstraktná inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v praktickom zaobchádzaní s rôznymi symbolmi (slovami, číslami…)
Mechanická inteligencia umožňuje jej ,,nositeľovi“ pohotove sa zaoberať rôznymi pracovnými nástrojmi a inými technickými zariadeniami.
Sociálna inteligencia sa prejavuje predovšetkým v personálnych a spoločenských záležitostiach.
Pri štúdiu odbornej literatúry som sa stretol s niekoľkými teóriami, ktoré interpretovali štruktúru inteligencie. Mňa osobne najviac zaujala Viacfaktorová teória L. L. Thurstona.
L. L. Thurstone definuje inteligenciu ako schopnosť uchovávať v mysli hypotézy, ktoré umožňujú správanie formou pokusov a omylov. L.L: Thurstone identifikoval deväť základných faktorov štruktúry inteligencie a nazval ich prvotnými mentálnymi schopnosťami.
Ide o tieto faktory:
-schopnosť postihovať verbálne vzťahy,
-plynulosť slov,
-schopnosť manipulovať so vzťahmi v priestorovej dimenzii,
-percepčné schopnosti,
-schopnosť manipulovať s číslami,
-pamäť,
-všeobecná schopnosť usudzovať,
-schopnosť usudzovať indukčne,
-schopnosť usudzovať dedukčne.
Meranie inteligencie:
Pojem inteligencia vznikol z praktických potrieb použitia psychológie v praxi. To viedlo k utvoreniu metód na zisťovanie úrovne- stupňa rozumovej výkonnosti. Tieto metódy sa nazývajú inteligenčné testy. Inteligenčné testy obsahujú úlohy, ktoré si na svoje vyriešenie vyžadujú myšlienkové operácie. Stupeň rozumovej výkonnosti sa udáva tzv. inteligenčným kvocientom (IQ).Inteligenčný kvocient, ktorým sa meria stupeň úloh, sa prepočíta na tzv. mentálny vek- MV (vek zistený testom). FV je fyzický vek diagnostikovaného. Inteligenčný kvocient sa prepočítava podľa vzorca: MVFVx100=IQ
Inteligenčné testy podávajú základnú orientáciu o stupni rozumovej výkonnosti. Tabuľka 1.Všeobecne uznávané stupne celkovej rozumovej výkonnosti resp. vyspelosti.

IQ Stupeň inteligencie Percento prípadov
1. Nižší jako 20 Idiocia 0.1
2. 20-49 Imbecilita 0,5
3. 50-69 Debilita 1,9
4. 70-79 hraničné pásmo medzi rozumovou 5
zaostalosťou a normou
5 80-89 podpriemerná inteligencia 14
6. 90-109 priemerná inteligencia 48
7. 100-119 nadpriemerná inteligencia 18
8. 120-139 vysoká inteligencia 11
9. 144 a viac veľmi vysoká inteligencia 1,5


Rozptyl jednotlivých stupňov inteligencie v populácii (t.j. v istom vekovom ročníku) je zastúpený podľa tzv. Gaussovej krivky, z ktorej je zrejmé, že asi 50% populácie má priemernú inteligenciu. Krajné prípady inteligencie (hranice pod 70 bodov a nad 140bodov) sú zostúpené asi 1-2% populácie.
Podnormálnu rozumovú výkonnosť nazývame slabomyseľnosťou (oligofréniou). Zapríčiňuje ju najmä nesprávny vývin a poruchy mozgu, ale jej mierne stupne môžu vzniknúť aj pri zanedbanej výchove.