Inteligencia a jej meranie

Inteligencia a jej meranie.
,,Inteligencia je schopnosť myslieť“(Koščo,1986). ,,Čo je inteligencia“?
Hoci sa pojem inteligencia používa v bežnom živote ako aj odbornej psychologickej literatúre veľmi často, ho nemožno jednoznačne všeobecne vymedziť. Vo všeobecnosti sa za kladné prejavy inteligencie považuje najmä rýchla a správna orientácia v nových situáciách, ktorá sa zakladá na rýchlom postrehu, správnom zhodnotení potrebných informácii a na vyvodení správnych záverov; ďalej je to všímavosť, chápavosť, logickosť, kritickosť, originálnosť, schopnosť odhaľovať jemné, skryté, ťažko postrehnuteľné súvislosti a vzťahy, podobnosti a rozdiely; všestrannosť a schopnosť záujmov, nenásytná zvedavosť, bohatý slovník a presné stručné vyjadrovanie.
Opačné prejavy sú znakmi chýbajúcej, respektíve nízkej inteligencie. Inteligencia teda zahŕňa poznávanie, hodnotenie i tvorenie.
Inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v situáciách, činnostiach, pri riešení problémov, ktoré sa vyznačujú a.) novosťou
b.) obťažnosťou
c.) zložitosťou
d.) abstraktnosťou
e.)usporiadanosťou
f.)nevyhnutnosťou sústrediť energiu a odolať emocionálnym vplyvom,
ktoré si vyžadujú originálne riešenie.

V psychológii sa pojem inteligencia používa v dvoch významoch:
Jednak na označenie globálnej úrovne rozumových schopností (úroveň mentálnej vyspelosti). Tento prístup zdôrazňuje, že jestvuje všeobecný faktor inteligencie g-faktor, ktorý sa na rozdiel od ostatných špecifických faktorov uplatňuje vo všetkých momentálnych výkonoch.
V druhom význame sa pojem inteligencia používa na označenie štruktúry faktorov, ktoré v rôznych kombináciách podmieňujú optimálne konanie človeka pri riešení úloh.
V psychológii sa oddávna diskutuje o otázke, do akej miery sa na inteligenčnej úrovni jednotlivcov podieľa dedičnosť a do akej miery prostredie. Domnievam sa ,že do určitej miery je inteligencia dedične podmienená a rozvíja sa na základe dedičných dispozícii.

Podľa
Môjho názoru kvalitu inteligencie ovplyvňuje, prostredie a hlavne dostatok, či nedostatok podnetov z okolia.
Pri vymedzovaní povahy inteligencie psychológovia často rozlišujú tri druhy inteligencie: abstraktnú, mechanickú (praktickú) a sociálnu.
Abstraktná inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v praktickom zaobchádzaní s rôznymi symbolmi (slovami, číslami…)
Mechanická inteligencia umožňuje jej ,,nositeľovi“ pohotove sa zaoberať rôznymi pracovnými nástrojmi a inými technickými zariadeniami.
Sociálna inteligencia sa prejavuje predovšetkým v personálnych a spoločenských záležitostiach.
Pri štúdiu odbornej literatúry som sa stretol s niekoľkými teóriami, ktoré interpretovali štruktúru inteligencie. Mňa osobne najviac zaujala Viacfaktorová teória L. L. Thurstona.
L. L. Thurstone definuje inteligenciu ako schopnosť uchovávať v mysli hypotézy, ktoré umožňujú správanie formou pokusov a omylov. L.L: Thurstone identifikoval deväť základných faktorov štruktúry inteligencie a nazval ich prvotnými mentálnymi schopnosťami.
Ide o tieto faktory:
-schopnosť postihovať verbálne vzťahy,
-plynulosť slov,
-schopnosť manipulovať so vzťahmi v priestorovej dimenzii,
-percepčné schopnosti,
-schopnosť manipulovať s číslami,
-pamäť,
-všeobecná schopnosť usudzovať,
-schopnosť usudzovať indukčne,
-schopnosť usudzovať dedukčne.
Meranie inteligencie:
Pojem inteligencia vznikol z praktických potrieb použitia psychológie v praxi. To viedlo k utvoreniu metód na zisťovanie úrovne- stupňa rozumovej výkonnosti. Tieto metódy sa nazývajú inteligenčné testy. Inteligenčné testy obsahujú úlohy, ktoré si na svoje vyriešenie vyžadujú myšlienkové operácie. Stupeň rozumovej výkonnosti sa udáva tzv. inteligenčným kvocientom (IQ).Inteligenčný kvocient, ktorým sa meria stupeň úloh, sa prepočíta na tzv. mentálny vek- MV (vek zistený testom). FV je fyzický vek diagnostikovaného. Inteligenčný kvocient sa prepočítava podľa vzorca: MVFVx100=IQ
Inteligenčné testy podávajú základnú orientáciu o stupni rozumovej výkonnosti. Tabuľka 1.Všeobecne uznávané stupne celkovej rozumovej výkonnosti resp. vyspelosti.

IQ Stupeň inteligencie Percento prípadov
1. Nižší jako 20 Idiocia 0.1
2. 20-49 Imbecilita 0,5
3. 50-69 Debilita 1,9
4. 70-79 hraničné pásmo medzi rozumovou 5
zaostalosťou a normou
5 80-89 podpriemerná inteligencia 14
6. 90-109 priemerná inteligencia 48
7. 100-119 nadpriemerná inteligencia 18
8. 120-139 vysoká inteligencia 11
9. 144 a viac veľmi vysoká inteligencia 1,5


Rozptyl jednotlivých stupňov inteligencie v populácii (t.j. v istom vekovom ročníku) je zastúpený podľa tzv. Gaussovej krivky, z ktorej je zrejmé, že asi 50% populácie má priemernú inteligenciu. Krajné prípady inteligencie (hranice pod 70 bodov a nad 140bodov) sú zostúpené asi 1-2% populácie.
Podnormálnu rozumovú výkonnosť nazývame slabomyseľnosťou (oligofréniou). Zapríčiňuje ju najmä nesprávny vývin a poruchy mozgu, ale jej mierne stupne môžu vzniknúť aj pri zanedbanej výchove.

Nadnormálna inteligencia môže prechádzať od stupňa mierne nadpriemernej inteligencie cez vysokú až po veľmi vysokú inteligenciu, pričom so zvyšovaním stupňa znižuje sa jej výskyt v populácii.
Moje skúsenosti z praktického života svedčia o tom, že každý druh práce si vyžaduje určitú úroveň inteligencie, preto by sa mal každý snažiť rozvíjať svoje rozumové schopnosti, nielen vo vlastnom záujme, ale aj v záujme spoločnosti.



Zoznam použitej literatúry:
Kubáni, V.: Všeobecná psychológia. Prešov FHPV,2000.
Pardel,T., Kováliková,V.: Všeobecná psychológia. Bratislava, SPN 1981.
Štefanovič,J., Greisinger,J.: Psychológia. Martin, Osveta 1987. Inteligencia a jej meranie.
,,Inteligencia je schopnosť myslieť“(Koščo,1986).Ak by niekto položil otázku: ,,Čo je inteligencia“? Odpovedal by som mu , že to je niečo, čo má súvislosť s myslením.
Hoci sa pojem inteligencia používa v bežnom živote ako aj odbornej psychologickej literatúre veľmi často, ho nemožno jednoznačne všeobecne vymedziť. Vo všeobecnosti sa za kladné prejavy inteligencie považuje najmä rýchla a správna orientácia v nových situáciách, ktorá sa zakladá na rýchlom postrehu, správnom zhodnotení potrebných informácii a na vyvodení správnych záverov; ďalej je to všímavosť, chápavosť, logickosť, kritickosť, originálnosť, schopnosť odhaľovať jemné, skryté, ťažko postrehnuteľné súvislosti a vzťahy, podobnosti a rozdiely; všestrannosť a schopnosť záujmov, nenásytná zvedavosť, bohatý slovník a presné stručné vyjadrovanie.
Opačné prejavy sú znakmi chýbajúcej, respektíve nízkej inteligencie. Inteligencia teda zahŕňa poznávanie, hodnotenie i tvorenie.
Inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v situáciách, činnostiach, pri riešení problémov, ktoré sa vyznačujú a.) novosťou
b.) obťažnosťou
c.) zložitosťou
d.) abstraktnosťou
e.)usporiadanosťou
f.)nevyhnutnosťou sústrediť energiu a odolať emocionálnym vplyvom,
ktoré si vyžadujú originálne riešenie.

V psychológii sa pojem inteligencia používa v dvoch významoch:
Jednak na označenie globálnej úrovne rozumových schopností (úroveň mentálnej vyspelosti). Tento prístup zdôrazňuje, že jestvuje všeobecný faktor inteligencie g-faktor, ktorý sa na rozdiel od ostatných špecifických faktorov uplatňuje vo všetkých momentálnych výkonoch.
V druhom význame sa pojem inteligencia používa na označenie štruktúry faktorov, ktoré v rôznych kombináciách podmieňujú optimálne konanie človeka pri riešení úloh.
V psychológii sa oddávna diskutuje o otázke, do akej miery sa na inteligenčnej úrovni jednotlivcov podieľa dedičnosť a do akej miery prostredie. Domnievam sa ,že do určitej miery je inteligencia dedične podmienená a rozvíja sa na základe dedičných dispozícii.

Podľa
Môjho názoru kvalitu inteligencie ovplyvňuje, prostredie a hlavne dostatok, či nedostatok podnetov z okolia.
Pri vymedzovaní povahy inteligencie psychológovia často rozlišujú tri druhy inteligencie: abstraktnú, mechanickú (praktickú) a sociálnu.
Abstraktná inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v praktickom zaobchádzaní s rôznymi symbolmi (slovami, číslami…)
Mechanická inteligencia umožňuje jej ,,nositeľovi“ pohotove sa zaoberať rôznymi pracovnými nástrojmi a inými technickými zariadeniami.
Sociálna inteligencia sa prejavuje predovšetkým v personálnych a spoločenských záležitostiach.
Pri štúdiu odbornej literatúry som sa stretol s niekoľkými teóriami, ktoré interpretovali štruktúru inteligencie. Mňa osobne najviac zaujala Viacfaktorová teória L. L. Thurstona.
L. L. Thurstone definuje inteligenciu ako schopnosť uchovávať v mysli hypotézy, ktoré umožňujú správanie formou pokusov a omylov. L.L: Thurstone identifikoval deväť základných faktorov štruktúry inteligencie a nazval ich prvotnými mentálnymi schopnosťami.
Ide o tieto faktory:
-schopnosť postihovať verbálne vzťahy,
-plynulosť slov,
-schopnosť manipulovať so vzťahmi v priestorovej dimenzii,
-percepčné schopnosti,
-schopnosť manipulovať s číslami,
-pamäť,
-všeobecná schopnosť usudzovať,
-schopnosť usudzovať indukčne,
-schopnosť usudzovať dedukčne.
Meranie inteligencie:
Pojem inteligencia vznikol z praktických potrieb použitia psychológie v praxi. To viedlo k utvoreniu metód na zisťovanie úrovne- stupňa rozumovej výkonnosti. Tieto metódy sa nazývajú inteligenčné testy. Inteligenčné testy obsahujú úlohy, ktoré si na svoje vyriešenie vyžadujú myšlienkové operácie. Stupeň rozumovej výkonnosti sa udáva tzv. inteligenčným kvocientom (IQ).Inteligenčný kvocient, ktorým sa meria stupeň úloh, sa prepočíta na tzv. mentálny vek- MV (vek zistený testom). FV je fyzický vek diagnostikovaného. Inteligenčný kvocient sa prepočítava podľa vzorca: MVFVx100=IQ
Inteligenčné testy podávajú základnú orientáciu o stupni rozumovej výkonnosti. Tabuľka 1.Všeobecne uznávané stupne celkovej rozumovej výkonnosti resp. vyspelosti.

IQ Stupeň inteligencie Percento prípadov
1. Nižší jako 20 Idiocia 0.1
2. 20-49 Imbecilita 0,5
3. 50-69 Debilita 1,9
4. 70-79 hraničné pásmo medzi rozumovou 5
zaostalosťou a normou
5 80-89 podpriemerná inteligencia 14
6. 90-109 priemerná inteligencia 48
7. 100-119 nadpriemerná inteligencia 18
8. 120-139 vysoká inteligencia 11
9. 144 a viac veľmi vysoká inteligencia 1,5


Rozptyl jednotlivých stupňov inteligencie v populácii (t.j. v istom vekovom ročníku) je zastúpený podľa tzv. Gaussovej krivky, z ktorej je zrejmé, že asi 50% populácie má priemernú inteligenciu. Krajné prípady inteligencie (hranice pod 70 bodov a nad 140bodov) sú zostúpené asi 1-2% populácie.
Podnormálnu rozumovú výkonnosť nazývame slabomyseľnosťou (oligofréniou). Zapríčiňuje ju najmä nesprávny vývin a poruchy mozgu, ale jej mierne stupne môžu vzniknúť aj pri zanedbanej výchove.

Nadnormálna inteligencia môže prechádzať od stupňa mierne nadpriemernej inteligencie cez vysokú až po veľmi vysokú inteligenciu, pričom so zvyšovaním stupňa znižuje sa jej výskyt v populácii.
Moje skúsenosti z praktického života svedčia o tom, že každý druh práce si vyžaduje určitú úroveň inteligencie, preto by sa mal každý snažiť rozvíjať svoje rozumové schopnosti, nielen vo vlastnom záujme, ale aj v záujme spoločnosti.



Zoznam použitej literatúry:
Kubáni, V.: Všeobecná psychológia. Prešov FHPV,2000.
Pardel,T., Kováliková,V.: Všeobecná psychológia. Bratislava, SPN 1981.
Štefanovič,J., Greisinger,J.: Psychológia. Martin, Osveta 1987.